-
Nadmurovanie kamenných múrov
Na fotkách je sýpka (zakrytá modrou plachtou) a bývalé humno. Ideme robiť strechu, drevo na krov je prichystané, majstri pripravení, len nik nechce urobiť domurovanie stien a múrov, ktoré sú v korune nestabilné a zvetrané. Murári chcú manuál a ja neviem…. Vytlačila som im traktáty o vápenných maltách a tým som ich pomýlila úplne. Návrh z ich strany: kotvenie pomúrnic kovovými kotvami v stĺpoch a betónové čiapky zas rozladili mňa.
Privítam každú radu, vopred ďakujem.
Pre informáciu – hore budú len pomúrnice, nie veniec. Kameň je zmes s prevahou tufu (ako -kde).
-
64 odpovede/odpovedí
-
Ak je naozaj skala v korune múra zvetralá, tak by som ju odstránil a ako veniec by som vymuroval 5-6 riadkov z tehly plnej pálenej, dali by sa do toho zamurovať aj závitové tyče na kotvenie pomúrnic, s tým, že na spodok by sa buď privarila priečne nejaká pásovina, alebo uchytila matkou. Do vápna by som ja osobne pridal aj trochu cementu, ale nemusíš.
-
Urcite treba rozpadnutu cast koruny rozobrat a znova namurovat. Technologia zalezi od viacerych veci. Co cches robit so stlpami potom? Znova ich omietnut (potom tiez davat velky pozor na vhodnu omietku) alebo nechat obnazene murivo? Ak omietat, mohlo by sa to aj vymurovat zo starych tehal, najlepsie vapennou maltou mierne nastavenou cementom. Ak by si chcela namurovanu vrstvu nechat bez omietky, radsej tehly nepouzivat, ta zmena materialu by posobila dost agresivne. Najlepsie je namurovat to z kamena vapennou maltou tak ako sa to robi na vacsine zachran ruin hradov (Lietava, Uhrovec, Katarinka, Tematin…) Odporucam ti vykaslat sa na beznych murarov, ti ti to na 99% pokazia nejakym betonom, nedodrzia riadkovanie a pod. Bud si skus zohnat nejakych ludi ktori maju s takymito obnovami dlhsie skusenosti, alebo chodte na vikendovku ci workshop na niektory z hradov, naucte sa tam murovat (fakt to nie je nic zlozite) a urobte si to sami :-) A bude aj radost z dobre vykonanej prace a usetrite za pochybnych majstrov.
-
V stĺpoch na humne sú ešte videteľné zárezy po pomúrniciach. Strecha ako celok je do “L”, čo je asi dosť pevná vec. Keby sa zrekonšrtruovala koruna múrov a stĺpov aj s tými zárezmi (povedzme kameň a nejaká malta, kameňa je dosť, ale ak bude treba, budú aj tehly…) a na to by sa len položili pomúrnice, ktoré by s priečnymi hradami (neviem, či je to to správne slovo) a na to položenou ďalšou asi tiež pomúrnicou, urobili raster – to by mohla byť z môjho kuchynského pohľadu ako samostatná pevná jednotka…Alebo aj nie.?
Ak by sa to s tými múrmi a stĺpmi (ktoré nemajú takmer žiadne základy) pevne spojilo železom, nebude to každé rozťažnosťou tancovať po svojom a následne praskať? -
Bud si skus zohnat nejakych ludi ktori maju s takymito obnovami dlhsie skusenosti, alebo chodte na vikendovku ci workshop na niektory z hradov, naucte sa tam murovat (fakt to nie je nic zlozite) a urobte si to sami :-) A bude aj radost z dobre vykonanej prace a usetrite za pochybnych majstrov.
Máme dobrého a tvárneho majstra, ktorý nám mal robiť celú rekonštrukciu, no stihol len strechu na dome, leží v nemocnici po vysokej amputácii nôh a choroba prograduje…
Odborníci 8) majú čas až na jeseň (rámcovo sme sa dohodli na rekonštrukcii fasády na dome).
Máta ma demontovaná strecha a obnažená klenba na sýpke, radi by sme do jesene niečo urobili. Múry aj stĺpy by mali byť finálne omietnuté.
O brigáde sa dá uvažovať, ďakujem za tip. -
Včera som popri robote iba rýchlo reagoval na otázku, problémov tam vidím viac a väčších ako je koruna muriva.
Stredné piliere sú v interiéri spojené múrikom, murivo je aj zviazané, alebo iba na špáru? Sú takto, síce nevidno, ale trebárs základom spojené medzi sebou aj ostatné piliere?
