-
Archeologické výskumy, nálezy a náleziská vo Zvolene a okolí
Archeológ Ján Beljak zo zvolenskej pobočky Archeologického ústavu SAV v Nitre povedal, že v regióne Zvolenskej kotliny je niekoľko osád, ktoré pochádzajú z tohto obdobia. „Sú to predovšetkým sídliská na neďalekej Haputke, na Krivej púti i môťovskej priehrade. Intenzívne osídlenie v predveľkomoravskom období bolo tiež na Sliači a stopy analogického osídlenia boli zistené v roku 2009 na trase R1 v Banskej Bystrici.”
Val, ktorý sa tiahne od Neresnickej doliny k dolnému Pustému hradu, objavil lesník Dušan Fertál. Archeológovia predpokladajú, že mohol byť viac ako tri metre vysoký a ďalšie takmer dva metre mala do skaly vysekaná priekopa pod ním.
„Znásoboval obranu Zvolena z južného smeru, čím predpokladá existenciu administratívneho centra v tejto oblasti v období včasného stredoveku,” povedal Beljak. Doposiaľ sa však nevie, kde stálo včasnostredoveké hradisko, ktoré mala táto rozsiahla stavba chrániť. „Hrádok Priekopa v Môťovej pochádza až z 9. – 11. storočia, najstaršie stredoveké osídlenie na Pustom hrade je potvrdené od 12. storočia.”
Popri vale vedie jedna z lesných ciest zo sedla Pustého hradu. Podobný, 200 metrov dlhý val sa nachádza na Bukovinke východne od Dráh.
8. 6. 2010 10:52 | Kveta Fajčíková, Ľubica Mojžišová
Čítajte viac: TU. -
5 odpovede/odpovedí
-
Informácie máte aj tu:
http://www.pustyhrad.com/okolie/okolie.html
Budúci týždeň bude na svete skladačka s archeologickými pamiatkami v okolí Zvolena,
ktorú sme vypracovali pre Mesto Zvolen. -
Po rokoch sa do Detvy vrátil archeológ Peter Šalkovský, ktorý v osemdesiatych rokoch viedol archeologický výskum na Kalamárke. Na prednáške a následnej besede v Podpolianskom múzeu predstavil svoju knihu Detva. Praveké a včasnohistorické hradisko k dávnym dejinám Slovenska.
Výskum podľa Petra Šalkovského ešte nie je ani zďaleka ukončený. „Preskúmali sme zlomok plochy. Aj to iba na samotnej Kalamárke. V celom sedle a na lúkach v okolí sa zatiaľ žiaden výskum nerobil, a pritom vieme o tom, že tam osídlenie bolo. To už je ale úloha pre ďalšie generácie. Určite sa tam ešte čosi nájde,” dodal.
Strategicky výhodná poloha Kalamárky lákala človeka hádam odjakživa. Postupne bola osídlená viacerými kultúrami, prvýkrát už v neskorej dobe bronzovej lužickou a kyjatickou kultúrou. Ako ukázal archeologický výskum, najstaršie opevnenie pochádza až zo záveru doby bronzovej. Malo asi päťdesiat metrov, čo úplne stačilo, pretože z ďalších strán zabezpečovali hradisko skalné steny, ktoré sú miestami vysoké aj dvadsať metrov. Hradisko na Kalamárke bolo osídlené aj viacerými európskymi kultúrami ako Keltmi alebo Kvádmi. Slovania sa naň prvýkrát dostali v období Nitrianskeho kniežatstva a pravdepodobne až do polovice 11. storočia fungovalo ako strážne hradisko.
Medzi najvýznamnejšie nálezy z Kalamárky patrí bronzová ihlica a bronzová nádoba, keltská keramika, bronzové spony, sklenené náramky a perly, kovania opaskov, rôzne pracovné nástroje a predmety domácej potreby.
Jedným z dôvodov, prečo sa začalo s archeologickým výskumom na Kalamárke, bol ten, že sa v tejto lokalite začali objavovať rôzni amatérski hľadači. „Mnoho rokov tam chodili ľudia kopať a zbierať, dokonca začínali už aj detektoristi. Či chodia teraz? Pravdepodobne áno, stretávame sa s tým aj v iných častiach Slovenska,” vrátil sa k začiatkom výskumu Peter Šalkovský.
Časť nálezov z Kalamárky sa nachádza v Podpolianskom múzeu v Detve, no ide o materiál, ktorý našli ľudia ešte pred samotným archeologickým výskumom. Väčšina nálezov z výskumu je dnes v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Ešte tento rok by sa ale mohli vrátiť do Detvy. „Mesto chystá projekt na obnovu náučného chodníka na Kalamárku, v rámci jeho otvorenia by sme chceli sprístupniť verejnosti aj nálezy z archeologického výskumu tejto lokality,” povedala vedúca múzea Renata Babicová.
21. 5. 2010 11:37 | Milan Suja
Čítajte viac a pozrite si videoreportáž: TU -
Historické objekty, ktoré odkryl archeologický výskum pri kostole, chce mesto zakomponovať do projektu nového námestia. Súčasťou tohto projektu je aj rekonštrukcia priestorov Tehelnej ulice a úprava parku pplk. Alexandra Domana, jeho architektonicko – záhradné stvárnenie ako priestoru plniaceho najmä relaxačnú funkciu.
Na tieto práce bude mesto potrebovať 1 588 210 eur, pričom z vlastných zdrojov uhradí 5 percent z oprávnených nákladov, čo predstavuje 74-tisíc eur a náklady neoprávnených výdavkov v sume 109-tisíc eur. Práce by sa mali začať v januári budúceho roku a termín ich ukončenia je naplánovaný na jún roku 2012.
Archeologický výskum v rámci rekonštrukcie námestia uskutočnil v rokoch 2002 – 2007 Václav Hanuliak. Potvrdil existenciu starej radnice z prvej polovice 15. storočia, ktorá sa nachádzala severne od lode kostola. V roku 2004 – 2005 preskúmal cintorínovú časť východne od presbytéria kostola a v roku 2006 boli odkryté základy kaplnky a prístavby špitála. Rok 2007 priniesol odhalenie základov južnej línie cintorínskej ohrady, niekoľkých hrobov a dvoch prístavieb k cintorínskej ohrade.
O rok neskôr Ján Beljak, ktorý vo výskume pokračoval, zdokumentoval západnú líniu cintorínskej ohrady, dvadsať kostrových hrobov z obdobia stredoveku, kruhový základ a kolové jamy pri novej tribúne, ktorý je zrejme súčasťou ľahkej drevenej kolovej konštrukcie – časť tržnice. Okrem toho tu archeológovia objavili črepy z veľkomoravského obdobia.
25. 7. 2010 | Jaroslava Schvarzbacherová
Čítajte viac: TU -
Zvolen, 29. augusta 2010:
Nájdu sa pred zimou nejaké drobné na nový térpapier? -
…
Do konca roku by mal byť po výbere známy dodávateľ stavby a práce by sa mali začať na jar 2011.
…
Pre obyvateľov mesta i návštevníkov bude ale najzaujímavejšia premena časti Námestia SNP pri kostole sv. Alžbety, kde pred tromi rokmi odkryli stredovekú kaplnku so zvyškom hradieb a kostnými zvyškami. Odkryté nálezy by sa mali stavebne ošetriť a zapracovať do existujúceho námestia. Navyše, kaplnka, ktorej múry sa dodnes zachovali, bude sčasti aj umelecky dotvorená.
Čítajte viac v agentúrnom článku TASR z 13. 10. 2010 na sme.sk.
Log in to reply.