V mieste kde sa stretávajú tri kontinenty: Ázia, Afrika a Európa, leží Egypt, kolíska civilizácií. V súčasnosti je známe predovšetkým ako vyhľadávané turistické miesto. V dávnej minulosti však bol centrom múdrosti a vzdelania.
Práve v meste Alexandria, sa začiatkom tretieho storočia pred Kristom zrodil nápad postaviť najväčšiu a najslávnejšiu knižnicu na svete. Toto skladisko múdrosti však ľahlo popolom, po obrovskom požiari pred viac ako 1600 rokmi.
Egyptská vláda v spolupráci s UNESCO rozhodla, že knižnicu opäť vystavajú. Alexandrijská knižnica bola v minulosti nazývaná tiež ôsmym divom sveta, nikto však nevie ako v skutočnosti vyzerala. Pôvodná stavba bola postavená za čias dynastie Ptolemajovcov okolo roku 295 pre Kristom.
Nápad na obnovu matky všetkých knižníc sa zrodil v roku 1972 v hlave egyptského historika Mustafu Abbadího. Nová Biblioteca Alexandrina by nemala za svojou predchodkyňou v ničom zaostávať. Už dnes je označovaná za architektonický zázrak.
Dizajn pripomína biely cylinder, ktorý je naklonený k moru a čiastočne ponorený vo vodnom bazéne. Kruhový pôdorys 11-poschodovej budovy symbolizuje egyptské slnko, ktoré osvieti svet a ľudskú civilizáciu. Naklonená strecha má aj svoj praktický účel. Zabraňuje priamemu slnečnému svetlu a ponúka nádherný výhľad na more. Prechod pripomínajúci šíp spája knižnicu s univerzitou. Južná stena, ktorá je bez okien je postavená z asuánskej žuly, obľúbeného stavebného materiálu faraónov a nesie písmená abecedy všetkých svetových jazykov.
Fond knižnice tvorí v súčasnosti asi 400 tisíc zväzkov, podľa plánov by toto číslo malo narásť až na 4 až 8 miliónov titulov. Pre porovnanie – knižnica amerického Kongresu má 18 miliónov kníh, francúzska národná knižnica 12 miliónov.
V zbierke sa nachádza aj množstvo máp, rukopisov, samozrejme nechýbajú ani audio, či video nahrávky a nosiče CD-ROM. Jednoduché vyhľadávanie zabezpečuje 30 databáz zostavených podľa rôznych kritérií. Medzi najvzácnejšie exempláre knižnice budú patriť kópie starých arabských rukopisov, ktoré venovalo Španielsko, zbierka pôvodných rukopisov z predchádzajúcich knižníc v Alexandrii a významná kolekcia vedeckých prác z 10. až 18. storočia.
Cena tohoto ambiciózneho projektu sa pohybuje okolo 200 miliónov amerických dolárov. Odhad však nezahŕňa cenu pozemku, konzultačné poplatky, konferenčné centrum, či príspevky egyptskej vlády. Objem týchto dodatočných prostriedkov sa odhaduje na ďalších 182 miliónov dolárov.
Projekt podporuje UNESCO od roku 1987 a pri obnove knižnice pomohlo mnoho krajín sveta finančne alebo rôznymi darmi. V medzinárodnej súťaži, ktorú UNESCO vypísalo, získala prekvapivo najväčšiu podporu neznáma nórska firma Snohetta. Šéf tímu architektov Kjetil Traedal Thorsen mal vtedy len 28 rokov.
Prípravné práce začali v roku 1995 a už o dva roky neskôr bola budova hotová. V obrovskom komplexe sa okrem knižnice nachádza aj konferenčné centrum, múzeum vedy, kaligrafie, planetárium, medzinárodná knihovnická škola, laboratórium vybavené najmodernejšími technológiami na reštaurovanie a údržbu starých výtlačkov. Najpozoruhodnejšie je asi egyptologické múzeum.
Alexandrijská knižnica stojí popri Fakulte humanitných vied Alexandrijskej univerzity, na takmer tom istom mieste ako jej slávna predchodkyňa. Len neďaleko odtiaľ sa kedysi týčil bájny Farský maják. Pôvodná knižnica sa stala prvou svetovou univerzitou, na ktorej študovali klasickí velikáni ako Euklides, či Archimedes. Slúžila aj ako tlačiareň a mala oprávnenie urobiť kópiu z akejkoľvek knihy, ktorá sa dostala do krajiny.
V dobách jej najväčšieho rozkvetu boli knihy v tejto mekke múdrosti katalogizované v rozsahu viac ako 700 tisíc rukopisov. Originálne papyrusové zvitky zahŕňali diela Euripida, Aischyla, či Sofokla.
Osud knižnice je dodnes zahalený tajomstvami. Podľa niektorých historikov vyhorela pri vpáde Julia Cézara do mesta v roku 43 pred Kristom. Iní tvrdia, že niektoré jej časti sa zachovali ešte 600 rokov až do invázie Arabov. Knižnica zrejme nebola zničená naraz, ale zanikala postupne pri vojnách a vzburách. Za nepravdivú sa považuje aj populárna teória, že neodolala vpádu moslimov v roku 642, ktorí údajne drahocennými zvitkami kúrili v mestských kúpeľoch. V tom čase už totiž pravdepodobne neexistovala. Novú Bibliotheca Alexandrina oficiálne otvorili včera.

Martin Kazár, Slovenský rozhlas, RMŽ, 17.10.2002

Zdroj: http://www.slovakradio.sk/radioinet/index.html