V pilieroch treba pomúrnicu rozhodne ukotviť, to kotvenie, v murive, čo uvádzam vyššie je myslené na múr, na piliere iba ako pomocné. V tých pilieroch, by nestačilo.
Pomúrnica, vidím tam tuším hranoly 150×150, na múr v pohode, medzi piliermi nedostačujúci profil. Večer Ti môžem čosi ešte napísať, ale na Tvojom mieste by som to konzultoval so statikom, viď Pohoda, jednoducho to, čo bolo včera, dnes už neplatí. -
Zdravím.
Trochu by som chcel niečo napísať ku kotveniu pomúrnic. Pomúrnica tvorí doslova základ krovu, teda jeho najspodnejšiu časť. Spôsob jej uloženia a ukotvenia závisí od konštrukcie krovu, najmä od spodného osadenia krokiev. To určuje smer tlakov, ktoré na pomúrnicu pôsobia, buď je to len zhora, alebo aj šikmo z vnútornej strany. Na ľudových stavbách bol bežný taký spôsob konštrukcie krovu osadenia krokiev, keď na pomúrnice pôsobil iba tlak zhora. Proste celý krov na nich sedel ako na základoch. V najjednoduchšej forme boli na pomúrniciach v priečnom smere uložené stropné trámy, ktoré zároveň plnili funkciu tzv. „väzných trámov“, do každého trámu boli na jeho koncoch začapované krokvy, čiže trámov bolo toľko čo párov krokiev. Každý pár krokiev z trámom tvoril trojuholník položený priečne na pomúrnice. Trošku zložitejšie je to, keď strop (teda aj stropné trámy) nie je konštrukčne súčasťou krovu. Vtedy je „väzných trámov“ menej, ale pribúda nám „odkvapová väznica“. Väzné trámy, uložené na pomúrnice tak, že ich konce presahujú za okraj stavby a vytvárajú tak presah strechy nazývaný odkvap, pripadajú vtedy iba na každý tretí, resp. štvrtý pár krokiev (tieto páry sa nazývajú „plná väzba“). Na okrajoch väzných trámov (teda na oboch stranách) sú uložené odkvapové väznice, ktoré sú paralelné s pomúrnicami. Krokvový pár, pod ktorým je väzný trám je začapovaný doňho a pri ich styku (krokva, väzný trám) je aj odkvapová väznica, do ktorej je krokva prichytená tzv. osedlaním. (Detail spôsobu osedlania krokiev: http://mojdom.zoznam.sk/cl/10120/176124/Spajame-drevo , . Ostatné krokvy, ktoré nemajú väzný trám, sú „len“ osedlané do odkvapových väzníc. Celá táto konštrukcia však „len“ leží na pomúrniciach, čiže vytvára tlak iba z hora. Predpokladám že takýto typ krovu bol aj na Vašom humne. V tom prípade si pomúrnice nevyžadujú kovové kotvy, stačí im len „sedlo“ z muriva, ktoré bolo pre ne vytvorené na vrcholkoch stĺpov.
V súčasnosti sa najčastejšie používa krov s minimom väzných trámov (väčšinou len na okrajoch strechy), alebo aj úplne bez nich. Krokvy sú vtedy „osedlané“ priamo na pomúrnice, ktoré tým pádom musia byť na korunu muriva dostatočne pripevnené. Na pomúrnicu už totiž ne je iba tlak z hora, ale aj šikmo z boku v smere krokvy. Pomúrnica znáša vtedy dosť silné deformačné pôsobenie. Najjednoduchšie sa pomúrnica „napichne“ na oceľovú tyčovinu vyčnievajúcu z koruny muriva, prípadne sa použijú iné zložitejšie a pevnejšie techniky. V každom prípade na to musí byť koruna muriva dostatočne pevná, najlepšie betónovaná.
Vyzerá to potom takto: http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Krov_krokevni.png
Ak Vám na tom humne vedia spraviť strechu, ako tam pôvodne bola, nie sú potrebné žiadne kotvy, ani betónovanie. Stĺpy treba rozobrať pokiaľ je murivo rozrušené a znova vymurovať či už zo skál, alebo tehál do pôvodnej výšky a no vrchu vytvoriť „sedlo“ pre pomúrnicu, tak ako je to na niektorých stĺpoch ešte zachované. Do sediel sa uložia pomúrnice a na ne sa uloží krov, ktorý tie stĺpy nebude „roztláčať“.
Ak na to budú dávať typický bežný dnešný krov, treba pomúrnice dostatočne uchytiť, ale aj tak som si nie istý, či by stĺpy znášali aj nejaký bočný šikmý tlak.
