-
Špania Dolina
Bystrica chce rozvíjať montánnu turistiku
Mesto Banská Bystrica sa v spolupráci s blízkymi baníckymi obcami chce uchádzať o získanie nenávratných finančných prostriedkov na projekt budovania medenej cesty.
5. 4. 2010 – Ťažiskom montánneho turizmu ostane Starohorsko – špaňodolinská časť, kde je sústredených najviac baníckych a geologických pamiatok. Garantom spracovania žiadosti bude občianske združenie Banskobystrický geomontánny park, ktoré má s baníckym turizmom mnoho skúseností.Banskobystrická medená cesta poznania a oddychu by mala byť ďalším príspevkom mesta k rozvíjaniu montánnej turistiky v spolupráci s okolitými baníckymi obcami. Na projekt by chceli získať prostriedky z fondov EÚ, pričom spolufinancovanie mesta Banská Bystrica by malo byť vo výške 10 500 eur. Primátor Banskej Bystrice Ivan Saktor upresnil, že spolupráca mesta Banská Bystrica s baníckymi obcami by mala fungovať na princípe klastra. “Keďže sme najväčší, budeme akýmsi nositeľom projektu. V súčasnosti sme v štádiu príprav, snažíme sa získať prostriedky na prípravu investičného zámeru,” dodal.
Montánna turistika má podľa neho veľkú perspektívu v regióne, ktorého históriu v mnohom tvorila práve banská tradícia. Jednotlivé subjekty by chceli prísť s atraktívnym regionálnym produktom cestovného ruchu, ktorý bude zameraný na históriu baníctva, prírodné a geologické danosti regiónu.
(eta)
Čítajte viac: TU.
-
7 odpovede/odpovedí
-
3. 5. 2010 – Približne dvojkilometrovú štôlňu, takzvaný prekop medzi Špaňou Dolinou a banskou lokalitou Piesky by chcelo občianske združenie Banícke bratstvo v spolupráci s obcou revitalizovať. Prekop vybudovali v dvadsiatom storočí ako podzemnú spojnicu pre rýchly presun baníkov a slúžila tiež na zvážanie rudy.
“Podzemie ľudí vždy lákalo a preto by mohla byť aj obnova prekopu príjemným spestrením ponuky v oblasti turistického ruchu,” povedal zástupca majstra Baníckeho bratstva Wilhelm von Fuhrherr. “Prvoradé bude prekop odvodniť a celý úsek vyčistiť,” dodal Fuhrherr. V ďalších fázach počítajú aj s obnovou banskej úzkokoľajky, ktorá cez prekop viedla.
Na revitalizáciu prekopu získali podporu z ministerstva hospodárstva vo výške takmer 1 700 eur, na komplexnú obnovu by to ale nestačilo. “Bratstvo má 55 aktívnych členov, čo je naša hlavná devíza. Toľko párov rúk už dokáže urobiť množstvo práce,” dodal. Wilhelm von Fuhrherr, ktorý je po praslici rodovo spriaznený so slávnym banským rodom Fuggerovcov, nepochybuje, že sa im to do leta podarí. Odskúšali si to už pred časom, keď sa im v priebehu šiestich týždňov podarilo zriadiť múzeum medi.
Časom by chceli sprístupniť aj Dennú, či Cisársku štôlňu, kde ešte treba doriešiť majetkové vzťahy a keďže ide o staré banské dielo, tak aj otázky bezpečnosti. Touto štôlňou prešli v roku 1764 synovia cisárovnej Márie Terézie počas návštevy stredoslovenských banských miest. Vyšli až v Starých Horách, pričom cesta podzemím im trvala 45 minút.
Vlani objavili pri brehoch Namíbie potopenú portugalskú loď, ktorá v roku 1538 smerovala zrejme do Indie. Vo svojich útrobách viezla viac ako 20 ton medi zo Španej Doliny. Z kvalitnej medi sa údajne vyrábali aj delá pre Krištofa Kolumba.
Kveta Fajčíková
Čítajte viac, pozrite si fotografie a video: TU.
