Skupine pamiatkarov sa na najstaršej a najizolovanejšej austrálskej základni na Antarktíde podarilo vykopať spod snehu a ľadu predmety z expedície geológa Douglasa Mawsona a jeho tímu. Austrálsky bádateľ britského pôvodu absolvoval výpravu na najjužnejšom svetadiele v rokoch 1912 a 1913. Počas nej s ďalšími členmi expedície prebývali v chatrčiach, ktoré postavili na Myse Denison na kraji Zálivu Britského spoločenstva národov (Commonwealth Bay) vzdialenom približne 2700 kilometrov od hlavného mesta Tasmánie Hobart.

Šiesti reštaurátori odstránili tridsať kubických metrov snehu z baraku, ktorý slúžil ako základňa pre geologický a vedecký výskum. Na dokončenie úsilia potrebovali dva mesiace. “Keď teraz vstúpite do chatrče, zacítite veľmi silné pachy. Odstránenie snehu umožnilo vôňam, aby sa uvoľnili z podlahy a trámov,” povedal pre agentúru Reuters vedúci tímu Martin Passingham. “Viete si potom predstaviť, ako sa členovia expedície pohybovali okolo stavby, a ako bola preplnená, keďže ich bolo veľa,” dodal.

Chatrč je jednou zo šiestich základní, ktoré sa zachovali z éry antarktických objavov. Ako historickú pamiatku ju zapísali aj do Antarktického zmluvného systému. Pamiatkari v nej po odstránení snehu našli náboje či misku s hrachom. “V hlavnej chatrči sú všade rôzne predmety, lopata na uhlie pri peci, nádoby na jedlo na polici, drevené lyžice ponechané na kuchynskej lavici,” popísal Passingham.

Douglas Mawson počas expedície na Antarktíde mapoval pobrežie v oblasti a ako prvý popísal viacero druhov vtákov a iných živočíchov. Išlo o prvú austrálsku expedíciu na Antarktíde, hoci Mawson chladný svetadiel navštívil už v rokoch 1907 a 1909 ako člen expedície Ernesta Shackletona. Chatrče, ktoré postavil, neskôr v memoároch pre silné vetry nazval domovom metelice. Mys Denison, ktorý tiež objavil, zasa označil za najveternejšie miesto na Zemi.