-
Modernizacia funkcionalistickej posty v Leviciach
Dostal som email od kolegine Katariny,
Dozvedela som sa, že v rámci Slovenska sa chystá jednotná úprava v interiéroch poštových budov, keď majú byť doterajšie priestory “poštových prepážok” zmenené na spôsob bankových boxov. Jedine tie objekty poštových úradov, ktoré sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky nemajú byť takýmto uniformným spôsobom prerobené. Väčšina z vás ste Levičania a poznáte budovu hlavnej pošty na nedávno zmodernizovanom námestí. Táto budova má tento rok 60 rokov. Bola to prvá nová budova, ktorú postavili na námestí po II. svetovej vojne a dodnes si zachovala až na neveľké úpravy spred necelého desaťročia pôvodný vzhľad. Zvonku možno nie je až tak zaujímavá. Verím však, že každý kto pozná jej vnútorné priestory vníma nádheru levického zlatého onyxu, ktorého krásne sfarbené platne bohato pokrývajú steny vo vnútri tejto budovy. Keďže budova levickej hlavnej pošty nie je v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou, hoci by si to zaslúžila, reálne hrozí pri uvedenej prerábke zničenie originálnej pôvodnej úpravy jej vnútorných priestorov. Ako som sa dnes dozvedela priamo na pošte, tunajší pracovníci odmietajú prerábku práve kvôli estetickej hodnote jedinečnému vzhľadu jej haly a ostatných priestorov zdobených onyxovým obkladom. Oficiálne hovorkyňa generálneho riaditeľstva pôšt síce nepotvrdila, že sa chystá takáto masová prerábka poštových úradov, no na levickej pošte mi povedali, že by sa s tým malo začať už toto leto. treba voľačo urýchlene spraviť, aby sa zabránilo zničeniu tejto jedinečnej budovy v Leviciach, ktorá vzhľadom svojich interiérov prezentuje už desaťročia to čo je pre Levice typické – krásu zlatého onyxu. Je len málo verejných budov či sakrálnych stavieb na Slovensku, ktoré sa môžu pochváliť takouto bohatou výzdobou.
-
8 odpovede/odpovedí
-
Ad “levická pošta”
Vyhlásenie budovy pošty v Leviciach za národnú kultúrnu pamiatku ešte neznamená, že sa nezasiahne do jej pamiatkových hodnôt a nebude devastovaná proti vôli alebo s odporúčaním pamiatkárov. Problém ochrany kultúrneho dedičstva je totiž vecou kultúrnej vyspelosti národa, alebo aspoň ľudí v riadiacich funkciách, s čím sa na Slovensku nestretávame. Preto už dnes 90% objektov spĺňajúcich pamiatkové hodnoty neexistuje a slovenské mestá a vidiek stratili svoju historickú tvár. Je to výsledok nedocenenia architektúry a zanedbanie jej ochrany. Dodnes ešte nemáme na Slovensku dostatočne ochránenú a spracovanú evidenciu pamiatok z obdobia secesie, neoslohov, art deca, funkcionalizmu, baťovskej architektúry, sorei, kúpeľnej architektúry, horských rekreačných zariadení… Pamiatkové úrady zaspali dobu a v myslení sa neposunuli dopredu. V determinovaní hodnôt objektov zotrvávajú v hodnotách 19. storočia, hoci za pamiatku sa už považuje každé dielo majúce viac ako päťdesiat rokov.
Nepochybujem, že levická pošta spĺňa kritéria na vyhlásenie za pamiatkový objekt. O to viac, že naozaj práve funkcionalizmus, art deco, baťovská architektúra a sorea sú najviac ohrozené. Pre laika sú tú iba staré búdy, ktoré vyžadujú modernizáciu. Je to určitej miery podmienené aj tým, že žijeme v neofukcionalizme a pôvodné historické stavby naozaj pôsobia staromódne, pretože ide o pravzory súčasnej architektúry, ktoré boli v čase svojho vzniku neobyčajne pokrokové a vizionársky riešené.
Všetko čo u levickej pošty vyzdvihujete je už len z textu jasné, že ide o pamiatkové hodnoty. Ani Bratislava si však takéto objekty neváži a obhájenie ich hodnôt vyžaduje veľkú osvetu. Dobrým príkladom záchrany a relatívne vkusnej obnovy (nie však ortodoxne pamiatkárskej) je funkcionalistická budova Slovenskej sporiteľne v BA, kde je schodište a presvetlenie schodišťa taktiež riešené v z levického zlatého ónyxu. A je to stále elegantné a veľmi dôstojné. Napriek modernizácii objektu jeho pamiatkového hodnoty boli rešpektované, hoci sa mohlo ísť hlbšie a pristúpiť i k rekonštrukcii pôvodného zariadenia, ktoré je zjavné zo starších fotografií. To už ale architekti nemohli pripustiť, pretože by tým utrpel ich honorár a peniažky za projekt nábytku by sa stratili. Žiaľ aj takéto ukazovatele prevažujú. Obávam sa, že podobne to bude i s poštami na Slovensku. Ide o tzv.imidžovú zmenu, kde sa použije typizovaný nábytok, materiál a farby (viď banky) a uspokojí sa jedna fi, kvôli ktorej je to vymyslené. Osud mnohých úradov, aj krásnej košickej funkcionalistickej pošty je tak spečatený.