Nuž treba premyslieť. -
Trio pôvodného stavu humna.Kotvenie tam nebolo. Spojovacie spodné múriky medzi stĺpami sú podľa mňa dorábané, lebo sú medzi nimi a stĺpmi špáry.
Nemám šajn, aký krov bol, ani aký má byť. Je zlé, že kontinuita prestavby je prerušená a nákres nového krovu momentálne pre nás nedostupný. Odporúčania z diskusie som vytlačila a posuniem tesárom, snáď to zvládnu.
-
Porsena dobrý príspevok, niet čo dodať.
Evi, mne je jasné, že kotvenie tam nebolo, Porsena vysvetlil prečo sa v dnes projektovaných krovoch, prevažne pre využitie podkrovia na bývanie kotvenie pomúrnic používa. Prečo teda o kotvách hovorím ja? Na tie, prepáč, chatrné piliere by som dal ľahší krov. Teraz voľná plocha medzi piliermi bola vyplnený drevenou výplňou, ale ak by si tam nechala väčší otvor, pri dnešných nárazových vetroch, ak by krov nebol uzatvorený mohol by odletieť, preto kotvy, aj keď tie moje, ktoré som tu vyššie popísal, by nemuseli byť dostatočné, naozaj nechcem strašiť.
Piliere – koncové, na prvej fotke nebolo vidieť, že sú L-kového pôdorysu, správny Porsenov postreh možného bočného tlaku, malo by to byť v poriadku, aj keď ja by som ich podchytil a zviazal základom dokopy.
Porsena sa nemýlil ani v type krovu, pohľadal som niečo v mojom archíve a prikladám
výrez pôdorysu a priečny rez časti krovu kaštieľa v Tomášove, fotky som bohužiaľ ja tĺk omylom vymazal.
Naozaj dnes strechy lietajú, bol by som opatrný, ale nechcem strašiť. -
Konečne sa to podarilo, ako png, tiff,bmp mi to neprešlo, tak neviem. -
Pekne výkres :D, dobrá dokumentácia.
Lenže tento krov je trošku zložitejší ak to čo som mal na mysli ja. Je to maldší honosnejší krov, však veď aj píšeš, že je z kaštieľa, predpokladám, že tak okolo polky 19. stor. Ten krov je okrem stojatej stolice, zložitejší ešte o to, že namiesto odkvapovej väznice je tam tzv. výmena, na ktorú sú pripevnená krátke trámy, do ktorých sú osadené spodky krokiev v prázdnych väzbách. Tento krátky trám nazývajú v Čechách “krátče”. Na ľudovej architektúre sa to však až tak často nevykytuje.
Predpokladám, že na tom humne bol krov oveľa jednoduchší. Buď taký, ako som popísal, alebo tam bola jednoduchá stojatá stolica. V prostredí ľudovej architektúry to bola od polky 19. stor. priam veľká móda, stavať stolicové krovy, aj keď to v drvivej väčšine prípadov nebolo potrebné.
Na humne, ktoré patrí k našej chalupe, čo máme v Podpoľaní, je jednoduchý krov bez stolice a pritom rozpon krovu je dobrých 8 metrov. A krov už prežil dobrých 70 rokov.
Nuž treba uvážiť. -
Hľadal som spomínaný krov, našiel som iba niečo príbuzné z Tomášovského kaštieľa, čo by sa dalo použiť, ale je naozaj pracnejší. stolica sa dala vynechať.
Teraz už ten krov spomínaný Porsenom, len som ho trochu zmodernizoval, namiesto hambálku som dal klieštiny.
Otázka na administrátora, prečo mi nejdú zobraziť bmp alebo png súbory, iba jpg, na ktorých transformáciou z cad výkresu trt vidieť, predtým mi to išlo. -
Hľadal som spomínaný krov, našiel som iba niečo príbuzné z Tomášovského kaštieľa, čo by sa dalo použiť, ale je naozaj pracnejší. stolica sa dala vynechať.
Teraz už ten krov spomínaný Porsenom, len som ho trochu zmodernizoval, namiesto hambálku som dal klieštiny.Mám pocit, že aj náš pôvodný majster chcel robiť krov tiež takto – nejasne si spomínam na rozhovor so statikom, kde diškurovali na tému, či musí byť hambálok, alebo stačia klieštiny. Je šanca, že sa dopracujeme k pôvodnému návrhu, len neviem, kedy.
