-
Vsetok respekt zachrancom.. a hned par otazok na murivo :)
Zdravim vsetkych nadsencov, aktivnych, oddanych zachrane nasich pamiatok – a hradov obzvlast!
Ani neviem, ako by som zacal, a vlastne nechcem ani litanie pisat, ked mam 2 zakladne otazky, ale poviem vam urcite – historia ma odjakziva bavila, dejepis jedna basen. Kazdopadne dostal som davno pocitac a odvialo ma k IT, takze kastelanom ci archeologom som sa uz stat nemohol :) Urcite mam rad turistiku, a vdaka svojmu zaujmu z detstva o hrady, ktorych som par pochodil, a minuly rok zacal opat po dlhsej odmlke, tak ma ide “porazit” malem. Totiz min. rok som po case pozrel na jeden znamy hradny web, a po novom zavadil o tento skvely web – tak ma az prehlo, ze som mohol pomoct aj ja. Jednoznacne, mea culpa, nenapadlo ma to.. bolo to uz aj vsak v jesen neskoru. Kazdopadne ako v roku 2008, tak aj 2009 (tu boli 3 mesiace v lete fakt volne, medzi dvoma jobmi) ten cas bol, a mohol som na tom s vami zamakat.
Zhrniem: Videl som, prezeram nadalej.. vase weby.. zdruzenia co mate..organizujete, tie fotky, zmeny (robite!).. MOJ JEDEN VELKY OBDIV MATE!! A osobnu pracovnu ucast coskoro.
Tak konecne, tieto 2 otazky aj podotazky :
1) Sutina
Je to material, ktoreho je nalozeneho vsade vnutri hradov celkom dost, staci len makat, kopat, cistit a opat do murov ukladat :) skoro poeticke.. )) Co by ma ale zaujimalo, ake su vase odhady, ci mozno ste uz ako spravcovia zrucanin robili zistenie.. je viac toho napadane vnutri, alebo vonku v terene? Mam taky pocit, ze vsetky tie rozne stavebne pikosky, kamenarske kusky, sa skor von pobrali…Podotazka1 : Keby doslo na to, ze sa, pri uspesnom priebehu rokov, nejak “minulo” vnutorne
kamenivo :), moze sa nabehnut rovno do lesa, a zbierat zvonku? Co som cital tento harpov topic
tak som nejak na pochybach.. Bola by potrebna nejaka ochranarska vynimka, alebo ako spravcovia zrucanin ste snad vo vynimke? No druhe by ma potesilo.. I ked viem, ze by to bola brutal fuska cosi vonku zbierat a vozit to do hradu, som si isty, ze tam tie rozne zaujimavosti su (ale ved, aj vnutri, len sa mozno este o ne nezakoplo)
Podotazka2 (tazko laicka) : Ked sa zrutila cas muru, povedzme smykom, myslite si , ze sa cela padnuta cast rozletela na male kusky, alebo skor na par segmentov, co relativne rychlejsie zabrzdila pod hradom?.. samozrejme, len pri tych co mozu mat lesne okolie, nie na strmych bralach..
2) Tehly v murive
Co viedlo nasich starsich sucastnikov, ale hlavne socialistickych zachranarskych/”zachranarskych” predchodcov k tomu, aby pouzili tehly do skalnatych murov?? Kamenia vsade po.., ale oni s tehlami. Podla mna to miestami az (z)hovadili. Neviem, podla mna len preto, ze za komosov sa plnili plany na 200%, krajina stavala, tehal kopec, tak to uz vozili aj rovno na hrady. Ako velmi sa mylim? Vdaka za nazor. Kazdopadne ako som si cital ten dokument na stranke zachrancov Lietavy, som rad ak naozaj na idete s tym, co je priamo na hrade, ale uz neviem, ci tak puntickarsky ako sa tam opisuje v istom dokumente a vystriha (s tym cementom :). Verim, ze vsak zodpovedne a kvalitne (na dane moznosti).Vdaka za nejake odpovede, ak pridu. Majte sa.
PS: Ze som Bratislavcan, uprimne, vobec mi nebola po chuti ta SMERacka megalomania s BA hradom – otvorene vravim, ze za tie peniaze by sa 10 inych krasnych hradov postavilo na nohy. Jednoznacne.
-
12 odpovede/odpovedí
-
Vidím, že sa snažíš, (viď Starhrad) a myslím, že je slušné odpovedať, (aj keď Tvoje otázky sú, dosť laické), a neviem, či ja som zrovna ten najkompetentnejší.
1. Sutina- nedá sa paušálne povedať, že či jej padlo viac von, či dovnútra, ak trebárs interér obsahoval klenby, ktoré sa zrútili, je pravdepodobnejšie, že je jej viac vovnútri, ako vonku.
