Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Sádku predstavuje významnú architektonickú kultúrnu pamiatku Slovenska. Ide o jednoloďovú stavbu datovanú do obdobia druhej polovice 11. storočia s pravouhlým presbytériom, sakristiou a mohutnou západnou vežou. Prvé písomné zmienky o kostole pochádzajú z konca 13. a začiatku 14. storočia.[1] Kostol sa nachádza na vyvýšenom mieste a je obkolesený opevnením. Od svojho vzniku prešiel mnohými úpravami a prestavbami a súčasný výskum poukazuje na prítomnosť viacerých slohov (romanika, gotika, renesancia, barok a 20. storočie).[2] V 20. storočí sa uskutočnilo viacero opráv kostola a to v rokoch 1937, 1958 a 1992.[3] Od roku 2002 tu prebieha vďaka občianskemu združeniu Slovacia Incognita rozsiahly archeologický, pamiatkový architektonicko-historický a umelecko-historický výskum s cieľom reštaurovania stavby. Interiér kostola je zdobený maliarskou výzdobou viacerých kultúrnych vrstiev a najhodnotnejšími sú ranogotické a neskorogotické fresky.[4] Akustiku priestoru výrazne ovplyvňuje tehlová podlaha a zrekonštruovaný drevený strop. Interiér ďalej disponuje kamennou kazateľnicou, dreveným chórom bez prítomnosti organu a v priestore apsidy sa nachádza jednoduchý kamenný oltár. Akustický výskum prebehol nezávisle na organizácií spomenutých výskumov, no prispieva ku komplexnosti bádania v danom objekte.

Rozmery priestoru

Šírka: 9,8 m

Dĺžka: 10,8 m

Výška: 6 m

Plocha: 105,8 m²

Objem: 635 m³

Metodika merania akustického priestoru

Meranie akustického priestoru kostola vychádzalo z metodiky meraní akustiky kostolov uvedenej Francescom Martellottom, et al.[5] Ďalej sa merania opierali o normu STN EN ISO 3382.[6] Všetky merania prebiehali v neobsadenom priestore.

Zvukový zdroj

Merania boli uskutočnené použitím všesmerového zvukového zdroja umiestneného vo výške 1,5 metra nad zemou. Zvukový zdroj bol umiestnený v dvoch pozíciách. Pozícia S1 vo vzdialenosti 1,5 metra pred kamenným oltárom v priestore apsidy a druhá pozícia S2 v priestore kamennej kazateľnice. Na vytvorenie akustického modelu priestoru bol použitý reproduktor Yamaha HS50M umiestnený 1,5 metra nad zemou a umiestnený v pozícii A (obrázok 1).

Mikrofóny

Rozmery kostola umožnili splniť požiadavku merania z minimálne deviatich mikrofónových pozícií a spolu s pozíciou na chóre ich bolo jedenásť. V každej pozícii sa vykonalo desať priemerovaných meraní použitím kalibrovaného mikrofónu Audix TM1 Plus a na zmeranie korelačného koeficientu vzájomnej počuteľnosti (IACC) binaurálne mikrofóny Soundman OKM II Classic/Studio osadené do uší skutočnej hlavy. Výška mikrofónov a úroveň výšky uší pri binaurálnom meraní bola 1,2 metra nad zemou, čo približne zodpovedá výške uší v auditóriu sediaceho poslucháča. Rozloženie mikrofónov sa nachádza na obrázku 1. Na meranie a vyhodnocovanie bol použitý program ARTA.[7]

Metodika snímania akustiky priestoru

Snímanie a reprodukcia akustiky priestoru boli realizované pomocou konvolučného dozvukového procesora Altiverb 6 podľa metodiky poskytnutej spoločnosťou AudioEase. Nesymetrická pozícia apsidy kostola voči priestoru auditória neumožnila vytvorenie symetrického zvukového signálu z pozície S1, preto bola na meranie nájdená vhodnejšia pozícia A. Mikrofóny umiestnené na pozíciách p4 a p6 sa javili ako najvhodnejšie na vytvorenie akceptovateľného akustického modelu (obrázok 1). Nesymetrickosť časti priestoru kostola neumožnila umiestnenie ďalšej pozície zvukového zdroja, preto je akustický model určený iba pre monofonický vstupný zvukový signál (napríklad hovorené slovo, spev, sólový nástroj). Ukážka akustického modelu aplikovaného na spev mariánskej antifóny Salve Regina sa nachádza na konci štúdie.

Obrázok 1: Pôdorys Kostola Panny Márie Kráľovnej anjelov v Sádku znázorňujúci pozície mikrofónov (p) a zvukových zdrojov (S,A).

Vyhodnotenie výskumu

Úroveň zrozumiteľnosti reči v priestore kostola definuje parameter miery zreteľnosti reči C50. Meraný bol z dvoch pozícií zvukového zdroja S1 a S2. Ako najvhodnejší priestor na prednes hovoreného slova sa na základe meraní prezentovaných v grafe 1 javí priestor kazateľnice. Napriek pomerne nízkym hodnotám C50 vo frekvenčnom pásme 500 Hz až 1000 Hz je zrozumiteľnosť akceptovateľná, nakoľko ľudský sluch je najcitlivejší v pásme 2000 Hz až 4000 Hz, v ktorom sú namerané hodnoty výrazne vyššie. Koeficient vzájomnej počuteľnosti IACC_E3 dosahuje vzhľadom na celkový objem priestoru (635 m³) primeranú hodnotu 0,30.

Graf 1: Porovnanie parametru C50 meraného z pozícií zvukového zdroja S1 a S2