aktivita › diskusia › Reštaurovanie a konzervovanie › Konzervačný priemysel
-
Konzervačný priemysel
Posted by sasha on 19. júla 2011 at 17:31Objavil pozvánku na odbornú konferenciu CSTI 2011 “Konzervačná veda a technológie pre ochranu kultúrneho dedičstva”. Najprv som si pripadal ako Alenka v ríši divov a potom som si vyhľadal “Koncepciu rozvoja konzervačnej vedy…”, ktorú bez komentára prikladám.
Linky:
http://www.snm.sk/?odborna-konferencia&clanok=odborna-konferencia-csti-2011
tatar odpovedal 13 years, 1 month ago 6 Členovia · 11 odpovede/odpovedí -
11 odpovede/odpovedí
-
Skvelé! V rámci konzervovania (nielen) torzálnej architektúry by bolo fajn riešiť laboratórny rozbor pôvodnej malty a následne prispôsobiť výsledkom analýzy zloženie súčasnej malty použitej pri oprave pamiatky. Murárske práce na pamiatkach by sa tak priblížili profesionalite, ktorá je dnes často iba predstieraná.
-
… no niekde je to už dávno štadrard čo popisuješ Antik … nechcem ale provokovať a pridávam sa, super iniciatíva. Uvidíme sa na konferencii, takého Sashu by mi bolo cťou stretnúť osobne :)
-
Už sa mi dlho nestalo aby som si nejaký dokument z netu vytlačil. “Koncepcia rozvoja…” ma však natoľko zaujala, že som neodolal. V prvom rade musím povedať, že ma zaskočil samotný názov a potom aj niektoré pasáže, ku ktorým sa pokúsim pridať svoj názor tradičného reštaurátora.
V prvom rade by som chcel vyzdvihnúť snahu STU nasmerovať potenciálne vedné disciplíny do služieb ochrany kultúrneho dedičstva, vybudovanie akreditovaného vzdelávania, ako aj iniciovanie a garantovanie výskumu. Kto iný by aj mohol realizovať takýto program kvalitnejšie?
Či je táto koncepcia skutočne vypracovaná s úmyslom pomôcť ochrane kultúrneho dedičstva alebo je jej cieľom iba obsadenie monopolného postavenia v miliónovom kšefte zameranom na “konzerváciu dokumentov na báze papiera”, ukáže až čas.
Že ide o skutočne lukratívny biznis, dokazuje tento príklad:
– odkyselenie jedného listu formátu A4 dnes stojí cca 1,5 €,
– jeden bežný meter archívnych dokumentov tvorí cca 10 000 dokumentov formátu A4,
– cena na odkyselenie jedného bežného metra dokumentov je cca 15 000,- €,
– kapacita zariadení na odkyselenie papiera sa udáva v tony / rok,
– slovenské archívy spravujú viac ako 180 000 bežných metrov dokumentov = 2 700 000 000,- €.
Pokiaľ by sa ambície signatárov dokumentu obmedzili iba na záchranu pôvodných dokumentov a dokumentov tvoriacich súčasť nášho kultúrneho dedičstva, nepoviem ani slovo. Nenamietal by som ani proti zavedeniu termínu “konzervačný priemysel”. Dokumenty sú homogénny materiál, ktorého hromadné ošetrenie už aj dnes prebieha automaticky a na celý proces netreba viac ako troch ľudí.
Nebudem sa vyjadrovať ani k záchrane a obnove stavebných kultúrnych pamiatok, pretože na obnove je dosť ľudí, ktorí sa tejto problematike venujú a pokiaľ s týmto smerovaním súhlasia, je mi to jedno.
Pokiaľ ide o problematiku múzejného konzervovania a reštaurovania, je pre slovenské múzejníctvo jednou z ďalších katastrofálnych blamáží. Nejde o to, že v “Personálnych zdrojoch pre rozvoj konzervačnej vedy” nie je ani jeden múzejník, ale o to, že, pri všetkej povinnej úcte, signatári o problematike múzejnej dokumentácie, konzervovaní a reštaurovaní nemajú ani potuchy a ani im nenapadlo kontaktovať SNM alebo Zväz múzeí na Slovensku. V tomto ohľade sa, aspoň pre mňa, zaradili na úroveň osvetárov s ich projektom digitalizácie kultúrneho dedičstva. Nuž u nás na Slovensku je to už tak, stačí mať post, titul, konexie a môžem spísať čokoľvek o čomkoľvek.
Chémia, fyzika, mechanika, optika atď. sú disciplíny, ktoré by mali pomáhať pri riešení problematiky ochrany kultúrneho dedičstva. Tam ich úloha končí a pevne verím, že múzejný zbierkový predmet nikdy do rúk nedostane “inžinier-konzervátor” v konzervačnej fabrike, nech už to po anglicky znie akokoľvek hrdo.