Skál by malo byť dosť, či už priamo v areáli hradu, prípadne v jeho najbezprostrednejšej blízkosti dosť, ale môže nastať problém ala Lednica, kde by si ho mohol (kameň) nájsť zabudovaný v rôznych stavbách po dedine, alebo ako Plaveč a Kamenica, z ktorých sa kameň použil na postavenie na východe, (a nielen tam) prepotrebných liehovarov, (to kvôli kultúre a folklóru).
Ak by si bol na hrade v zime napr. pri topení snehu, počul by si šušťanie padajúcich kamienkov, alebo buchot po páde väčšej skaly. Občas sa stáva, že sa urve aj kus múru, ako napr. teraz v zime Uhrovec, Katarínka, niektoré sa rozsypú, napr. kus múru pri kaplnke sv. Ignáca z Loyoly na Gýmeši, alebo celé bloky napr. Tematín, Dobrá Voda, Blatnica …
2. Tehly v murive, môžem Ťa ubezpečiť, že komunisti ich tam nedávali, aj keď sú červené, lebo tie ich by to do dneska už neprežili,(pre svoju povestnú kvalitu). Veľa ĺudí sa ma na to pýta, ale tehla je veľmi starý stavebný materiál, myslím, že väčší rozmach jej použitia, (pálená tehla), začal v starom Ríme, na Slovensku sú známe románske kostoly okolo roku 1100, napr. Boldog, Diakovce, kde je použitá vo väčšej miere pálená tehla. Neskoršie v renesancii tehlové delové bašty, napr. Gýmeš, Szádvár (maďari ich volajú vörös bástya, (červená bašta) pre ich červenú farbu, úžasná pevnosť v Komárne….a to by asi aj stačilo. -
Neviem prečo hrad Plaveč vyixkovalo, veď to snáď nie je nadávka.
-
No hura, konecne nejaka reakcia, a o to viac potesi, ze od tak kompetentneho cloveka ako od Teba Vlcik (prepac, mozno ta tu uz niekto oslovil krstnym v debatach). Len ziadna velka skromnost, fakt sa vyznas. A je vas tu este par. VDAKA este raz.
KEd si tak uvedomim, co si pisal s klenbami, a teda vacsou sancou prepadu materialu dovnutra, tak aj po precitani toho hutneho dokumentu co maju chlapi na svojom lietavskom webe, ako postupne vznikaju zrucaniny, tak to podporuje tuto “verziu”.. totiz, ked zmiznu strechy, nacnu sa koruny, a dojde na najblizsie okna pod nimi, tak ich zaklenky (niky)? ze su dovnutra, sposobia, ze sa tie sutre nad nimi zosypu dovnutra objektov…ze?… Tak potom uz len kopat a odkryvat.. :) Mam ten tah, ze ked by som skocil kamsi pomoct a budu ma chciet, som ochotny dodavat kamene.. Bral by som to ako outdoorovu posilku, uplne vazne.
Dalsi dokaz, ze som stale laik, je, ze sa mi pletu zaklenky s vyklenkami..(kaverny uz tusim, odvalene segmenty v ramci muriva).. Je niekde iny dokument, ktory to ilustracne dokumentuje, a nie je to kniha co si musim kupit, ale da sa stiahnut? Mozno je vyklenok fakt len, co ide z hradby von (ale to je tusim aj arkier?).. kazdopadne uvitam prehlad, aj ilustrovany ak je.. tychto terminov.
No a ze som z BA, a teda co sa asi len sobotneho vybehu tyka, uplne by mi padla vhod Dobra voda (fakt paradny a zasity hrad, bol som na jesen 2009) ci Cachtice.. Prve neviem ci ma vobec nejake zdruzenie, a Cachtice viem ze ziskali peniaze, ale neviem ci to nebude robit len nejaka firma. PReto to uz len vidim asi na ten 1dnovy vybeh do NR hradov (Gymes, Hrusov, Oponice) alebo Tematin. Na tych NR som nebol ani na jednom, proste ich registrujem.. ale tu skvelu odmakanu robotu vas v zdruzeni, ako je ten Leustach, opat len a len kvitujem. Uhrovec, dalsia parada..ale to uz je kapanek dalej. To uz by chcelo nejake ekonomicke prespanie. No a samozrejme, ved do 2,5h sme az v Ziline, tak by sa dalo niekedy na Lednice, Bystricu (PB) a Lietavu (6r dozadu, dojem silny)..
Nateraz tolko, tak snad existuje nejaky rozumny dokument popisujuci tie architekturalne terminy..
Maj(te) sa.
-
Pokúsim sa ti v skratke odpovedať.
1. Kamene: na Gýmeši je to asi 50/50 percent kameńa v nútri hradu a mimo hradby. Záleží aj na teréne, napríklad severná strana hradu postavená na hranici brala je takmer 100percent mimo hradu. Tam vnútorné priečky a časti klenieb “následovali” vrámci príťažlivosti zemskej múri vonkajšie.
