Gregor Martin Papucsek, 03.07.02
Keď Unesco vyhlási kus prírody alebo časť niektorého mesta na zemeguli za súčasť svetového kultúrneho dedičstva, hodnota tohto miesta v očiach turistov vzrastie. Kompetentná komisia zasadala pred týždňom v Budapešti a zrejme nie náhodou, akiste aj vďaka šikovnej lobistickej činnosti našich južných susedov, sa uzniesla, že na tento zoznam zaradí tokajskú vinársku oblasť a peštiansky Andrássyho bulvár. Už ste prechádzali cez svetové kultúrne dedičstvo? Nechcem sa vyťahovať, ale ja to robím dennodenne. Človek, keď žije vo veľkomeste ako doma, je náchylný si nevšímať svoje okolie. Je to ako s babkou pri Jadranskom mori: má už dobre vyše 70, ale vykúpať sa bola naposledy ešte pred vojnou” S dunajskou panorámou je to iné . tá ma dojíma zakaždým, keď prechádzam cez Reťazový most, ale jazdiac po Andrássyho bulvári dávam pozor skôr na premávku, hoci najnovšie, v letných dopravných zápchach spôsobených turistickými autobusmi, mám aj ja viac príležitostí sa zadívať spoza volantu: jééé, aké krásne budovy, aké šumné kaviarničky, nádherné sochy, brány, ornamenty. Alebo aj ľudia, ktorí si len tak lenivo vysedávajú, sťa by na parížskom Champs Elysée” Áno, presne podľa parížskeho vzoru vybudovali tento peštiansky bulvár. To bolo ešte koncom 19. storočia a človek teraz len žasne, akí boli vtedajší stavitelia predvídaví. Chceli prepojiť rušný stred mesta s tichým, oddychovým parkom a išli na to priamo . vybudovali ako lúč rovnú, širokú ulicu . aj jej dali názov “Lúčová cesta”. Až neskôr koncom 19. storočia, ešte v starých mierových časoch ju premenovali na Andrássyho bulvár. Po druhej svetovej vojne to bola ulica Stalinova, Maďarskej mládeže i Ľudovej republiky, avšak od roku 1990 opäť nesie meno bohatého hornouhorského šľachtica, ktorý to v rámci monarchie dotiahol hádam najďalej. Najprv bol ministerským predsedom v Pešť-Budíne, no roku 1871 sa stal ministrom zahraničných vecí celého Rakúsko-Uhorska a v tejto funkcii pôsobil 8 rokov. Klebetilo sa, že vďaka nemu mala rada cisárovná Alžbeta alias Sissy tak rada Maďarov . ku grófovi Gyulovi Andrássymu údajne prechovávala nežné city, vraj prežili spolu ľúbostnú aférku… Na “liaison” či flirtík Vás pozývam teraz aj ja na tento bulvár, pretože keby som chcel tento vzťah prehĺbiť, mohli by ste sedieť pri počítačoch celý deň. A okrem toho: radšej raz vidieť ako stokrát počuť. Ale aj tak, čo dom, to príhoda. Dlhokánsky rad palácov z obdobia ranej eklektiky — či novej renesancie? V každom prípade to muselo byť úžasné, ako ožila táto peštianska štvrť na konci 19. storočia! Nazrime hneď do Opery, s ktorou sú spojené také mená ako Liszt, Mahler, Klemperer, premiéru tu mal Wagnerov Ring či Mascagniho Sedliacka česť, často tu hosťoval Puccini aj Toscanini. Slávny maďarský kontrabas Mihály Székely tu pôsobil tiež dlhé roky. Spomínam ho preto, lebo s ním je spojená maďarská špecialita. Neviem, prečo sa u nás nazýva segedínsky guláš, keď je to “székelyský guláš” . vznikol tak, že maestro bol raz po predstavení veľmi hladný, vošiel do reštaurácie pri Opere, kde už nemali nič iné, len trocha kyslej kapusty a gulášu. “Zmiešajte mi to!” . vydal príkaz
spevák. Hľa, ako jednoducho sa rodia geniálne veci… Andrássyho bulvár je zmesou kultúrnych inštitúcií, obchodných domov, módnych salónov, šľachtických palácov, múzeí, ambasád, divadiel, pod ním sa tiahne prvé metro v kontinentálnej časti Európy. Samozrejme, tieto objekty sú zaujímavé, pozoruhodné, avšak život do nich a do celého okolia vdychujú ľudia, ktorí . povedzme . pestujú aj dnes “kaviarenskú kultúru”. Tá tu má starodávne tradície a poskytovala zdroj inšpirácie nejednému maďarskému básnikovi, muzikantovi, novinárovi či maliarovi. Abbáziu si ešte pamätám aj ja, na mieste Japonskej je dnes kníhkupectvo, Nicoletti bola vystriedaná americkým rýchlobufetom, Helvécia, Francais či Palermo sa stratili niekde v hmle histórie. Ako aj ich “štamgasti”, ktorým, keď zomreli, vyhotovil hostinský náhrobný kameň z mramorovej tabule ich kaviarenského stola… Mramoru je dnes menej, zato počet kaviarní s terasami neustále rastie pozdĺž celého Andrássyho bulváru a najmä na priľahlom námestí Franza Liszta. Nevedno prečo, ale aj súčasníci dávajú týmto miestam cudzie názvy: Café Vian, Buena Vista, Mediterran, Incognito… Ale každá má iný imidž: tu sedávajú milenci pri káve, tam sa schádzajú “yuppieovia” pri pohári piva, vedľa sa zasa posilujú mladí borci, ktorí sa chystajú dobiť peštiansku noc. Hlavným heslom všetkých, ktorí sa tu otočia, je: vidieť kavalkádu na Andrássyho bulvári, ale najmä – byť videný…

článok pre www.obnova.sk zaslal P. Fabian