Podobne dobre dopadla aj obnova Starej hlavnej pošty v BA. Ide o objekt zo začiatku 20, storočia postavený v neoslohu – neobarok. Vtedy som ešte pracoval na pamiatkovom úrade a podobne ako dnes o levickej pošty aj v tomto prípade sa mala vykonať jej modernizácia – predovšetkým mobiliáru. Bol navrhnutý “sektororový nábytok” za drahé peniaze. Napriek odporu architektov sa mi podarilo zozbierať dostatok argumentov a úpravami znehodnetený interiér bol revitalizovaný do pôvodnej podoby. Dnes je to pošta, kde sa chodia pozerať cudzinci ako do výstavnej siene – má dušu, ktorá sa dávno vytratila s podobných zariadení.
A pokiaľ ide o znehodnotenie mimoriadne kvalitnej fukcionalistickej architektúry spĺňajúcej európske kritéria, je to kúpalisko Zelená žaba v Trenčianskych Teplicich a liečebný dom z toho istého mesta. Oba objekty nenávratne chátrajú a s ich záchranou sa už nedá počítať, hoci ide o objekty požívajúce najvyššiu pamiatkársku ochranu, Objekty boli kúpené a niet možnosti prinútiť majiteľov rešpektovať pamiatkové hodnoty jedinečných architektúr.
Žiarivým príkladom je vila Tugenhat v Brne, ktorá bola zrekonštruovaná do pôvodnej podoby a bude slúžiť ako muzeálny exponát. To ale nie sme na Slovensku.
Aké kroky treba urobiť v prospech záchrany levickej pošty? Predovšetkým obrátiť sa na príslušný krajský pamiatkový úrad alebo regionálne pracovisko PÚ aby objekt z hľadiska pamiatkových hodnôt vyhodnotili. Ale ako ich poznám, nemajú to v pláne úloh na rok 2012, tak sa s tým nebudú zaoberať a v dobrom prípade si to zadefinujú ako úlohu na rok 2014. Ak by ste ich dokázali presvedčiť, tak začnú na zhodnotení objektu pracovať, ale… to trvá 3-5 mesiacov. Potom to predložia na vyhlásenie a ak to bude po formálnej stránke zodpovedať, začnú správne konanie vo veci vyhlásenie NKP. Oslovia všetkých dotknutých a ak sa jeden z nich vyjadrí, že nesúhlasí s vyhlásením objektu za pamiatku, už nič nezmôžete. Je to smutná prax.
Rozhodne zo svojho predsavzatia necúvajte a čo najskôr konajte. Zázraky sa dejú a treba veriť, že toto bude ďalší. Treba im však pomáhať.
Jozef Lenhart
-
Výzva:
Hľadáme fotografie interiéru levickej pošty na námestí, ako vyzerala hala s poštovými prepážkami prej jej renováciou cca pred 10 rokmi, ale zatiaľ bez úspechu. Veľmi prosím každého, kto by mal niečo také doma, keby mi to poslal naskenované alebo požičal, ja to nasknujem a vrátim. Pýtala som sa už viacerých, čo fotili všeličo v meste, ale interiéri poštovej budovy nikto z nich nefotil. Je to veľmi súrna vec.
-
V nasej databaze som zalozil zakladne heslo k tejto hist. budove.