Linky:
http://www.uni-muenster.de/Forum-Bestandserhaltung/downloads/haechler.pdf
http://www.knihask.eu/flash/Personalne_zdroje.swf -
….Chémia, fyzika, mechanika, optika atď. sú disciplíny, ktoré by mali pomáhať pri riešení problematiky ochrany kultúrneho dedičstva. Tam ich úloha končí a pevne verím, že múzejný zbierkový predmet nikdy do rúk nedostane “inžinier-konzervátor” v konzervačnej fabrike, nech už to po anglicky znie akokoľvek hrdo.
Nechápem tú averziu voči ľudom ktorí by vyštudovali materiálové inžinierstvo v súvislosti s potrebami kultúrneho dedictva. Obávate sa surových vedcov bez štipky etiky a úcty k artefaktom? ( štúdium bez garancie múzejníkov? )Teraz to funguje tak, že sa inžinier po vysokej škole musí prisposobit a učit všetko odznova v oblasti konzervovania. Inak SNM, ktoré zrejme uznávate ako konzervačné pracovisko je plné takýchto inžinierov-konzervátorov. Takýto človek rozumie dejom ktorým podlieha predmet, vie sám vykonat a vyhodnotit analýzy, vie navrhnút a OPTIMALIZOVAT konzervačný proces a mal by ho aj vedieť sám uskutočniť. Nerozumiem prečo by inžinier alebo magister konzervátor nemohol nahradiť dneska vo vačšine aboslútne neodborných pracovníkov – konzervátorov. Čím by sa dostalo konzervovanie v múzeách z úrovne údržbárov, zámočníkov a stolárov na úroveň odborných pracovníkov. Teda aj vztah kurátor- konzervátor by sa musel zmeniť.
Už len presvedčiť národ aby bolo na mzdy a vybavenie takýchto ludí, toto by mala byť prvá vec kým sa začnú vychovávať špecialisti, ktorí aj tak hneď po škole ujdú do zahraničia alebo do priemyslu.
PS: Ja som výsledkom podobného vdzelávacieho projektu v ČR, dnes už pracujem ako chemik- konzervátor. Je ale pravdou že polovica našich predmetov na univerzite bolo humanitných a bola povinná štatnica z muzeológie.
V Čechách to funguje a prináša prvé ovocie v podobe výzkumu a vývoja prostriedkov, postupov, zvýšenia konkurencieschopnosti apod. Stačí len pozieť do sylabov študijných oborov na VŠCHT, alebo MU a inšpirovať sa. … na Slovesnsku opať o 10 rokov pozadu preto hurá že aspoň lastovička :)
-
Mazoslav máš pravdu, Slovensko je pozadu a treba privítať každú iniciatívu vedúcu k zlepšeniu súčasného stavu v ochrane kultúrneho dedičstva. Moje vlastné skúsenosti z nadväzovania kontaktov s potenciálnymi spolupracovníkmi z STU sú dosť rozporuplné. Nadšení študenti, ktorí boli ochotní spolupracovať a využiť výsledky spolupráce v rámci štúdia a vyučujúci, ktorí už na prvom stretnutí vedeli, koľko miliónov bude projekt stáť. Preto som neveril vlastným očiam a priznám sa, že som nepoužil kalkulačku. Škoda, docent u mňa vzbudil dôvodnú pochybnosť.
Múzejné konzervovanie na úrovni bakalár sa prednášalo svojho času v Banskej Štiavnici, ale zaniklo so zánikom katedry ekomuzeológie. Prednášala sa aj chémia a technológia. Absolvent bol konzervátor, ale kľudne si mohol písať aj reštaurátor, keby sme na Slovensku nemali občianske združenie, ktoré by to asi nedovolilo.
SNM nemá ani jeden kus zbierkového predmetu a ani jedného konzervátora, je to len generálne riaditeľstvo. 16 štátnych múzeí, ktoré riadi, nemá ani dvadsať konzervátorov / reštaurátorov, ku kvalifikácii ktorých sa nejdem vyjadrovať. Celkom určite to nie sú žiadni “inžinieri-konzervátori”.
Údaje vybraných múzeí SNM 2009 / 2010:
(1) – zamestnanci, (2) – konzervované vlastnými prostriedkami (* vykazovené ako reštaurované vlastnými prostriedkami)
SNM – Archeologické múzeum v Bratislave: (1) – ? / 2, (2) – 341 / 373
SNM – Historické múzeum v Bratislave: (1) – 5 / 5, (2) – 1387 / 1663
SNM – Hudobné múzeum v Bratislave: (1) – ? / 1, (2) – 3 / 17*
SNM – Múzeá v Martine: (1) – 2 / 2, (2) – 978 / 1067 (múzeum vykazuje 2 reštaurované predmety vlastnými prostriedkami, aj keď nemá reštaurátora)
SNM – Prírodovedné múzeum v Bratislave: (1) – 0 / 0, (2) – 10 297 / 6789
preparátori: (1) – 4 / 3, (2) – ? / 147
Úloha SNM ako metodického centra v podstate skončila odovzdaním múzejných zbierok do vlastníctva samosprávy. Aj najmúdrejší materiál je iba odporúčaním.