Z ďalšieho postupu však mám obavy. Partia, ktorú sme oslovili ešte nevie, čo ide presne robiť a ako, ale vie, že musia kotviť krov v stĺpoch a práce na domurovaní ohodnotili bez dopravy a materiálu na 2 700 €. Zdá sa Vám takáto cena ok? Priznám sa, mne nie, možno nás chlapci len testujú. -
V stĺpoch na humne sú ešte videteľné zárezy po pomúrniciach. Strecha ako celok je do “L”, čo je asi dosť pevná vec. Keby sa zrekonšrtruovala koruna múrov a stĺpov aj s tými zárezmi (povedzme kameň a nejaká malta, kameňa je dosť, ale ak bude treba, budú aj tehly…) a na to by sa len položili pomúrnice, ktoré by s priečnymi hradami (neviem, či je to to správne slovo) a na to položenou ďalšou asi tiež pomúrnicou, urobili raster – to by mohla byť z môjho kuchynského pohľadu ako samostatná pevná jednotka…Alebo aj nie.?
Ak by sa to s tými múrmi a stĺpmi (ktoré nemajú takmer žiadne základy) pevne spojilo železom, nebude to každé rozťažnosťou tancovať po svojom a následne praskať?
Porsena to vo svojom príspevku z Št Júl 23, 2009 7:33 pm už vysvetlil, aj keď bez obrázkov je to pre “nezasväteného” možno ťažšie pochopiteľné.
Pokúsim sa o malé dopovedanie inými slovami: Každý krov potrebuje mať dolu “veniec”, ktorý zachytí vodorovnú zložku šikmých síl, ktorými pôsobia krokvy, a zabráni ich prenášaniu na zvislé nosné konštrukcie. V podstate je jedno, z čoho ten veniec bude: z dreva, železobetónu, ocele. Tradičné krovy ho mali z dreva; tvorila ho sústava pomúrnic a väzných trámov.Piliere – koncové, na prvej fotke nebolo vidieť, že sú L-kového pôdorysu, správny Porsenov postreh možného bočného tlaku, malo by to byť v poriadku, aj keď ja by som ich podchytil a zviazal základom dokopy.
Nemyslím si, že by zviazanie základov pomohlo. Veď tie piliere sú asi murované vápennou alebo dokonca hlinenou maltou, teda nie sú dostatočne pevné, aby dokázali akýkoľvek bočný tlak preniesť až do základov.Porsena vysvetlil prečo sa v dnes projektovaných krovoch, prevažne pre využitie podkrovia na bývanie kotvenie pomúrnic používa. Prečo teda o kotvách hovorím ja? … Teraz voľná plocha medzi piliermi bola vyplnený drevenou výplňou, ale ak by si tam nechala väčší otvor, pri dnešných nárazových vetroch, ak by krov nebol uzatvorený mohol by odletieť, preto kotvy, aj keď tie moje, ktoré som tu vyššie popísal, by nemuseli byť dostatočné, naozaj nechcem strašiť.
Dobré upozornenie; na možné “podfúknutie” krovu som myslel aj ja. Namiesto kotvenia by to mohlo riešiť dostatočné priťaženie krovu krytinou. Ale treba to “predhodiť” statikovi. -
Ďakujem za rady, začína mi jemne svitať – ale murár , alebo tesár zo mňa asi nikdy nebude…
Palo, stĺpy sú slabé, ako popisuješ – to je ten dôvod, prečo nemám chuť riešiť kotvy (najnovšie na mňa majstri vytiahli termín “chemická kotva”), lebo si myslím, že sa rozpadnú. A betónové čiapky vidím ako nedržia na plotových stĺpoch, ktorý bol v minulosti takto nadrábaný a to ma tiež odstrašuje. Krytina bude ťažká, škridlová – je aj na dome (vidno ju aj na fotke), plus humno bude z väčšej časti vybité – otvorená bude jen jedna strana (ako aj pôvodne bola) z dvorovej, južnej strany – a aj tam bude drevená povala.
Statika oslovím, problém je len v tom, že je tiež výsostne moderný…. -
vlcik-tlcik Napísal:
Piliere – koncové, na prvej fotke nebolo vidieť, že sú L-kového pôdorysu, správny Porsenov postreh možného bočného tlaku, malo by to byť v poriadku, aj keď ja by som ich podchytil a zviazal základom dokopy.Nemyslím si, že by zviazanie základov pomohlo. Veď tie piliere sú asi murované vápennou alebo dokonca hlinenou maltou, teda nie sú dostatočne pevné, aby dokázali akýkoľvek bočný tlak preniesť až do základov.
Samozrejme, máš pravdu Paľo, iba som sa zle vyjadril. Evi spomínala, že piliere majú chabé, resp. skoro žiadne základy. Podchytením a zviazaním som myslel lepšie ukotvenie v teréne a nech sa správajú ako celok a nie ako samostatné jednotky. Nakoniec Evi statika spomína, takže tieto moje úvahy sú irelevantné, statik sa k tomu určite vyjadril.
Log in to reply.