http://www.obnova.sk/pamiatka/funkcionalistick%C3%A1-po%C5%A1ta-levice
Prosim doplnte ho…
Dalsie fotografie k teme:
-
From: Katarína Konečná
To: Katarína Holbová
Sent: Friday, May 25, 2012 1:13 PM
Subject: Re: Zoznam pamätihodnostíKatulienka,
držím Ti veľmi- veľmi palce, my s Majkou Bakoškou sme to tiež robili pre tie isté dôvody ako aj Ty, ale potom nastali všetky tie veci, čo som Ti opísala a boli sme totálne bezmocné a bol to hrozný pocit, keď sme prichádzali o Godoleyovský dom, o starý závod, o sklárenskú vilku…Je žalostné bojovať pri tvorbe nového územ. plánu za to, aby sa zachovalo naše krásne štálové osídlenie a sledovať pritom, ako niektorí “kompetentní” členovia príslušnej komisie sa prevelice čudujú, že tento typ osídlenia má nejakú hodnotu a že ho pred nimi nazvem kultúrnym dedičstvom, hodným zachovania. Tu bola ale osveta dúfam na dosť dlho (cca do 2030) účinná a v spolupráci a v zhode s vyjadrením pamiatkárov bol začiatkom tohto roka zvrátený zámer vyčleniť v rámci Štálov oblasti na hustú individuálnu zástavbu a na ostatných častiach zamedziť stavebnú činnosť a na minimum obmedziť poľnohospodárske aktivity tamojšieho obyvateľstva. Tu sa to podarilo, nechcem to porieknuť. Tak ako povedal tuším Werich- ľudská hlúposť je neporaziteľná, ale netreba prestať proti nej bojovať. Ľudská hlúposť, necitlivosť ku kultúrnym hodnotám, ale ešte navyše diletantstvo spojené s dravým sebavedomím týchto hlupákov je daň, ktorú platíme dobe. Takíto ľudia nám vyrástli pretože v rodinách sa poväčšine kašle na to, aby vštepili deťom skutočné hodnoty, nie tie konzumné a ešte aj preto, že pedagogický materiál, ktorý máme na školách je /česť výnimkám/ skutočne žalostnej kvality. Vidí sa mi že dnes väčšina učiteľov len kváka o väčšom zárobku, zlých rodičoch zlých zákonoch, veľkej zodpovednosti a stále drzejších deťoch, ale na druhej strane robia žalostne málo preto, aby urobili aspoň krôčik k osvete a zmene.Či už by sa to snažili oni, alebo či bojujeme o osvetu my múzejníci, ktorí sme mimochodom ešte horšie platení ako učitelia, je to syzifovská práca pri dnešnej devalvácii hodnôt. Ale aj tak ryba smrdí od hlavy. Ministerstvo kultúry a Ministerstvo školstva rozhodne nevyvíjajú dostatočné úsilie smerom k tomu, aby do spoločnosti vniesli atmosféru a zákony, ktoré podporia skutočné hodnoty. Nestačí sa iba podpísať pod deklaráciu o kult. dedičstve, keď táto zostane zdrapom papiera. A nielen že je absencia hrdosti na kultúrne dedičstvo, ale ešte aj naša história, ktorá by mala byť tiež predmetom našej hrdosti je mnohokrát pokrivená, prispôsobená a následne zneužívaná na politické boje. No hnus.
Kati, si jednou z mála vzácnych ľudí ( ja ich volám diamantmi v hnojisku), ktorí sa snažia ukazovať na to, čo je naozaj cenné v tej kope balastu okolo nás. Ty naozaj nepatríš k tým ľahostajným a som rada že si a cením si, že ťa mám možnosť poznať.
Na záver sa s tebou podelím aspoň o jednu radostnú správu – podarilo sa nám získať množstvo materiálu z novobanskej kachliarskej dielne, hlavne spústy foriem s tým najrozličnejším dekorom. Fantázia. Pripájam Ti z miesta nejaké-to foto, ktoré sa mi podarilo urobiť v úplnej temnote vo vnútri kachliarskej pece. Veď sa potom s materiálom zoznámiš v komisii.
