Tell Fecheriye leží v bezprostrednej blízkosti mestečka Ras all Aim pri tureckých hraniciach, neďaleko sídla miestneho kraja Hasseke. Okrem keramiky tu medzinárodný tím archeológov našiel ľudské a zvieracie kosti, niekoľko odtlačkov pečatidiel a predovšetkým pozostatky múrov z nepálenej tehly, ktorá bola dominujúcim stavebným materiálom v Mezopotámii.

Odhalil aj zaujímavé nálezy z islamského, byzantského, rímskeho, helenistického a novoasýrskeho obdobia.

Výkopy na cintoríne
V auguste 2006 sa začal archeologickými výkopmi projekt Tell Fecheriye. Riadi ho Inštitút pre blízkovýchodnú archeológiu zo Slobodnej univerzity v Berlíne na čele s jeho riaditeľom prof. Dr. Dominikom Bonatzom v kooperácii so sýrskou stranou. Zoroslav Kollár, Peter Valent a autor článku reprezentujú Slovenský archeologický a historický inštitút, ktorý sa na rozsiahlom projekte podieľa vedecky i finančne.

V Tell Fecheriye môžeme už teraz rozpoznať významnú lokalitu starovekých civilizácií Blízkeho východu. Ide o návršie, vytvorené dlhodobým ľudským osídlením (tell) na ploche 90 ha. Výkopy sťažuje skutočnosť, že na najvyššej časti tellu, ale aj v tzv. dolnom meste sú miestne cintoríny. Starší na vrchných častiach (citadele) by sa už nemal používať, no miestni obyvatelia ho považujú za pietne miesto. Hrobky sú aj na miestach, kde môžu byť zaujímavé nálezy najmä architektonického charakteru. Cintorín v priestore tzv. Dolného mesta sa naďalej používa.

Záhadný rez D
Archeológovia na celom telli vytýčili štyri výkopové rezy (A, B, C, D). Výkop v reze C viedol Pavol Hnila z Trnavskej univerzity; nadväzoval na staršiu prácu bádateľov z univerzity v Hale. Rovnako ako oni narazil, pokiaľ ide o predpokladané datovanie, na múry architektúry z obdobia Stredoasýrskej ríše.

Zaujímavá situácia bola v najrozsiahlejšom reze D. Ten viedli autor tohto príspevku a talianska archeologička Alexandra Gilibert zo Slobodnej univerzity v Berlíne. Išlo o tzv. Tempelschnitt – chrámový rez vo výrazne svahovitom teréne v priestore od citadely nadol. Chrámový rez preto, lebo sa tu predpokladá existencia chrámového komplexu z rôznych starovekých období, čo ešte treba potvrdiť ďalšími archeologickými výskumami.

Rez D (19×6 m vrátane kontrolných blokov) bol rozdelený na štyri stupne. Práve štvrtý (najnižší) stupeň (4,5×6 m) bol priam ideálnou ukážkou, ako archeologický výkop umožňuje putovať v záhadných slučkách toku času. Po predieraní sa do hĺbok dejín islamskými vrstvami sme takmer z ničoho nič narazili na múry z hlinených nepálených tehál zo stredoasýrskeho obdobia neskorej doby bronzovej. Onedlho sme zistili, že ide o miestnosť, zaplnenú zeminou, v ktorej sa vo vrchných vrstvách najskôr nachádzali ľudské lebky, množstvo aj kvalitne zachovanej a dobovo vzácnejšej keramiky: fľaše, šálky, väčšie nádoby.

Kde bolo Vaššukani
Ako sme prenikali do čoraz väčšej hĺbky (okolo 4 – 5 m), začali sme objavovať zvyšky archaickejšej keramiky, ktorá okrem stredoasýrskeho pôvodu mohla byť už aj mitannská. V najhlbšej vrstve 4. stupňa sa zrazu zjavili aj kosti koňa, ktoré naznačili, že Tell Fecheriye v severnej Mezopotámii, v povodí rieky Chabur, skrýva veľa ďalších tajomstiev. Veď kôň, zdá sa, bol symbolom ríše Mitanni. Jeho výcviku a chovu venovali nemalú pozornosť. Práve z ríše Mitanni pochádza viacero textov, ktoré opisujú výcvik tohto ušľachtilého zvieraťa. Možno najstaršiu známu príručku o drezúre koní napísal v 14. stor. pred n. l. Kikkuliš z Mitanni.

Nevieme presne, kde ležala metropola tohto starovekého štátu. Možno to bolo práve v dnešnej Tell Fecheriye. Hlinené tabuľky s textom z egyptskej Tell Amarny (Achetaton – hlavné mesto faraóna Achnatona), ktoré poslal vládca Mitanni svojmu egyptskému náprotivku, majú rovnaké zloženie ako pôda v Tell Fecheriye. Išlo o listy mitannského panovníka egyptskému vládcovi Amenhotepovi III. (1390 – 1352 pred n. l.) a jeho synovi Amenhotepovi IV. Achnatonovi (1352 – 1336 pred n. l.). Náboženský reformátor Achnaton vybudoval nové hlavné mesto Egypta v priestore dnešnej Tell Amarny v strede Egypta a nazval ho Achetaton. Preniesol tam aj časť zahraničnej korešpondencie.

