-
Zoznam najškaredších stavieb Slovenska
Zoznam najškaredších stavieb sveta podľa britského portálu telegraph.co.uk :
21. ArcelorMittal, Londýn
20.Verzion, New York City
19. Aldar headquarters, Abu Dhabi
18. Budova spoločnosti Longaberger Basket v Newarku
17. Žižkovská televízna veža
16. Ponte City Apartments v africkom Johannesburgu
15. Strata SE1 v Londýne
14. Národná knižnica Bieloruska
13. Hotel Grand Lisboa v Macau
12. Budova Slovenského rozhlasu v Bratislave
11. Elephant Building alebo Slonia budova v Bangkoku
10. Ml6, budova SIS v londýnskom Vauxhall
9. Mirador v Madride
8. Námestie federácie v austrálskom Melbourne
7. Metropolitná katedrála v Liverpoole
6. Ruská ambasáda na Kube
5. Budova Tours Nuages v Paríži
4. Stavba Fang Yuan v Číne
3. Národná knižnica v Kosove
2. Hotel Ryugyong v Severnej Kórei
1. Torre Velasca v Miláne -
16 odpovede/odpovedí
-
júúúúj….. tak na slovensku veru bude silná konkurencia……… ;)
-
Neľahké hodnotenie, vždy subjektívne – ale prečo práve rozhlas?
-
nemam foto, ale sklena budova a komplex aupark v ziline, to je paskvil
-
dovolim si protestovať,
budova Slovenského rozhlasu z roku 1967 je špičkové architektonické dielo. Uznávajú to aj súčastný architekti a Kunsthistorici nielen zo Slovenska.
Je okrem iného aj držiteľom titulu Stavba storočia na Slovensku v kategórii Spoločenské stavby.
-
Rozhlasová pyramída je drahá a prázdna
Postavili ju v rokoch 1969 až 1983, vysiela od roku 1985.
Jedna z prvých oceľových budov u nás je vysoká 82,64 metra.
Autormi projektu z roku 1967 sú Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling.„Často sem vodím aj architektov, tí bývajú nadšení. Je to jedinečné riešenie,“ hovorí Mozolák. Budova má nesporne množstvo obdivovateľov, nepáči sa však každému. Britský denník Daily Telegraph ju pred mesiacom zaradil medzi najškaredšie stavby sveta.
Čítajte viac v článku Michala Tršku z 29. 4. 2012 na ekonomika.sme.sk.
-
V Čechách by to už bola NKP.
foto a video:
http://www.sme.sk/c/6357847/v-rozhlasovej-pyramide-zastal-cas.html
-
Z hľadiska využitia pracovných priestorov, vnútornej komunikácie, si predstavujem, že je i dolušpicový ihlan dobré riešenie. To je tá funkčná stránka (je to funkcionalistická stavba?). Ale si aj predstavujem, že stavba má nadpriemerné tepelné straty (paneláky sa dajú aspoň zabaliť do polystyrénu). A čo sa tvaru týka (v architektúre je ale asi všetko dovolené), je stavba antiprirodzená. Detektor lži by u mňa vždy pri pohľade na tento ihlan zaznamenal minizáchvev. Archetypy mojich inštinktov v hypotalame sú naprogramované na horešpicový, stabilný ihlan. Keby som pravidelne chodil po Mýtnej, kvapka ku kvapke, pocity by narušili moju rovnováhu. Autor stavby chcel šokovať za každú cenu.
-
B. BYSTRICA: Ľudia môžu hlasovať za najviac špatiacu budovu v meste
„Hitparádu Bystrické strašidlá zostavuje Banskobystrický okrášľovací spolok, hlasovať možno na jeho internetovej stránke do 1. júla
BANSKÁ BYSTRICA 21. júna (SITA) – Tvorba „hitparády“ budov, ktoré najviac špatia Banskú Bystricu, vstúpila po zbieraní podnetov od občanov do fázy verejného hlasovania. Ako informovala Diana Vigašová z Banskobystrického okrášľovacieho spolku, ktorý hitparádu v rámci projektu Bystrické strašidlá, zostavuje, hlasovanie spustili na stránke bbos.sk v pondelok a pokračovať bude do 1. júla. Cieľom projektu je poukázať na najviac zanedbané stavby a zapojiť verejnosť do diskusie o stave budov v meste.