Tvoja Katarína
2012/5/24 Katarína Holbová <katka.holbova@gmail.com>
Katarínka, som si vedomá že ani zoznam pamätihodností, ba ani vyhlásenie za NKP ešte nezaručuje ochranu a záchranu hodnotných stavieb pred ľudskou hlúposťou, necitlivosťou, neschopnosťou rozoznať a rešpektovať trvalejšie kultúrne hodnoty. No keď zoznam pamätihodností poslúži aspoň ako krôčik na ceste osvety, zdelávania a kultivovania radových obyvateľov mesta alebo obce, už nebola zbytočná námaha pri jeho spracovaní. Chcem mať čisté svedomie, že som urobila všetko čo bolo v mojich silách pre záchranu levickej pošty. Je to kus môjho detstva, keď som chodila na túto poštu za sestrou mojej starej mamy. V tejto budove “novej pošty”, ako ju volali Levičania pracovala od začiatku 50. rokov až po odchod na dôchodok začiatkom 70. rokov. Tá budova je moja rovesníčka, len o 4 roky mladšia ako ja. Vždy som bola hrdá nato, aká je znútra krásna. Bude to tragické, keď k 60. výročiu od jej skolaudovania (14. júla 1952) nenávratne zničia jej originálne a typicky poštové vnútorné priestory necitlivou pseudomodernizáciou odovzdania. Nerobím si ilúzie, ale neviem ostať ľahostajná, hoci je to možno úplne beznádejná snaha. Spolieham sa v tomto ako aj pri iných kritických sitiáciách na nášho Nebeského Režiséra. Katka—– Original Message —–
From: Katarína Konečná
To: Katarína Holbová
Sent: Thursday, May 24, 2012 10:37 AM
Subject: Zoznam pamätihodnostíAhoj Kati,
sledujem zoznam pamätihodností Levíc a korešpondenciu okolo neho, ktorú mi preposielaš, ale rada by som Ti povedala toľko (nakoľko to už máme za sebou v N.- Bani), že zostaviť ho a temer jednohlasne ho schváliť v zastupiteľstve nie je žiadna výhra. MKSR totiž, keď vydávalo metodický materiál, ničím neurčilo, nakoľko je záväzný napr. pre stavebné úrady, mestá, obce, pamiatkarov a pod. Je to len skôr taký orientačný zoznam. Ak samotné mesto nepodporí napr. VZN-kom, alebo ÚZP-čkom záväznosť tohto materiálu (aj to je pred zákonom sporné) je to len zdrap papiera, ktorý nikoho k ničomu nezaväzuje. Stali sa totiž prípady, kedy objekt na už schválenom zozname bol asanovaný, či úplne prestavaný -a to sa k tomu vyjadrovali i pamiatkári! Chránené sú len objekty v registri NKP, prípadne čiastočne objekty nachádzajúce sa v pamiatkových zónach, či ochranných zónach okolo NKP. KPÚ tiež nemôže vydať rozhodnutie, ktoré je nad rámec zákona, lebo ak obmedzia stavebníka nad rámec zákona, môže sa s nimi súdiť. Zoznam pamätihodností nie je záväzný materiál, čiže bez toho, aby ste napr. poštu nenavrhli do NKP je nie zaručené, že ju zachránite. Aj keď ju navrhnete, a už bude v schvaľovacom procese, stále nie je vyhraté. Tu pôsobia sily, proti ktorým je bojovať ťažké – lobing vlastníkov, investorov, stavebníkov… Takto už pri schvaľovaní skončil novobanský sklárenský starý závod z roku 1907, kedy PÚ najprv nerozhodol o návrhu v zákonnej lehote a po urgencii návrh zamietol. Následne stavebný úrad vydal búracie povolenie a majiteľ Knauf Insulation s.r.o len rok po tom ako honosne oslávil storočnicu, celý objekt elegantne zložil. Nechcem Ti brať ilúzie, že zoznam pamätihodností niečo zachráni, ale chcela som aby si bola pripravená na smutnú realitu. Nuž, ryba smrdí od hlavy a v tomto prípade sa stala chyba od začiatku už na ministerstve v roku 2004, keď vydali príslušnú metodiku iba ako usmernenie.
Veľakrát ťa boškávam a prajem veľa síl
Katarína -
rekonstrukciu post sa zda riesi dvorny projektant (Ing. Peter Hromadka) a podla registra Slovenskej komory stavebnych inzinierov ma opravnenie na: Technické, technologické a energetické vybavenie stavieb Výrobné technologické zariadenia (zariadenia spotrebného priemyslu)
Podla mojho nazoru, by stavebne urady mali v povolovacom konani skumat aj sposobilost projektantov na tu ktoru cinnost a v pripade Levic som presvedcena, ze riesit nove upravy v hodnotnom interieri by mal prinajmenej architekt schopny posudit vplyv novych zasahov.
-
mozno jedna z poslednych foto tohoto interieru, fotku poslala a sprievodny text od Katky Holbovej:
Preposielam pre informáciu, kto môže projektovať riešenie interiéru v budove, ktorá bola pred 60. rokmi postavená ako poštová budova. Interiér haly s listovými a peňažnými priehradkami zdobí unikátny levický zlatý ónyx, ktorý pokrýva aj povch priehradkovej steny – viď foto v prílohe. Tú pán projektant chce vybúrať kvôli drevotrieskovým novým spoločným priehradkám. Tie sú však úplne zbytočné, ako celá “modernizácia” tohto klasického poštového interiéru. K. Holbová
-
Budova aj interiér sú veľmi pekné a zachované. Podobnú poštu si pamätám v Nitre, neviem, aký je jej dnešný stav. Ale iné by som rada vedela, možno to nie je jasné len mne: ale kde končí označenie budovy ako funkcionalistická (dnes zjednodušene skôr synonymum pre všetko staršie ako 50 rokov a aspoň trošku hranaté) a kde sa začína moderna?
-
Zopár aktuálnych snímkov z exteriéru…
Log in to reply.