-
Lapace / pasce drevokazneho hmyzu
Priatelia,
uz dlhsie uvazujem nad tym ci exstuju lapace hmyzu aj v pripade toho drevokazneho. Mate s tym niekto skusenosti?
-
18 odpovede/odpovedí
-
dam aspon taky moj postreh…hadam to niekto opravi ak tak. ale tak ide o to na co sa pytas:
-pokial ide o uz zazrateho drevozruta: feromonove lapace do interieru su iste..na mole, muchy, mravce a co ja viem na co este. vsetko je to vsak dospely hmyz a drevo zeru larvy… tie feromony su myslim napr. na baze vone samicky ci kralovnej..takze to laka len dospely hmyz.. nie som isty ci to ma vplyv aj na larvy..podla mna nie. ale bolo by fajn keby to nejaky pachovy sajrajt dokazal vytiahnut z dreva na povrch.
-ak mas drevo ok: a chces to len ako prevenciu v izbe aby sa ti do dreva nedostal taky hmyz, tak myslim ze nieco take by mohlo existovat. ci uz nejaky lapac ci aspon odpudzovac. o 100%-nej uciinosti akejkolvek prevencie som vsak skepticky. a tiez, kto tie naplne bude cely zivot kupovat?
-
Výborné vlákno tiež už nad tým dlho uvažujem, obchodne som nič však nenašiel a vzhladom na velmi krátke obdobie kedy by feromonové lapače fungovali upustil som od nich, teda zostáva svetlo (funguje na všetko čo lieta) a potom požerové lapače. Plánujem do interiérov vkladat hranholky dreva…vychádzam z toho že ak červotoč má na výber z dreva moreného a nemoreného vyberie si to nemorené. Taktiež by mali uprednostnovat makké nečerstvé drevo…ale prakticky som na začiatku každá skúsenost a rada bude dobrá, taktiež by som sa nebránil spolupráci Harp
Inak myslím že lapače budú skor fungovat ako monitorovací prostriedok, tá účinnost obáam sa bude slabá…. -
Ked som zacinal brigadoval som pri restaurovani oltara a soch. Tie sochy boli napadnute takym sposobom, ze cervotoc lietal vsade po miesnosti a oknach. Vtedy sme mali pri sochach drevene presusene klatiky. Takze toto by naozaj mohlo fungovat.
-
Samozrejme, že to funguje. Len prv musíš zistiť ktorý klátik červotoču chutná najviac. A nezabudnúť klátiky každých 10 až 20 rokov vymeniť.
-
Práve to je ten najvadší problém, výber :) Zatial som zistil toto: 1 červotoč sa viac orientuje podla miesta ako podla druhu dreva 2. vyhladáva drevo s vyžšou vlhkostou ( kondenzačné steny, a pod) 3. Vyhladáva miesta ktoré umožnujú zimnú hybernáciu teda miesta na ktorých klesá teplota najviac. 4. ak si chce vybrat, tak uprednostunje drevo s najmenším podielom živíc. (pravdepodobne preto nerád leziw do čerstvého dreva) 5. jeho prítomnost je často podmienená pritomnostou húb. 6. červotoč si vyberá miesta ktoré sú klihované, čo mi celkom nejde do hlavy ak má zažívacie ústroje prisposobené na trávenie celúlozy, prečo mu šmakuje proteín? :)
-
kludne pokracujte v tej debate ake drevo im chuti najviac..som vazne zvedavy lebo to by bolo fakt skvele vediet co preferuju. predpokladam ze na to nepridete lebo to by bolo asi prelomove zistenie. takze…
uz minule som sa nad tym zamyslel ze ake ma tato “klatikova” metoda pouzitie,hm?
priklad: mam komplet dreveny zrub ci kostol na kt.stavbu bolo pouzitch napr. 40m3 dreva (to cislo som len tipol)…kam dam ten klatik??? do kuchyne? do chodby? pod strop? alebo nieco mensie – mam v dome stary masivny nabytok ( skrinu, postel, velky ram zrkadla, atd )…kam polozim ten klatik??? zavesim k ramu? dam pod postel, na skrinu ci pred skrinu? pripadne tema muzea – mam vystavenych 20 drev.soch – kam dam tie klatiky?
za druhe nebudete tym podporovat mnozenie skodcu v priestore odkial ho naopak chcete vyhnat?? s tym ide dalsia podotazka – kedy treba ten klatik vymenit za novy ci ho nechat nech sa tam ten hmyz mnozi, teda kym sa larvy premenia na lietajuci hmyz?
p.s.: pardon za kopec otazok, viem ze by boli lepsie odpovede. sorry, ale vazne pochybujem o realnom vyuziti tejto metody v praxi.
-
pripadne aby som to nebral hned tak negativne…. ano, aj klatiky sa daju pouzit..ale len niekde, vo velmi specifickych obmedzenych pripadoch ( vlastne sa vsak aj pouzivaju, nejde o nic nove – asi mi napadne len depozitar/sklad ) a netrufam si odhadnut s akou uspesnostou. to vazne budete dufat ze hmyz si vyberie klatik a nie 500 rocnu sochu? ostatne otazky z prispevku vyssie platia stale.
