-
Pamiatková rezervácia v Čičmanoch
Špecifikom pamiatkovej rezervácie je vznik väčšiny objektov v krátkom časovom slede po požiari začiatkom 20.storočia, pravidelná urbanistická štruktúra a niekoľko typov ľudových drevených domov, dobre dokumentovaných pôvodnou výkresovou dokumentáciou. Ide prevažne o drevené zrubové stavby na murovaných základoch, niektoré podpivničené. Napriek tomu, že metodika obnovy týchto stavieb je nespochybniteľná, mnohé obnovy realizované od 90-tych rokov 20. storočia negatívne ovplyvnili vzhľad pamiatkovej rezervácie a narušili jej pamiatkové hodnoty. Jediným nepôvodným prvkom, ktorý bol prijatý a akceptovaný vo vývoji drevených domov je otvorená alebo čiastočne prekrytá veranda, ktorá zabezpečuje ochranu vchodu do domu.
Z obhliadky je zrejmé, že množstvo stavebných úprav bolo realizovaných bez vyžiadania rozhodnutia o zámere obnovy NKP, záväzného stanoviska k úprave nehnuteľnosti v pamiatkovej rezervácii alebo bez rešpektovania ich podmienok. V rezervácii sa použilo pri obnovách najmä veľa druhov nevhodnej strešnej krytiny – namiesto požadovanej šindľovej krytiny, alebo akceptovanej vlákno cementovej krytiny, sa na pokrytie drevených zrubových stavieb používa prevažne profilovaný plech, vyskytuje sa aj mäkká krytina z asfaltových šindľov. Rozšíreným javom je aj nevhodná úprava otvorených pavlačí a veránd ich náhradou murovanými konštrukciami a následné prekrývanie týchto konštrukcií strechou pretiahnutou z hlavnej strešnej roviny. Výmenu okien realizujú vlastníci prevažne z euro profilov (zaznamenali sme aj niekoľko prípadov plastových okien), bez zachovania pôvodného členenia, okolo okien sú vo viacerých prípadoch realizované ozdobné lišty, ktoré sú nevhodným novotvarom, napriek tomu, že evokujú pôvodnú výzdobu.
Súčasťou dohľadu bola kontrola výkonu štátnej správy v PR Čičmany za roky 2007-2009. Žiadosti vlastníkov sú vybavované v lehotách podľa správneho poriadku, osobitne koná KPÚ Žilina pri zistení nepovolených prác a úprav, keď boli využité možnosti správneho poriadku a zákona č. 49/2002 Z .z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z. (ďalej len „pamiatkový zákon“) od štátneho dohľadu, usmernenia vlastníkov výzvami, vydaním rozhodnutia ex offo, priestupkového konania a spolupráce so stavebným úradom.
Na základe vykonaného dohľadu boli prijaté konkrétne opatrenia na začatie priestupkového konania a ako preventívne opatrenie na zlepšenie disciplíny pri obnove a údržbe stavebného fondu v pamiatkovej rezervácii KPÚ Žilina pripraví pre obec informáciu zverejniteľnú v priestoroch obecného úradu.
Zdroj: Informácia o plnení úloh ústredného štátneho dohľadu pamiatkovej inšpekcie za 1. polrok 2009 -
5 odpovede/odpovedí
-
podla mojho nazoru, opatreniami pi mk sa nic nevyriesi … nic sa neda prinavratit do povodneho stavu, stracaju sa pamiatkove hodnoty, vytvaraju sa precedensy … co s tym?
-
Renáta Jaloviarová | 12. augusta 2010
Čičmianske domy, ktoré vlastní Považské múzeum zo Žiliny, dostanú podobu, akú mali na začiatku minulého storočia.
Múzeum dostalo na ich obnovu granty a využije pri nej tradičné techniky a materiály typické pre ľudovú architektúru. Práce na obnove dvoch dreveníc sa začnú na jeseň. “Budú sa opravovať podlahy, steny, sfunkční sa tradičná pec. Na strechu Radenovho domu sa dá ručne štiepaný šindeľ a pri vymaľovaní budeme postupovať podľa pôvodných vzorov z dobových fotografií,” hovorí Adriána Brziaková z Považského múzea.
Pri úpravách budú akceptovať návrhy pamiatkarov. Súčasné ornamenty na čičmianskych domoch totiž nemajú s výzdobou z 19. storočia, keď začali vznikať, veľa spoločného. “Kedysi boli vzory úplne jednoduché, domy sa maľovali vápnom alebo hlineným kalom najmä na rohoch domov, tam, kde sa drevo spájalo,” hovorí šéf krajských pamiatkarov Miloš Dudáš. “Až po ničivom požiari v roku 1921 sa objavili ornamenty, aké vidíme na domoch dnes, sú však už maľované iným spôsobom.”