Nielen to upozorňuje, že pri Ras all Ain mohla byť metropola ríše Mitanni. Lokalita Tell Fecheriye mala v novoasýrskom období pomenovanie Sikani (jazyková podobnosť s Vaššukanni). Z tohto obdobia pochádza aj socha miestneho asýrskeho hodnostára, miestodržiteľa. Tieto hypotézy však musí potvrdiť až ďalší archeologický výskum.

Asýria
Významný politický útvar v severnej Mezopotámii prevažne na území dnešného Iraku a Sýrie. Má tri základné periodické obdobia. Staroasýrska ríša vznikla v prvej štvrtine druhého tisícročia pred n. l. Jej najvýznamnejším panovníkom bol Šamši Adad. Potom sa dostala pod nadvládu starobabylonskej ríše. Následne územie Asýrie ovládla ríša Mitanni. Po zlikvidovaní Mitannskej ríše Chetitmi sa postupne doformovala stredoasýrska ríša, ktorú rozvrátil príchod Aramejcov. Potom nastala na Blízkom východe doba železná, počas ktorej (najmä v prvej polovici prvého tisícročia pred n. l.) rozkvitala novoasýrska ríša. Definitívne ju rozvrátili Babylonci a Médi. Novoasýrske obdobie znamenalo najväčší rozkvet Asýrie. Hlavnými mestami asýrskej ríše boli striedavo Ašur a Ninive.

Mitanni
Významná, ale stále nedocenená staroveká ríša Blízkeho východu v priebehu druhého tisícročia pred n. l. v dobe bronzovej. Príslušníci národa Mitanni boli indoeurópskeho pôvodu. Zo stepí juhu východnej Európy alebo Balkánu sa presunuli na juh do Východného Stredomoria, Malej Ázie a Blízkeho východu, kde onedlho rozkvitla ríša Mitanni (početne jej dominovalo churitské obyvateľstvo kaukazského pôvodu). Ovládala ju spomínaná mitannská etnická zložka, a tá jej dala svoje meno.

Mitannská ríša mala svoje epicentrum v severnej Mezopotámii najmä na území dnešnej Sýrie, čiastočne Iraku a južného Turecka. Asýrčania a Babylončania ju nazývali Chanigalbat. V čase najväčšieho rozmachu územne siahala až po Stredozemné more. Nie je úplne jasné, kde bolo jej hlavné mesto Vaššukanni. Ríšu Mitanni okolo roku 1300 pred n. l. definitívne rozvrátili Chetiti.

(dh)

Chronológia sýrskeho staroveku

Prelom 4. a 3. tisícročia* – Počiatky včasnej/staršej doby bronzovej v Sýrii.

Okolo r. 2000 – Začiatok strednej doby bronzovej v Sýrii.

2000 – 1800/1750 – Staroasýrske obdobie.

Okolo r. 1600 – Začiatok neskorej doby bronzovej v Sýrii, vzostup ríše Mitanni.

14. storočie – Rozklad Mitanni na dva nezávislé útvary – Mitanni a Churi, neskôr okolo 1340/ /1330/1300 rozvrátené Chetitmi.

14./13. storočie – Začiatok stredoasýrskeho obdobia.

1285/1275 – Na rieke Orontes (dnešná Sýria) sa uskutočnila bitka pri Kadeši medzi Egyptom na čele s Ramessem II. a armádou Chetitskej ríše.

Okolo r. 1200 – Koniec neskorej doby bronzovej v Sýrii a začiatok doby železnej.

Okolo 1000/900/605 – Novoasýrske obdobie.

625/539 – Novobabylonské obdobie.

539 – 333/332 – Perzské obdobie.

333 – 332 – Alexander Veľký vymanil Sýriu z moci Perzie a začlenil ju do svojej ríše. Po jeho smrti (323) väčšinu územia Sýrie ovládla ríša Seleukovcov.

3. – 2. storočie – Vznik a upevňovanie moci Partskej ríše.

63 – Rím ovládol značnú časť Sýrie.

227 – 223 n. l. – Zánik Partskej ríše a vznik sasánovskej Novoperzskej ríše.

271 – 272 n. l. – Regentka Zenóbia vyhlásila nezávislosť sýrskej Palmýry od Ríma, ktorá sa od začiatku druhej polovice 3. stor. vyvíjala ako nezávislý štát. Rímsky cisár Aurelianus Palmýru dobyl a Zenóbiu zajal.

4. storočie n. l. (395) – Sýria sa stala provinciou Východorímskej ríše Byzantskej ríše.

* ak nie je uvedené inak, údaje sú v rokoch pred naším letopočtom

(dh)

DRAHOSLAV HULÍNEK
(Autor pôsobí v občianskom združení SAHI – Slovenskom archeologickom a historickom inštitúte)

Zdroj: SME