-
Benjo sme len na začiatku vadšinu týchto otázok treba preskúmat ale aspon k tým zasádným:
-problém je aj ten že červotoč si vyberá skor masív ako nejakú latku, velost lapača je jedna z kritických parametrov, zatial koly praktickosti rátam cca z hranolom min 10x15x15cm.
– hranol (nie Fico :) v mojom ponatí by mal fungovat hlavne ako moitorovací prostriedok, lapač by to mohol byt až ked by sa prišlo nato že je pre ne niečo tak nedolatelné že uprednostia to (čo netuším či niečo také vobec existuje) Ide hlavne o interéry zámkov a stále expozície kde je žiadúce mat jednoduchú informáciu o aktivite či prítomnosti č.
– problmatika času je tiež hodne závažná, lapač bude musiet byt inětaloévaný min. rok aby to k niečomu bolo, reálne počítam že prvé ako tak= vysledky budú tak za tri roky po inštalácií do objekotov.
– to že si červotoč vyberá je jasné teraz ide len oto príst nato prečo si tak vyberá otom to celé je, inak myslím že je to celkom jasné z predchádzajúcich príspevkov :)
– zamorenie by prichádzalo v úvahu len v tedy pokial by bol červotoč donesený vo vzorkách čo sa nestane lebo sa ich chystám prevertnívne ožiarit.
– ten lapač je od toho lapač že akonáhle sa spozorújú dierky, zdokumentuje sa to a vzorka sa samozrejme do dalšieho výletového obdobia zlikviduje.
-umiestnenie lapača je jednoduché umiestni sa najbližšie ako sa dá miestam ktoré už boli naadnuté v minulosti
no viem že to má ešte velké diery nejak sa ale začat musí :)
-
Pasca
-
Dobry den,
jestli mohu svou troskou pomoci. Muj prastryc, nez zemrel rikaval, ze jde udelat primitivni lapac. Byl to stary zkuseny truhlar, delal dokonce vyzdobu ČNB….puvodni vyzdoby. Pry kdyz byl napadeny krov, zavesil se do prostoru mezi tramy, cerstve uriznute borovice vzhuru nohama. Lehce se pomlatili bocni vetve aby to vice vonelo. Az nalezl brouk, tak se opatrne, bez trepani odnesla na rozdelany ohen. Delky borovice cca 1,5 – 2 metry. Kdyz se z larvy stane dospelec, ma velice silne citlive sensory na nove drevo, coz je pro nej lahudka. Radeji vyleze a nanese novou generaci tam, kde to je mekci a stavnate.
Drzim palce v deratizaci, sam mam starou chalupu, takze vim co je to za previta.
-
Ano toto som pocul aj ja. Aj ked s vyzretym klatikom v strede miestnosti. Nedavno som cital na nemeckych strankach o hmyze, ktory kladie svoje vajicka do tela drevokazneho hmyzu. Ale to je uz iny nazov vlakna.
-
Ty co kladou vajicka do drevokazneho hmyzu, nevim jak se jmenuji. Ale jsou to takove stihle vosicky s dlouuuhym kladelkem. Vypada to jako dlouhe zihadlo.
Jinak cervotoc ma rad ticho, klid, bez vibraci… Proto lze vyuzit u stareho a seschleho krovu jeho zvukovou a vibracni vodivost. Staci pry i par starych holicich strojku, vybratoru, el. zvonku, kde se samotny zvonek odmontuje a necha se samotne kladivko a to v urcitych ruznych casovych intervalech, klepe, dle nastavenych casu na spinacich hodinach. Nejlepsi je tam dat pevne prisroubovanou kovovou desticku, aby se zvuk lepe rozezvucel.
Stryc, vzdy kdyz chodil kolem vyschleho slozeneho dreva, mel tam drevenou tycku a prejel po prknech, jako po strunach :)
-
Presne tieto osicky navstevuju nas stary krov pravidelne. Aj som tajne dufal ze je to presne ta sorta, lebo na mieste kde som ich zbadal nic nepribudlo – hniezdo ci zamotok…
-
ma velice silne citlive sensory na nove drevo, coz je pro nej lahudka.
Dosť ma prekvapila posledná informácia.
Myslela som si , že črvotoč má radšej staré drevo.
Aká je pravda?
Je to pre mňa dosť podstatné , lebo náter nového dreva nerobím dôkladne v domnení, že tam nehrozí napadnutie v takej miere ako u starého .
-
ma velice silne citlive sensory na nove drevo, coz je pro nej lahudka.
Dosť ma prekvapila posledná informácia.
Myslela som si , že črvotoč má radšej staré drevo.
Aká je pravda?
Je to pre mňa dosť podstatné , lebo náter nového dreva nerobím dôkladne v domnení, že tam nehrozí napadnutie v takej miere ako u starého .
Log in to reply.