(1905-1973)
Do kultúrneho života Slovenska vstúpila začiatkom 30-tych rokov. V roku 1931 začína pracovať ako kustód v Mestskom múzeu Bratislava, kde sa zaslúžila o prvé umenovedné spracovanie zbierok. V rokoch 1936-1942 spolupracuje na vytvorení stálej inštalácie umelecko-historických zbierok v SNM Martin.

Po II. svetovej vojne nastupuje na Povereníctvo školstva, vied a umení, kde spolu s V.Wagnerom organizuje pamiatkovú starostlivosť a akútne potreby povojnovej obnovy a rekonštrukcie pamiatok. V rokoch 1952- 1955 pracuje ako správkyňa štátneho kaštieľa v Betliari a hradu Krásna Hôrka. Po návrate do Bratislavy pôsobí ako pedagóg na FFUK Bratislava a od roku 1964 na VŠVU Bratislava. V rokoch 1961-1964 pracuje na Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti v Bratislave vo funkcii hlavnej redaktorky a recenzentky trojdielneho Súpisu pamiatok na Slovensku. Pre vývoj slovenskej umenovedy a pamiatkovej starostlivosti sú významné jej štúdie slovenskej renesancie a baroka, pričom faktografický materiál premieta na pozadí historicko-spoločenského diania. V celom jej diele popri skúsenom radení a triedení materiálu sa prezentuje znalosť súvislostí a analógií v domácich a európskych dimenziách. Patrí k zakladateľskej generácií slovenskej historiografie umenia a pamiatkovej starostlivosti.

Seriál: Osobnosti pamiatkovej starostlivosti (1 zo 4)
Nabudúce: Václav Mencl (1905-1978) a Dobroslava Menclová (1904-1978)

Zdroj: www.pamiatky.sk | Mgr. Magdaléna Brázdilová