Ostatné slovenské múzeá sú na tom ešte horšie a v rámci úsporných opatrení sa zbavujú práve konzervátorov. Aby nastala náprava, nepomôže výchova inžinierov-konzervátorov na papier, ale “objavenie” kľúčového významu konzervátora v systéme múzejnej dokumentácie a systémové opatrenia smerujúce k výchove vysokoškolsky vzdelaného konzervátora. Aj keby sa okamžite našli kapacity a prostriedky, slovenské múzeá by mohli byť vybavené kvalifikovanímí konzervátormi až v horizonte tridsiatich rokov.
-
Slovenskú národnú knižnicú (SNK) by som v oblasti konzervovania, reštaurovania, no najmä výskumu zaradil na prvé miesto na Slovensku. Žiaľ, vzhľadom na štruktúru múzejných zbierok, múzejníci o jej činnosti nevedia nič alebo veľmi málo. Papier a pergamen nie sú IN aj preto, že ich správa spadá skôr do kompetencie archívov a knižníc. SNM nikdy nemalo ambície vybudovať oddelenie konzervovania, reštaurovania a výskumu s celoslovenskou pôsobnosťou okrem jedinej iniciatívy z roku 1989. Lenže potom prišlo čo prišlo a komunistické výmysly starých štruktúr v “novej” spoločnosti nemali čo hľadať. Súčasný stav je zlý a predpokladám, že sa bude skôr zhoršovať.
-
[quote=Sasha]
Slovenskú národnú knižnicú (SNK) by som v oblasti konzervovania, reštaurovania, no najmä výskumu zaradil na prvé miesto na Slovensku. [/quote]
Tu sme pri vecnom rozkole. Kniznice vs. Muzea, a preco su kniznice o dekadu vpredu? To je asi na inu temu.
-
Takže by už malo byť zakonzervované.
Pochybujem, že by sa tam vo väčšej miere konzervovalo trochu prezretejšie i keď stále tvrdé ovocie, ako sú napr. hrady. Keby mal ešte niekto chuť konzervovať, veľmi dobrá príručka od dámy, (priznám sa dobrú príručku na konzervovanie od chlapa som ešte nečítal).
Publikace pojednává o přípravě staveništní vápenné malty cíleně pro potřeby památkové péče a profesionální údržby a obnovy historických fasád s vápennými omítkami. Je příspěvkem k znovu oživení již téměř zapomenuté tradiční řemeslné dovednosti přípravy
a používání staveništních nehydraulických vápenných malt a k posílení prestiže vápna jako stavebního pojiva. Úvodem se připomínají základní fyzikálně chemické děje při přípravě a používání nehydraulických bílých vápen, upřesňují podmínky pro používání vápenných nehydraulických malt. Publikace seznamuje s některými historickými postupy přípravy vápenných malt a uvádí základní technologické kroky, které přispívají ke zlepšení vlastností nových vápenných malt. Stručně připomíná i obecnější principy přístupu k historickým
stavebním materiálům. Je určena zejména stavebním firmám, které se specializují na údržbu a obnovu stavebních památek, restaurátorům, pracovníkům památkové péče, odborným školám a vzdělávacím institucím v oboru stavebních profesí i v oboru restaurování. Užitečnou pomůckou bude i pro projektanty v oboru stavební památkové péče a pro zájemce o environmentální stavění. Přínosem bude v neposlední řadě i pro investory.http://www.martinus.sk/?uItem=59095
ale je to tu kdesi aj na Obnove
Myslím, že docentovi rozumiem čo chcel povedať a súhlasím, nejde o “inžiniera konzervátora”, ale o fabriku knihofruct.
Antik, môže sa tu urobiť aj milión rozborov mált, tu to s nikým ani nehne, každý tu predsa vie svoje, a čo mu má do toho kafrať nejaký vedátor, čo nikdy nedržal kelňu v ruke. A ešte aj tak sú tu súčasní šamani naordinujúc do nich kus cementu (nepoznajúc iné), pre pokoj duše a zachovanie novodobej tradície, ako keby tu pred nimi nebola staršia, rokmi overená, ktorá z nich robí iba nič netušiacich amatérov.
Osobne mám problém zaradiť konzervačný priemysel do ľahkého alebo ťažkého priemyslu.
Slovenčina a ja iba nechápavo krútime hlavičkami. Nech, aj tak sú už dávno odkrútené a kotúľajú sa mimovoľne po rodnej hrude. V pohybe ich udržiavajú mamľasi, ktorí majú potrebu občas si do nich kopnúť.
-
Tatra pekne napisane. Horsie zrealizovatelne pri roznych okolnostiach. Zaorven ti garantujem ze ani historicke aditiva (tusim ze hovoris najma o metakaoline) niesu vseliekom na vsetky situacie. To je vsak na inu debatu: http://www.obnova.sk/diskusia/materialy-pouzivane-na-zrucaninach-ako-preco
Ked budes v BS, zastav sa, zavolaj, prid zkolaudovat – tusim ze mame co predebatovat.
Mate niekto nove informacie z BA konferencie konzervacneho priemyslu?
-
Reakciu som si dovolil presunúť na
http://www.obnova.sk/diskusia/materialy-pouzivane-na-zrucaninach-ako-preco#new
Log in to reply.