-
30. 4. 2010 – Zakladateľ modernej slovenskej štylistiky, jazykovedec Jozef Mistrík, má od dnešného dňa vo svojej rodnej Španej Doline pamätnú izbu. Sprístupnili ju na tamojšom obecnom úrade, kde v minulosti sídlila škola a bol tam aj učiteľský byt. Práve v tejto škole a v byte býval profesor Mistrík počas svojho pôsobenia v Španej Doline.
(eta)
Čítajte viac: TU.
-
Banícke bratstvo Herrengrund zo Španej Doliny patrí už niekolko rokov k jedným k z najaktívnejších a najzapálenejších členov Baníckych spolkov Slovenska. Jednak je to tým, že členovia tohto bratstva aktívne žijú v Španej Doline, jednak tým, že entuziazmus v sebe navzájom podporujú a obec ale aj blízke velké mesto im aktívne vychádza v ústrety.
Chodievam sa tam nadýchat trochu iného banského “luftu” ako mám doma.
Špania Dolina može slúžit ako zdroj inšpirácie aj pre pamiatkárov – napríklad dom v svahu nad námestíčkom blízko Kaplnky Božieho Hrobu. Pokladal som ho za velmi pekne a citlivo zrekonštruovanú 300 ročnú chalupu do ktorej musel majitel “vraziť” spústu peňazí.
Domáci ma vyviedli z omylu….
Ten dom je fungl NOVÝ s použitím moderných materiálov! Lenže majitel v snahe architektonicky nenarušiť ráz obce postavil dom tak, aby vyzeral , že je tam už velmi dávno.
Malé múzeum zriadené v miestnej budove banskej správy, neskor školy je prešpikované peknými montánnymi, mineralogickými, hutníckymi a inými exponátmi včítane modelov, ktoré venovali nadšenci zo svojich súkromných zbierok a za ktoré by sa nehanbilo žiadne národné múzeum. Lenže v Blave by to nikomu nehovorilo nič a tu sú exponáty In situ, sú miestne, a zapadajú sem. Mimochodom nedávno pribudol mimoriadne cenný súbor KOMPLETNÉHO NÁSTROJOVÉHO VYBAVENIA stredovekého baníka: sada želiezok, kladiva, špiciaka a súboru klinov, všetko zo železa, nájdené ako depot .
Ako ho našli? Ale áno, SAMOZREJME že detektorom!!! V zmysle našich zákonov by sme ich asi mali potrestat, že nálezca použil detektor pri nájdení Európskeho unikátu! A miesto toho aby ho utajil a po kusoch rozpredal na burzách za pár euro, ho zrekonštruoval a kompletne vystavil v miestnom múzeu.
Tomu ja hovorím zapálenost pre vec a lokálpatriotizmus.Klobúk dole pred pánmi a dámami!!!!
Momochodom, viete kolko členov Baníckeho bratstva je bývalých baníkov a geológov?
ANI JEDEN.
Na burzách vidím často predávat želiezka a skúšobné kelímky z oblasti Štiavnice za pár euro.Všetci sú (bývalí) baníci.
Svoju banícku dušu však zapredali za cvendžiace mince , ktoré aj tak prepijú, prejedia, prefajčiaPánom z Španej Doliny držím palce.
Zdar Boh!Pre tých čo chcú vediet viac linky: http://www.slovenskabanskacesta.sk
http://www.herrengrund.sk -
Predchádzajúcim príspevkom som chcel vyjadrit to, že všetko je len o ludoch a ich prístupu k historickému, kultúrnemu a technickému dedičstvu.
Čast velmi vyznamneho historickeho a technickeho dedičstva v časti Piesky bola ešte za socializmu škaredo poničená tažbou starých háld v Pieskoch, znničená bola osada Sanberg pri týchto haldách a zanikol aj cementačný prameň , z ktorého sa cementáciou získavala meď najmenej 500 rokov.Dobre, čo bolo, to bolo – ako hovorieval major Terazky.
