Tagged: cat_industrial
-
Vydreva banskych diel (bani)
Posted by harp on 10. februára 2015 at 9:02Pozdravujem prebudzajucu sa Obnova.sk priatelia pomozte mi prosim so zhananim literatury k tradicnym podperam/vydrevam banskych diel. Akykolvek informacny zdroj mi pomoze.
Dakujem.
harp odpovedal 7 years, 7 months ago 3 Členovia · 9 odpovede/odpovedí -
9 odpovede/odpovedí
-
Harp, to čo tam máš na obrázkoch je systém vydrevovania v čierno-uhoľných baniach , takzvané zosilňovanie stropnice. Takéto sa na rudách používalo len veľmi zriedkavo a výnimočne.
Čo okolo banskej výstuže by si potreboval?
Systémy vydrevovania alebo systémy používaného vystužovania ? Dúfam , že sa neideš púšťať do nejakej bane, to nechaj baníkom. V štiavnických vrchoch sa používalo vystužovanie drevom “na zub” alebo ak chceš tzv. saský zrub, v miestach, kde sa očakával tlak zhora.
To čo máš na obrázkoch je spájanie banskej drevenej výstuže na výkruž alebo takzvaný sliezsky spôsob.
Tento systém sa v stredoslovenskej banskej oblasti na rude nikdy neuchytil.
Zopakujem, môžem sa Ti popozerať po názorných obrázkoch, ale do vystužovania starých baní sa nepúšťaj. Jednak je to v zmysle slovenského banského práva protizákonné, a jednak tu už môže ísť naozaj o život.
Mysli na to.
-
Takže tu je pár učebníc kde sú vysvetlené technológie drevenej zrubovej výstuže
Christoph Traugott Delius :Poučení o zručnosti Hornické, Viedeň 1773, §585, Vyd. Academia Praha 2012 , ISBN 978-80-200-2106-9- konkrétne Tab IV a Tab. V
Ľ Jančošek – F Ščavnický: Sprievodca smenového technika hlbinnej bane, vyd ALFA , 1982 , ISBN? 63 -089-82 strany 165 – 170
Dlouhý a kol.: Hlubinné dobýváni ložisek pro SPŠ Hornické, vyd SNTL Praha, 1986, ISBN? 04-412- 86Najvhodnejšie je drevo Agátové, dubové alebo červený smrekovec kvoli odolnosti voči hubám, vode
-
Zdravim ta,
naozaj sa snazim ziskat co najviac info a aj oslovit starych banikov, ktori este ziju. Chceme podopriet/vystuzit existujucu pivnicu realizovanu banskym sposobom. V prvej casti kresanica v dalsej strielana. Momentalne v nej mame uz niekolko rokov zahasene vapno.
Par fotografii.
-
Hm a prečo to chcete vystužiť? Kresanice držia perfektne , vidím tam vykresané hniezda na stropnice ale to nebolo na to aby to bolo podopreté, skôr na to aby sa na “stropnice” dalo kadečo povešať: klbáske, slaninke a inie háklivie pakšalamenty aby sa k nim myške nedostali. Poznám desiatky pivníc prechádzajúcich do baní, na mnohých miestach je to tak zariadené. Pokiaľ nemá strop tendenciu k prelamovaniu sa, nevystužovať. Výstuž má svoje negatíva – plesne, zápach, aj keď tam dáš kvalitné drevo.
-
Ako vidis aj na fotografiach hore. Pivnica sa vyrazne vylamuje a vypadava tam strop. Planujem to podopriet tam kde to bude nevyhnutne.
Ako je to s korou na gulatine? Asi by mala ist dole vsak?
-
Kôru rozhodne a určite dolu, pokiaľ možno aj s lykom a borkou.
Na to aby, výstuž fungovala, musí tlačiť proti podopieranému miestu. Stojku treba preto “zatiahnuť” do “hniezda” poriadnou puckou. Pracuj v prilbe a nie sám.
-
Najlepšie je predovšetkým vybrať správne drevo na banskú výstuž. Najlepšie sa osvedčil dub, agát. Do mokrých miest šmrekovec opadavý. Tieto druhy dreva najdlhšie vydržia. Kedysi sa drevo proti vlhkosti a plesniam natierali uhoľným térom (vyrábal sa napríklad v Badíne) Má to však jednu nevýhodu – dlhodobo a výrazne to smrdí.
-
Zacinam experimentovat s drevnym dechtom, ktory dovazame na Slovensko. Viem ze sa vyrabal aj u nas, resp bol vedlajsim produktom. Ale uz dlhsie som ho na SK nevedel zohnat.
V severskych krajinach ho pouzivaju uz generacie na impregnaciu sindla.
Log in to reply.