2. Sutina: použiteľnosť sutiny závisí od obsahu humusu ,tz. treba ju triediť. Dobrú odložiť , špatnú preč. navyše aj tá dobrá podľa rozborov obsahuje priveľa prachovej zložky a treba ju jedna k jednej miešať z dovezeným kremičitým pieskom alebo štrkom zrna 0-0,4cm.
Tie pojmy sa jednoducho a rýchlo naučíš priamo na hrade , takže nemusíš predom zháňať materály . Príď a zachvíľu to máš v malíčku. No a keďže si spomenul hrad Gýmeš , budeš vítaný . O týždeň v sobotu ,nedeľu je akcia na hrade ! Stránku leustachu asi poznáš, tam sú kontakty ne Jožka Blahu( kápo) prípadne kontaktuj mna tuná cez osobnú správu. Aj Vĺčika môžeš , dá vedieť ostatným. -
Ahoj strombus,
vdaka aj tebe za komentar a priklad.. Tak teda, je to “ruuuzne” :)). vsade nejak, podla umiestnenia hradby, zalozenia na skale.. kazdopadne pritazlivost nasa zemska ma rozhodujuce slovo, kam to pojde. OK.
Vdaka za pozvanie, a vyzera ze by malo byt tak pekne pocasie ako minuly vikend (moj narodeninovy :), a som na 90% schopny prist, konecne spoznat Gymes a rovno “s lopatou” :))) Idem napisat na vase zdruzenie, kudy tam odbocit, kde to zapichnut a tak podobne.
Nech sa tam teda zrazime :)
-
Ako vidím, už na Tvoje otázky odpísali…
Každý hrad a v rámci neho aj každý múr je špecifikum. To na ktorú stranu sa rozhodne spadnúť je “jeho” vec – nedá sa to generalizovať. Veľa záleží od toho, z ktorej strany rýchlejšie zvetráva – viz polovičné fragmenty obytných veží – väšinou stojí čelná stena a tá do hradu spadla – asi ich robili lepšie, kto vie? (Príklad z Dobrej Vody, Čabrade, ale aj Okoř v Čechách a pod.
Každý, kto chce nerušene pracovať na “svojom” hrade by mal mať tolko rozumu, že si vybaví výnimku od ochranárov – my na Čabradi fungujeme v 5st. ochrany (najprísnejšom) a nie je s týmproblém. Len ťažkú mechanizáciu nemôžme použiť – to je jediné obmedzenie.
Citlivý zber kameňa na svahu je myslím OK.Tak Ti držím palce v Tvojom nadšení a ak by si náhodou zablúdil ku nám, radi Ti poukazujeme a vysvetlíme všetko, čo Ťa zaujme. Termíny našich brigád, kedy sme na hrade sú na webe… :wink:
-
Nazdar Bacil,
tak zdravim aj Teba.. a povedal si dalsi znacny faktor, z ktorej strany to zvetrava.. no, je to vselico, ale ked treba, zbierat sa bude (som cital kdesi, ze na Branci chcu vozit kamene z lomu, kua .. to tam uz nie su ziadne? ved som tam min. rok bol,staci len kopat)
Teraz to chcem ist 1x omrknut a zucastnit, co to da (fasa, ma prsat :-// ).. a potom to zreferujem dalsim dvom znamym, co by sa mohli casom zucastnit. Moj argument outdoorovej posilky, vymenit beton mesta za kamene ma vahu :) tak uvidim.
Co sa Cabrade tyka, rovnako – mate tam krasny hrad.. tiez je este nadejny, ma zachovalu vizaz.. a len som hm-kol nedavno, ked som natrafil na vas web (bdiv co ste uz porobili).. a ze kde je ten hrad – totiz 3 roky dozadu som bol na relax. pobyte v Dudinciach na 4 dni, jeden den som si urobil s jednym typkom Bzovik.. mm, pekny (aj s betonom :).. a ani ma nenepadlo, ze ste za rohom, co uz. No rad by som aj Cabrad uz videl, ale to by som si musel povedat, ze aspon 2 dni (a nedela by to nebola).. preto zatial idem riesit veci v sobotu na otocku z BA.. Ale mozno motyka raz vystreli.
cau
-
S motykou treba pracovať a nie strielať :)
V lete – posledný júlový týždeň by sme mali byť na hrade aj cez týždeň – víkend+týždeň a víkend za ním. takže kombinácia piatok-sobota sa dá urobiť. ubytovanie máme priamo na hrade.
Len s cestou ku hradu je to trochu horšie, ale kto sa nebojí zíde aj autom. Ak nie – tak posledné 3-4km pešo. :wink: -
Tak teda, svoju prvu “odu” o praci na zachrane hradu som uz zlozil v teme Gymes..proste krasny hrad, a pre mna takmer idealne miesto v dostupnosti (ked uz tie hrady v Malych Karpatoch sa vobec “nehybu”.