Tipy na zanedbané a schátrané budovy zbieral spolok od 24. mája, občania mu ich posielali vo forme fotografií alebo adries na internetovú adresu. Do hlasovania je zaradených osem budov, napríklad rozostavaná autobusová stanica, bývalé kino Hviezda či bývalý obchodný dom Tesco. Zoznam obsahuje popis budov, fotografie a stručný popis budov.
Motiváciou pre zapojenie sa do ankety majú byť aj rôzne ceny pre vyžrebovaných hlasujúcich. „Po zverejnení výsledkov zistíme vlastníkov stavieb, oslovíme ich a budeme spoločne hľadať možné riešenia nevyhovujúceho stavu budov,“ popísala Vigašová poslednú fázu projektu s tým, že od zverejnenia výsledkov ankety a vlastníkov budov v zanedbanom stave očakáva tlak verejnosti na riešenie tohto stavu. -
Nie je nič len čierne alebo len biele. Údajne najhodnotnejšia architektúra vznikla za komunizmu, myslí si občianske združenie Punkt, ktorého projekt Local Icon chce poukázať na jedinečnú slovenskú architektúru a stavebné dedičstvo, ktoré je často negatívne vnímané verejnosťou a niekedy aj samotnými architektmi a to len preto, že pochádza z obdobia komunizmu. V strede záujmu sú lokálne ikony, ktorými nie sú len ikonické stavby ako Slovenský rozhlas, Kamzík, Most SNP alebo Pamätník SNP v Banskej Bystrici, ale napríklad aj nedocenené stavby Vladimíra Dedečka (napr. premostenie SNG) či stavby, ktoré by mali byť začlenené medzi industriálne pamiatky.
-
Bratislava was, with the west just across the Danube, something of an advert for outlandish Soviet-era design. Climb up Slavín Hill (topped with a 39m-high obelisk remembering Slovakia’s ‘liberation’ by Soviet troops in 1945). From here you can, without hallucinating, look down on an immense upside-down pyramid (to the east) and what appears to be a flying saucer suspended over the Danube. The former is the wacky Slovak Radio building, the latter the love-it-or-hate-it UFO – a spaceship-like construction above the Novy Most (New Bridge) dating from 1972. You can eat at the UFO’s upmarket, 80m-high restaurant or climb above for more bird’s-eye views, including south to Petržalka: Eastern Europe’s largest Communist housing development.
For further forays into Bratislava’s brutalism, contact Authentic Slovakia who specialise in Soviet-era sightseeing tours.
Read more: http://www.lonelyplanet.com
-
Sedem slovenských výnimočných architektonických diel 20. storočia, ktorých vznik a formu ovplyvnili totalitné režimy, predstavuje výstava Moderné a/alebo totalitné v slovenskej architektúre 20. storočia, ktorú otvorili v budove Ústavu stavebníctva a architektúry (ÚSTARCH) Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave.
-
Nová európska kultúrna cesta:
http://bratislava.sme.sk/c/6633358/slovensko-ukazu-cez-stavby-totalit.html
-
“Ako je možné, že vládny hotel Bôrik a budovu rozhlasu v najtuhšej normalizácii navrhoval architekt vylúčený zo strany? … Téza, že za komunizmu bolo všetko zakázané, na toto dobrú odpoveď nedáva.”
Čítajte viac v rozhovore Miloša Krekoviča s filozofom Fedorom Blaščákom “Filozof Fedor Blaščák: Normalizácia sa ešte neskončila” z 15. 11. 2012 na http://www.sme.sk.
-
Zdravím, nechcem tu pliesť politiku ale pri čítaní Vašej otázky ma napadla druhá – doplňujúca :Ako je možné, že tkzv. disident Ján Čarnogurský vyštudoval za komunizmu právo, jeho brat Ivan bol riaditeľom Hydroconsultu a pritom ich otec Pavol bol Poslancom slovenského snemu v 1. Slovenskej republiky? Ako to teda bolo v skutočnosti, odpoveď alebo pravdu sa na mnohé otázky nedozvieme, zas na druhej strane mnohé sú verejným tajomstvom….S pozdravom G.J.
-
Čím viac naľavo, tým menej tvorivo schopných tam nájdeš. Preto ľaví musia naberať (so zaťatými zubami) inteligenciu z ostatného obyvateľstva. Po šoku z roku 1956 (odsúdenie kultu osobnosti) nastal pocit viny, tolerovalo sa zrazu nadmieru. Od roku 1960 už študoval kto chcel. Uvolnenie skončilo rokom 1972, ale deti pre rodičov už netrpeli.
Log in to reply.