Lenže ničenie historicko.technických pamiatok v Nízkych Tatrách – národnom parku, len tak mimochodom, alebo v jeho ochrannom pásme, zároveň významnom zdroji pitnej vody pre Bystricu – sa veselo pokračuje.Vedla Pieskov je ďalšia významná banícka lokalita Richtárová. Haldy po dobývaní medených rúd sú aktuálne kompletne pokryté smradlavým odpadom z Harmaneckej papierne. Je to totiž bokom od hlavných komunikácii, pekne v závetrí, niekto elegantne vyriešil za mrzký peniaz “ekologickú” likvidáciu odpadu na “rekultiváciu” háld.
Haldy po ťažbe medených rúd sa nedajú rekultivovať zalesňovaním. Na tých haldách nič nerastie, lebo vlaha sa v nich neudrzi.
Lenže nič na nich nerastie už 4000 rokov!!!! Nie , nepomýlil som sa v počte núl, tie haldy, aspoň ich vačšia čast sú z doby, ked pyramidy v Egypte ešte neboli ani v divokých snoch architektov tej doby.
Myslime si, ze teraz tam rast nieco zacne? Možno odolné druhy buriny, ktoré sa budú moct rozsirovat tam, kde doteraz neboli.Takze mame jednu z dalsich kulturnotechnickych pamiatok v stave, kde budeme moct montannym turistom ukazovat ” A tam pod tym schweinerei byvali haldy Richtarova. Ze tam nic nevidno? No ano, haldy SA zlikvidovali zaciatkom 21 storocia…”
Nie, nezlikvidovali SA. Zasvinili ich konkretni ludia, ktori o suvislostiach nic nevedia a na nic sa nepytaju, maju ostre laktiky alebo tych spravnych znamych. Ked si otravime posledny pramen, zdochne posledne zviera, posledna ryba ukaze slnku brucho, zasmradime vzduch, potom zistime, ze peniaze sa nedaju jest…..:cry:
-
Pamiatkovú rezerváciu v Španej Doline vyhlásili ešte v roku 1979 a podľa Tomáša Kowalského z Pamiatkového úradu už nie je dostatočne chránené celé územie s pamiatkovými a na ne nadväzujúcimi krajinnými hodnotami.
…
Starosta obce Marián Slobodník povedal, že obec chce aj v budúcnosti stavať svoju stratégiu na cestovnom ruchu a zachovanie celistvosti kultúrneho dedičstva je pre to nevyhnutnou podmienkou.Pre majiteľov niektorých nehnuteľností sa síce sprísnia podmienky pri obnove objektov, starosta však nepredpokladá, že by im to prinieslo výraznejšie problémy. „S pamiatkovým úradom máme korektné vzťahy, pričom väčšina majiteľov objektov aj dnes rešpektuje, že vlastní cenné pamiatky v hodnotnom území,” dodal.
Čítajte viac v článku Kvety Fajčíkovej z 9. 1. 2011 na sme.sk. -
Moj zlaty.
Spania Dolina zdaleka nemoze byt prikladom v udrziavani ducha miesta “genius loci”.
Ta uzasna novostavba, ktoru tak obdivujes, pripomina povodny dom iba tienom ci obrysmi. Inak nic.
Ale co horsie , v dedine vyrastlo vela obrovskych novostavieb ktore vobec nedodrziavaju miestne architektonicke prvky a pravidla.
Z razovitej banickej dediny sa tak stava iba zbierka chalup so sindlovymi strechami a oooobrovskych domov a penzionov na prenajom so vsetkymi moznymi europskymi regionalnymi ludovymi architekturami.
Len to namestie ako dokurv…li.. Z mileho namestia s parcikom a altankami na posedenie spravili placek so zamkovou dlazbou. Podla mojho nazoru absolutne nepatricne v takejto miluckej horskej banickej osade.
Jednoducho ludia s peniazmi si robia co chcu a kaslu na nejakeho ducha miesta. Hlavne aby vystavili na obdiv svoju moc a peniaze formou stavieb.
A betonujeme a betonujeme!!!!!!!!
Ale hlavne, ze biznis fici
-
Nno, po rokoch sa mi tam asi oplatí ísť pozrieť… Možno už túto sobotu.
Log in to reply.