1 Akustické vlastnosti neologickej synagógy v Liptovskom Mikuláši

Neologická synagóga v Liptovskom Mikuláši patrí k najväčším a najmonumentálnejším zachovaným synagógam na Slovensku. Pôvodná stavba z roku 1846 bola po požiari v roku 1878 zrekonštruovaná, no v roku 1904 ju opäť zničil požiar. Opätovnou rekonštrukciou bol v roku 1906 poverený Leopold Baumhorn (architekt synagóg v Nitre a Lučenci). Baumhornov koncept rekonštrukcie vychádza zo zachovania neoklasicistického štýlu a pridania secesných prvkov (Borský, 2005, s. 157). Zároveň sa architekt držal osvedčeného rozmiestnenia stavebných prvkov – centrálnej kupoly a štyroch pilierov podporujúcich ženskú galériu. Bima a Aron ha-kodeš sa nachádzajú vo východnej časti, tak ako je zvykom v neologických synagógach.

V období holokaustu zaznamenala židovská obec v Liptovskom Mikuláši 885 obetí a synagóga prestala slúžiť svojmu účelu. V roku 1979 ju odkúpil mestský národný výbor a po ukončení rekonštrukcie v roku 1990 bola synagóga vrátená Ústrednému zväzu židovských náboženských obcí v SR. V súčasnosti priestor synagógy slúži na koncertné a vystavovateľské účely (Kollár, et. al., 2013, s. 86).

Synagóga má vnútornú šírku priestoru na úrovni 1.NP cca 19 m a dĺžku 29 m, na 2.NP je dĺžka priestoru 36,5 m. Celkový objem uzavretého priestoru je približne 6.300 m³.

2 Metodika merania akustického priestoru

Metodika vychádza predovšetkým z požiadaviek noriem STN EN ISO 3382-1 (SUTN, 2004) a STN EN 60268-16 (SUTN, 2011). Metodika rozloženia zdrojov zvuku a mikrofónov vychádza z odporúčaní pre meranie akustických parametrov sakrálnych priestorov (Martellotta, et. al., 2009) a  koncertných priestorov (Hidaka, et. al., 1995). Pri meraní boli využité nasledovné technické zariadenia:

• – všesmerový zdroj zvuku Norsonic Nor276,
• – smerový aktívny reproduktor Yamaha HS50 (pre potreby vytvorenia akustického modelu priestoru),
• – zvuková karta Roland Quad Capture,
• – kalibrovaný merací mikrofón Audix TM1 Plus,
• – meracie mikrofóny Behringer ECM8000 (pre potreby vytvorenia akustického modelu priestoru),
• – umelá hlava Soundman John s kalibrovanými mikrofónmi Soundman OKM II,
• – merací softvér ARTA,
• – konvolučný dozvukový program AudioEase Altiverb 7.

 Výskum sa uskutočnil 24. októbra 2015.

2.1 Polohy zdroja zvuku

V skúmanom objekte boli zvolené tri pozície zdroja zvuku (Z1, Z2 a Z3) vo výške 1,5 metra nad podlahou. Pozície sa nachádzali na vyvýšenom pódiu v južnej časti synagógy. Z1 a Z2 boli umiestnené na prvom vyvýšenom stupni a pozícia Z3 v priestore niekdajšieho Aron ha-kodeš (obrázok 1). Akustický model priestoru bol vytvorený z pozície Z1 kvôli zachovaniu súmernosti zvukového modelu priestoru. Všetky merania boli vykonané v stave priestoru bez obsadenia divákmi. Počas merania boli v objekte nasledovné podmienky: teplota vzduchu – 12,3 °C; vlhkosť prostredia 53,3 a tlak vzduchu 955,1 hPa.

2.2 Polohy mikrofónov

V priestore synagógy bolo zvolených jedenásť meracích mikrofónových bodov M. Devät v 1.NP (obrázok 1) a dva v 2.NP. Mikrofón bol umiestňovaný vo výške 1,2 metra nad podlahou, čo predstavuje výšku uší sediaceho poslucháča. V každej pozícií prebehli tri priemerované merania za účelom dosiahnutia vyššej presnosti. Umiestnenie umelej hlavy určenej pre meranie koeficientu vzájomnej počuteľnosti IACC sa vykonalo v identických pozíciách. Nakoľko priestor synagógy je symetrický podľa pozdĺžnej osi, merania sa uskutočnili iba v jednej polovici priestoru. Akustický model priestoru bol snímaný približne z pozície M3 a jej zrkadlovej pozície.

2.3 Metodika snímania akustiky priestoru

Na snímanie a reprodukciu akustického priestoru bol použitý konvolučný dozvukový procesor Altiverb 7 a realizácia vychádzala z metodiky poskytnutej spoločnosťou AudioEase. Reprodukcia akustiky priestoru je vhodná pre postprodukčnú úpravu monofonického zvukového signálu (napríklad hovorené slovo, spev, sólový nástroj) a je dostupná u tvorcov tejto správy.

3 Vyhodnotenie výskumu a závery

Priestor Synagógy v Liptovskom Mikuláši sa v súčasnosti využíva predovšetkým na koncertné a kultúrno-spoločenské podujatia, preto sa vyhodnotenie výskumu opiera hlavne o normu STN EN ISO 3382-1. Prezentované dáta sú priemerom meraní vo všetkých pozíciách mikrofónov a zdrojov zvuku tak, ako sú zakreslené v pôdorysoch (Obrázky 1-3).

