Fenomén firmy Baťa ma neprestáva fascinovať. Výstižný pojem batizmus sanuje celý systém riadenia, plánovania, zamestnaneckých podielov, výroby, predajní, servisu a údernej reklamy. Keď sa spomenie meno Baťa, každý vie, že hovoríme o topánkach, architektúre, Zlíne, Partizánskom, Otrokoviciach a povedzme o Svite. Výroba v mnohých továrňach a prevádzkach nebola len o obuvi, ale využívala príbuzné odvetvia so vzťahom k materiálu. Alebo zakladala úplne nové, priekopnícke, a na Slovensku ich bolo prekvapivo veľa. Takou bola fabrika vo Svite založená v r. 1934 – 1935 /názov vznikol zo skratky Slovenská viskózová továreň, pôvodne Batizovce/. Tu bola sústredená výroba pančúch, ponožiek, bielizne zo syntetických vlákien ale i celofánu a podobných vývojových materiálov. V Liptovskom sv. Mikuláši, využijúc historické tradície garbiarstva, firma vybudovala prevádzku na spracúvanie kože, gumárenských a textilných výrobkov ale i celkom odlišnú výrobu krémov. Podobne v Bošanoch už v roku 1931 po odkúpení koželužní začínajú pásy chrliť nové typy kvalitnej obuvi, namiesto dovtedajšej výroby bagančí. A v Nových Zámkoch založil Baťa výrobu lakovanej kože. V Revúcej bola pletiareň pančúch. Firme patrili aj podniky lesného hospodárstva a drevospracujúci priemysel, napríklad v Pravenci  výroba nábytku, obuvníckych kopýt a napinákov a v Bobote pri Trenčíne výroba lepenky a papiera . A v Tuhári sa zužitkovala ťažba mramoru leštením materiálu na dekoratívne predmety.

Pre zaujímavosť, v roku 1943 na území okliešteného Slovenska mal Baťov koncern 304 predajní obuvi !

Monopol Baťa produkoval pre všetky sociálne skupiny, od luxusnej obuvi po gumené čižmy, športovú obuv i seniorské filcové mentonky. A tiež pre všetky vekové kategórie : s istou nadsázkou sa dá povedať – od kolísky až po hrob.

Deti boli dôležitou cieľovou skupinou, ktorú v 30-tych rokoch 20. storočia firma Baťa oslovila výrobou hračiek z gumy. V češtine je na tento materiál presnejší termín – pryž , nenašla som v našom jazyku ekvivalent, tak ostaňme pri gume. Samotný výrobca v zlínskej gumárni popisuje takto postup výroby gumených hračiek :

„Umelec hračku vymodeluje z modelárskej hliny alebo sadry. Vymodelovaná hračka sa vloží do zvláštnej masy a podľa nej sa urobia formy. Forma sa rozreže na dve polovice. Do každej polovice sa vloží kus valcovanej gumy, vmačkne sa do záhybov formy, medzi ne sa vloží prášok, obe polovice  sa presne spoja a vložia do zvláštneho vulkanizačného zariadenia. Tam sa guma roztiahne do všetkých záhybov formy, zmäkne a dostane tvar aký má mať hračka. Prášok vo forme sa medzi gumou zmení na plyn, ktorý hračku dôkladne nafúkne. Forma z pece vyňatá sa nechá vychladnúť, zbytočná guma sa odstrihne. Vychladnutá hračka sa potom maľuje. Maľujú ju zručné maliarky, každá namaľuje na hračke len kúsok. Jedna tvár, druhá vlasy, iná oči a ústa. Hračky po vysušení sa triedia, počítajú, balia do sáčkov,  sáčky do debien.“

My vieme, že spomínaná guma je vyrobená z vulkanizovanej kaučukovej zmesi, najčastejšie zohrievaním na vyššiu teplotu, a účinkom síry prechádza kaučuk zo stavu plastického do stavu elastického.

V Zlíne sa v druhej polovici tridsiatych rokov vyrábalo denne 12 tisíc hračiek (sic !) vo veľkej variabilnosti. Nemáme však informácie, či sa hračky nevyrábali aj mimo Č-SR, vo fabrikách rozmiestnených takmer po celom svete.

Pre najmenšie ratolesti to boli nafukovacie zvieratká – kohúty, kačičky, psíkovia, mačičky a iné zvieratká, ale aj také exotické, ako boli ľadové medvede, tigre a  slony. Tieto hračky mali povrch pokrytý farebným strihaným zamatom.

