Búrlivo rastúca Žilina dnes nemá útvar hlavného architekta a na svoj nový územný plán stále iba čaká. Podľa autora starého územného plánu Antonína Stuchla sa rozvíja divokým spôsobom a vládne v nej chaos.

V čom vidíte problém?
Všetku právomoc dnes na Slovensku majú v rukách laici – primátori a poslanci. Oni by síce mali najlepšie vedieť, kde ich topánka tlačí, bohužiaľ vedia iba to, čo je pre nich okamžite výhodné z finančného hľadiska. V Žiline o akejkoľvek výstavbe rozhoduje primátor Ján Slota.

Má to nejaké následky?
Predovšetkým to znamená zníženie kvality životného prostredia pre všetkých obyvateľov.

Vy ste územný plán Žiliny tvorili v čase jej najväčšieho rozvoja.
Keď sme ho začal robiť, mala asi 30-tisíc obyvateľov a my sme uvažovali s nárastom na 116-tisíc obyvateľov. V roku 1980, keď sme plán expedovali, už Žilina bola 70-tisícové mesto.

Čo je vlastne úlohou územného plánu?
Má vyriešiť možnosť nárastu mesta v daných ekonomických možnostiach, ktorý by rešpektoval životné prostredie. Žilina má nepriaznivé klimatické podmienky – má najviac bezveterných dní na Slovensku. Drží sa nad ňou čiapka smogu. Bolo nám napríklad jasné, že keby sa tu ďalej rozvíjal chemický priemysel, skolabuje. Našťastie sa podarilo jeho nárast zamedziť. Rovnako sme sa snažili pritlmiť dopravu, keď sme uvažovali s obytnými zónami tesne nadviazanými na výrobné zóny.

Ľudia mali do práce chodiť pešo.
V našich mestách sa pešie prepojenie robilo iba v centre, všetko ostatné sa nechávalo na dopravu. My sme navrhli hlavné pešie trasy Sever – Juh a Západ – Východ pretínajúce celé mesto. Dopravu sme začali dôsledne oddeľovať. Príkladom je tretí cestný okruh Žiliny. Mali sme veľké problémy, keď sme ho projektovali, pretože na tie časy bola cesta bez chodníkov pre peších niečo nepredstaviteľné.

Narážali ste aj na iné prekážky?
Áno. Riadili sme sa pravidlami anglického urbanizmu, ktorý považujem za najhumánnejší, aj keď nie je taký efektný, ako sú niektoré francúzske alebo talianske časti miest. V Anglicku považujú hustotu 250 obyvateľov na hektár za sociálny zločin. Len čo sa táto hranica prekročí, ľudia strácajú kontakt medzi sebou a nepoznajú sa. My sme museli riešiť obytné okrsky – sídliská s hustotou 350 obyvateľov. Pri schvaľovaní na ministerstve ešte ani nevideli výkresy a už sa nás opýtali, akú máme hustotu. Ak bola nižšia, poslali nás domov.

Ako je to s hustotou obyvateľstva v Žiline dnes?
Nikto ju nesleduje. Všade sa nezmyselne zahusťuje, rušia sa predovšetkým ihriská a zeleň. Primátor povedal, že keď chce niekto zeleň, nech ide bývať na vidiek. Neuvedomuje si, že zeleň produkciou kyslíka prehlušuje zdraviu škodlivé kysličníky dusíka, ktoré sú v Žiline predovšetkým dôsledkom dopravy.

Ako dlho mal platiť váš územný plán?
Dvadsať rokov, teda do roku 2000. Aspoň štyri roky vopred sa malo začať robiť na novom, ten však nie je hotový doteraz.

Rozvíja sa dnes Žilina podľa územného plánu, alebo ho porušuje?
Vôbec ho nerešpektuje. Predtým ho aspoň formálne menili, napríklad športový areál na Vlčincoch prekreslili na supermarkety. Potom si však primátor uvedomil, že už to nemusí ani prekresľovať, stačí, keď určí, čo kde pôjde.

Žilina nemá útvar hlavného architekta, zamestnáva aspoň urbanistov?
Má architektov, ktorí však môžu robiť len to, čo im Slota dovolí. Je pritom rozdiel medzi architektom a urbanistom, lebo urbanizmus je dnes zložitý multidisciplinárny odbor, ktorý zasahuje aj do sociálnych vied či psychológie. Na Slovensku sa toto zatiaľ príliš nerozlišuje.

Pripravuje sa nový územný plán?
Povedia vám, že na ňom pracujú. Robia to však tak, aby nebol. Táto situácia im vyhovuje.

Ľuboš Kostelanský

Zdroj: Denník Pravda, 11. 7. 2006