Co sa tejto mojej temy tyka, naozaj.. treba prist a vidiet, ako tu chlapi pisali.. Ako tie steny mohli padat, a kam teda asi padali, a rovnako s tym tehlami. Fakt stara vyroba.. Len ked si to clovek osaha, moze pochopit hodnotu minulosti, a rovnako jej zachrany pre buduce generacie. Jedina cesta je vsak – cez pot a prach, nijak inak. A podla toho mojho prveho dna, ani to nebude rychla kopacka a skladacka, nech by boli aj vsetky sutre vnutri hradu.. proste len usilie, a co najviac ruk treba, aby robota napredovala.
Len ma este napadlo..laicky.. Ak by sme povedzme urobili prieskum mimo hradu, povedzme pod skalou, a chceli ziskat zaujimave kusy, ich vytiahnutie hore by bolo moznoe asi len kladkou s vedrom – suter po sutri, nie? Je to sice robota pre Rambov.. ale skusil to uz niekto niekde, alebo vsetci v ramci casu ktory maju, len beru co je vnutri? Len sa pytam.. lebo inak to je pochopitelne ujeta otazka, ked su haldy materialu vnutri. :)
-
Tak Zolomír získal ďalšieho pomocníka :)
…skúšali a robili to tuším na Sklabini – tam sa spotrebovalo obrovské množstvo kameňa na rekonštrukciu budovy pred hradom a sutinu v hrade odstraňovať nemohli…
Na Hrušove sa tiež zbieral mám dojem kameň – to by vedel lepšie napísať Jožo…
Kamenné články zbieral aj Zoli, dačo aj u nás.
Na Čabradi máme vo vnútri miestami 4m sutiny -takže materiálu habadej, nie je dôvod to zbierať vo svahu(zatiaľ). Až bude treba, tak to poriešime – iste nebudeme kupovať a dovážať kameň. ktorý nie je pôvodný – to by bolo strašne vidno v murive. hlavne pri tom kameni, z ktorého sa muroval náš hrad. -
Tak tak ako pises, treba original, ziadne vlacenie dreva do lesa (ako som cital o tom Branci kdesi, ti blazni to chcu vozit z lomu)…Pekne, som rad, ze to kdesi tak uz bolo, ten Hrusov uvidim 1x tiez, Joza sa opytam.. a ked sa tohto vytahovania dozijem, rad to vyskusam :)
1) Preco nemohli na Sklabini vnutri? Nic nebolo, alebo by cosi ohrozili?
2) Inak ja mam doslova za rohom Dobru Vodu, posobivy hrad, a vcera som si nasiel zdruzenie.. ale ten ich web, teda jeho neaktualnost, -100 bodov.. Tak to teda budem musiet tahat na tie dalsie. Ale rad, len este potrebujem spolucestujuceho na benzin )Dobry tyzden zelam
-
Na Hrušove sme skutočne na jar zbierali kameň, 80 percent pritom pochádza práve spod hradného kopca. Hrad bol totižto pri konzervácii v 30tych rokoch minulého storočia vyčistený viac menej na pôvodné úrovne, takže žiadne haldy vo vnútri v našom prípade nehrozia. Máme prakticky len tri možnosti: ako prvé môžeme pozbierať kameň z múrov rozpadnutých za tých 80 rokov, čo sa však z veľkej miery už udialo. Ďalej by sme mohli kopať hlbšie, to sa týka rôznych zasypaných priestorov, dočisťovania a pod. Podobných možností však tiež nemáme práve veľa, okrem toho tieto práce sú vo veľkej miere spojené s archeológiou, ktorá sa aspoň v našom prípade robí postupne v priebehu rokov. No a na záver spomeniem práve kameň vyzbieraný z hradného kopca, ktorý je hlavným zdrojom nášho stavebného materiálu. Bohužial, ani toto nie je v našom prípade nevyčerpateľný zdroj, keďže hrad slúžil dlhé roky v podstate ako kameňolom. Aby som nezabudol, potencionálne vhodným materiálom je pre nás aj kameň voľne dostupný v okolí hradu. Napr. najstaršia časť hradu bola postavená z kameňa lámaného pri hĺbení šijovej priekopy, takže čo sa týka pôvodnosti kameňa, v tomto by problém nebol.
A k tej doprave, nám sa miesto kladiek, či vozenia fúrikom osvedčilo použitie traktora…..minulú jeseň a na jar sme na severnom svahu hradného kopca zbierali kameň na kopy a začiatkom sezóny sa nám počas jednej či dvoch brigád podarilo dostať na nádvorie kameň na celú sezónu, možno dve. Samozrejme traktor sa nedá použiť všade, je to skôr výnimka.
Log in to reply.