V druhej polovici 30-tych rokov boli novinkou veľkorozmerné nafukovacie  hračky do vody, ktoré však uniesli aj dospelého človeka. Okrem lôpt boli zväčša zoomorfné – mrože, krokodíly, kačice, ryby, labute. Nechýbali však  lode, autá, lietadlá.

Špeciálnu skupinu tvorili hračky s vojenskou tematikou. Prví vojaci predstavovali etiópsku armádu, v tej dobe Baťov prejav solidarity tzv. habešskému oslobodzovaciemu frontu v roku 1935. Tieto figúrky sú ešte ploché, reliéfne. Vlastenecká idea sa prejavila v produkcii ďalších figúrok vojakov, už v trojrozmerných tvaroch, ktorí mali uniformy vo farbách armády tzv. Malej dohody / vojensko –  spoločenské spojenectvo Č-SR, Rumunska a Juhoslávie v rokoch 1921-1939/. Sada vojakov obsahovala 26 typov a budúci malí generáli si ju mohli zakúpiť za 9 Kč. V sade boli pešiaci s puškami, delostrelci, guľomety, dragúni, letci, obrnené automobily, lietadlá, zaujímavý rýchly posol na motocykli a celý vojenský tábor so stanmi z kartónu. /možno práve z výrobne z Bobot/

Okrem  hračiek s vojenskou tematikou boli v produkcii  modely závodných áut, model lietadla Zlín XII – OK Baťa – Zlín a novinka : model Slovenskej strely s reflektorom na baterky, o ktorú bol veľký záujem najmä na Slovensku.

V ponuke boli celé scenérie vidieckej krajiny,  kríky, stromy a rozmanité dedinské stavby.

Ako vyplýva z nemnohých reklamných materiálov, firma Baťa produkovala viacero variantov antropomorfných figúrok monolitov, najmä bábik a krojovaných postavičiek v moravskom ľudovom odeve , námorníkov v baretke s brmbolcom a mnohé  ďalšie už v súčasnosti neznáme. Bábiky s názvom Marienka /kus za 5 Kč/ boli síce obliekacie,  ale

s nepohyblivými rukami a nohami.

Je samozrejmé, že táto všestranná baťovská produkcia určená deťom, nevynechala z výroby športové potreby, pretože na trhu boli napríklad okuliare do vody i kolobežky s nafukovacími kolesami.

Sofistikovaná reklama Baťovho koncernu pracovala i na báze donácií hračiek, najmä na Vianoce, nemocniciam a iným zariadeniam pre deti s pripomenutím, že všetky hračky sú hygienické. O reklamnom oddelení by bola potrebná štúdia a vtedajšie princípy by sa uplatnili namiesto súčasnej vtieravej agresívnej reklamy. /V dobovej tlači sú zmienky o účasti J.Baťu na predstavení Osvobozeného divadla, kam dal zhotoviť podlahovú krytinu Zlinolit s karikatúrami Voskovca a Wericha. Ktohovie kde skončil zlinolit ?/

Po roku 1945 pokračoval vo výrobe niektorých baťovských modelov národný /znárodnený/ podnik Fatra.

Nie celkom jednoznačné je značenie gumených výrobkov vo firme Baťa. Prijateľný je fakt, že nad kovovým krytom nafukovacieho náustku bol plastický znak mačičky so zdvihnutým chvostom. Na koliesku krytu je po obvode Made in Czechoslovakia a pod ním číslo modelu. Takáto značka sa vyskytuje na niektorých zachovaných exemplároch.

Z produkcie gumových hračiek sa žiaľ, zachovalo nepatrné množstvo. Guma ako materiál veľmi rýchlo podlieha deštrukcii, tvrdne, stráca elasticitu a je nenávratne poškodená. Snáď existuje spôsob záchrany gumených hračiek alebo je vo vývoji (?) a pomôže reštaurátorom a konzervátorom vrátiť tomuto materiálu pôvodnú formu.

Gumové hračky z produkcie koncernu Baťa, a.s.Zlín sú v súčasnosti veľmi vyhľadávaným artefaktom. Cielene sa akvizíciám venuje Muzeum technických hraček vo Velvaroch v ČR.

Dorotka
Zdroj foto: Archív autorky, Sběratel.com