• čas dozvuku (T₃₀, T₂₀)

Beranek (Beranek, 2011, s. 3025) odporúča, aby sa priemerná hodnota času dozvuku v koncertnej sále pohybovala v intervale 1,9 až 2,1 sekundy. Priestor Synagógy v Liptovskom Mikuláši vykazuje vyššie hodnoty času dozvuku (Grafy 1-3, Tabuľky 1-3) a krivky grafov T₃₀ a T₂₀ sú podobné s tými, ktoré boli namerané v nitrianskej synagóge, no mierne vyšším nárastom hodnôt času dozvuku v oblasti nízkych a vysokých frekvencií. Započítanie predikcie obsadenosti sály publikom definovanej Hidakom (Hidaka, et. al., 2001) je zobrazené v Grafe 4 a Tabuľke 4.

• index počiatočnej a neskoršie prichádzajúcej zvukovej energie (C₈₀)

Dôležitým parametrom z pohľadu jasnosti a zrozumiteľnosti hudby v priestore je pomer počiatočnej a neskoršie prichádzajúcej zvukovej energie C₈₀. Hodnoty namerané v Synagóge v Liptovskom Mikuláši (Graf 5, Tabuľka 5) spadajú podľa aktuálnej kategorizácie (Vondrášek a Antek, 2005, s. 10) do pásma priestorov vhodných na interpretáciu hudby v pomalších tempách s preferenciou dychových nástrojov, organu a spevu. V prietore príliš nevyznejú rýchle tempá v interpretácií hudobných nástrojov perkusívneho charakteru (klavír, bicie nástroje).

• index prenosu reči STI

Synagóga v Liptovskom Mikuláši nedisponuje pevne nainštalovaným ozvučovací systémom a synagóga v minulosti slúžila ako sakrálny priestor. Bolo preto potrebné zistiť, aká je miera zrozumiteľnosti hovoreného slova. Index prenosu reči STI (zrozumiteľnosť reči) je definovaný v norme STN EN 60268-16 a Úroveň zrozumiteľnosti je rozdelená do niekoľkých kategórií (tabuľka 6). V priestore Synagógy v Liptovskom Mikuláši bol parameter STI meraný pre zdroj zvuku v pozícii Z1 (Graf 6). Hodnoty parametru STI sú priamo závislé od vzdialenosti mikrofónu od zdroja zvuku, a preto je tento údaj zakreslený aj v pôdorysoch (Obrázky 1-3). Z Grafu 6 je zrejmé, že zrozumiteľnosť reči bez použitia ozvučenia sa v celom priestore (v neobsadenom stave) pohybuje na slabej až priemernej úrovni.

Výsledky výskumu sú vhodným materiálom pre hudobné telesá, ktoré v danom priestore plánujú uskutočniť podujatie. Znalosť základných akustických charakteristík priestoru môže napomôcť výberu vhodného repertoára, nástrojového obsadenia a stavbe vhodnej dramaturgie podujatia.

Použitá literatúra

Barron, M. 2010. Auditorium Acoustics and Architectural Design. London: SponPress. 504 s.

Borský, M. 2005. Synagogue Architecture in Slovakia Towards Creating a Memorial Landscape of Lost Community. Heidelberg:  Hochschule für Jüdische Studien. 315 s.

Beranek, L. L. 2011. The sound strength parameter G and its importance in evaluating and planning the acoustics of halls for music. The Journal of the Acoustical Society of America, 125(5), s. 3020-3026.

Hidaka, T., Beranek, L. L. a Okano, T., 1995. Interauralcross-correlation, Lateral Fraction, and Low- and High-frequency Levels as Measures of Acoustical Quality in Concert Halls. The Journal of the Acoustical Society of America, 98(2), s. 988-1007.

Hidaka, T., Nishihara, N. a Beranek, L. L., 2001. Relation of acoustical parameters with and without audiences in concert halls and a simple method for simulating the occupied state. The Journal of the Acoustical Society of America, 109(3), s. 1028-1042.

Kollár, D., Lacika, J. a Pohaničova J., 2013. Synagógy. Bratislava: Dajama. 128 s.

Martellotta, F., et. al. 2009. Guidelines for acoustical measurements in churches. Applied Acoustics, 70(2), s. 378–388.

SUTN, 2004. STN EN ISO 3382 Meranie akustických vlastností miestnosti Časť 1: Sálové priestory. Bratislava, Slovenský ústav technickej normalizácie.

SUTN, 2011. STN EN 60268-16 Elektroakustické zariadenia. Časť 16: Objektívne hodnotenie zrozumiteľnosti reči indexom prenosu reči. Bratislava, Slovenský ústav technickej normalizácie.

Vondrášek, M. a Antek, M., 2005. Comparison of objective criteria of concert halls quality. Acoustic Letters, 11(3), s. 9-18.

Mgr. Pavol Brezina, PhD.

Ing. Peter Zaťko

Obrazová príloha

Obrázok 1      Pôdorys 1.NP synagógy v Liptovskom Mikuláši so zakreslenými meracími bodmi (M) a ich vzdialenosťami od zdroja zvuku Z1

Obrázok 2      Pôdorys 1.NP synagógy v Liptovskom Mikuláši so zakreslenými meracími bodmi (M) a ich vzdialenosťami od zdroja zvuku Z2

Obrázok 3      Pôdorys 1.NP synagógy v Liptovskom Mikuláši so zakreslenými meracími bodmi (M) a ich vzdialenosťami od zdroja zvuku Z3