Pôvodný vzhľad aj s jednoduchšou ornamentovou výzdobou a šindľovou strechou už jednej z čičmianskych dreveníc vrátili manželia Kudjakovci, ktorí sa podujali zrekonštruovať a obývať najstaršiu drevenicu v dedinke.
“Postupovali sme podľa autentických fotografií, ktoré na začiatku 20. storočia nafotil Karol Plicka,” povedala Marieta Kudjaková.
Domy v Čičmanoch pripomínajú svojou výzdobou perníkové chalúpky. Ornamenty na dreveniciach ich majitelia premaľujú vždy, keď začínajú blednúť. Väčšinou už nepoužívajú vápno, ale trvácnejšie latexové farby. K jednoduchším ornamentom sa starousadlíci vrátiť nechcú. “Práve vyzdobené drevenice robia Čičmany tým, čím sú. Realizujeme svoju fantáziu. Väčšinou si gazdinky zdobia domy podľa vzorov, ktoré majú vyšité na krojoch,” hovorí Ján Filip.
Vzory obnovuje každé tri roky. Jeho drevenica je v pamiatkovej rezervácii, kde je 110 objektov. Z nich tri desiatky stavieb sú kultúrne pamiatky. Podľa Dudáša je nevýhodou, že len majitelia kultúrnych pamiatok môžu čerpať peniaze na obnovu z grantov ministerstva kultúry. Ostatní, ktorí síce majú dom v pamiatkovom území, ale nie je vyhlásený priamo za pamiatku, na podporu nemajú nárok, hoci sa na nich vzťahujú obmedzenia pri rekonštrukciách domov.
Zdroj: pravda.sk -
viac o rekonstrukcii strechy Radenovho domu v Cicmanoch… pouzity material nizsej kvality…
Čo je nové v pamiatkovej rezervácii v Čičmanoch?
http://rozhlas.sk/radio-slovensko/tema-po-sedemnastej/Radenov-dom-1.-cast?l=2&i=27905&p=1
-
Fašiangy v Rajeckej doline otvára fotovýstava Ivana Köhlera
ČIČMANY/ŽILINA 20. januára (SITA) – Fašiangy v Rajeckej doline symbolicky otvára výstava fotografií žilinského fotografa Ivana Kelly Köhlera v Radenovom dome v Čičmanoch. Pre čičmianske fašiangy je charakteristický turoň, ktorý je zobrazovaný ako maska hlavy vola s rohami a veľkým jazykom a na bokoch s uviazanými zvoncami, ktorými dával najavo svoj príchod. Inakosť a premeny čičmianskeho turoňa sú hlavným námetom výstavy fotografa Köhlera, ktorý sa fenoménu fašiangov venuje už takmer štyridsať rokov. „Pre mňa ako fotografa je to téma, ktorej sa ani teraz neviem dostatočne nabažiť. Intenzívne sa ňou zaoberám od roku 1970, kedy ma sochár a maliar Vladimír Kompánek práve vo fašiangovom čase zaviedol pre mňa Žilinčana do dovtedy neznámej dediny Čičmany,“ hovorí Köhler, ktorý nasledujúce desaťročia fotil v Čičmanoch nielen fašiangové zvyky, ale zachytával aj podoby a ľudské osudy miestnych obyvateľov.Výtvarný presah do tradičného folklóru a výstredná inštalácia veľkoformátových fotografií sľubujú zaujímavú interpretáciu ľudových zvykov Čičmian minulého storočia. Vernisáž Fašiangy – Slávnosti minulosti bude dnes o 17:00 v Radenovom dome v Čičmanoch. Výstava potrvá do 30. marca 2012.
-
Bol som skoro 2 mesiace bez netu a reportáž v rádiu som 11.1.počúvať nemohol, až dnes večer som si ju pustil z archívu. Čo ma zarazilo asi najviac, bolo vyjadrenie Miloša Dudáša ako riaditeľa KPU v Žiline, že je vlastne všetko v poriadku…Hlavne že sa KPU pýši, ako o pár sto metrov ďalej cez kopec už 10 rokov Lietavská parta ukážkovo konzervuje hrad pôvodnými technológiami a ako by si z roho mali na ostatných hradoch brať príklad…Jeho slová ma šokli o to viac, že sa poznáme osobne nejaký ten piatok práve vďaka Lietavskému hradu. Takýto postoj KPU môže byť precedensom do budúcna a umožniť ďalším šlendriánom priživovať sa na obnove pamiatok.
Log in to reply.