Cieľom výstavy, ktorá je premiérou zbierok Múzea Aquincum v zahraničí, je podať súhrnný obraz o predchodcovi dnešnej Budapešti – rímskeho mesta Aquinca, ako aj o starších, jeho predchádzajúcich kultúrach, pomocou makiet vyhotovených na základe archeologických nálezov a výsledkov výskumov. Múzeum v Aquincu sprístupnilo svoju prvú výstavu už v roku 1894 a dnes je jedným z najväčších v Maďarsku.
Kultúrny inštitút Maďarskej republiky v Bratislave
Východoslovenské múzeum v Košiciach si Vás dovoľuje pozvať v rámci DNI MAĎARSKEJ KULTÚRY-KOŠICE na vernisáž výstavy
Termín: 23.10.2003 – január 2004
Miesto: Nám. Maratóna Mieru č.2

Územie Budapešti vďaka svojej výhodnej geografickej polohe bolo od praveku súvislo osídlené. Výstava sleduje v chronologickom poradí predovšetkým stavebnú kultúru národov, ktoré sa tu usadzovali, hlavný dôraz je však kladený na dobu rímsku.
Už z mladšej doby kamennej pochádzajú údaje, ktoré umožňujú rekonštruovať vtedajšie domy a spôsob ich stavania. Neskôr – v staršej dobe bronzovej – prišli sem od Rýna skupiny ľudí, ktoré svoje osady, súdiac podľa doterajších poznatkov, budovali v blízkosti Dunaja.
Ľud, ktorý žil v neskorej dobe železnej na mieste Budapešti už sa vie pomenovať – boli to keltskí Eraviskovia. Stredisko ich kmeňa sa nachádzalo na skalnatom svahu Gellértovej hory (Gellérthegy).

S rímskou nadvládou sa na území Budapešti objavila nová kultúra. V 1. stor. po Kr. sa tu po obchodníkoch prichádzajúcich z rozpínajúcej sa Rímskej ríše, objavilo aj vojsko. Najsilnejší a najvýznamnejší bod obranného systému tzv. limes-u bol pri prístave na území keltských Eraviskov. V roku 89 k málo početnému vojsku pridelili aj elitný oddiel pozostávajúci zo 600 mužov, légiu II. Adiutrix, ktorá potom až do pádu Rímskej ríše ostala domácou légiou Aquinca.

Popri porímšteniu materiálnej kultúry sa do tohto od centra pomerne vzdialeného územia dostala aj duchovná kultúra náboženstva a cisárska propaganda Ríma.

Najrozsiahlejšiu časť výstavy tvoria ukážky rímskej kultúry. Vzhľadom na jednotlivé oblasti života, popri maketách stavieb, ktoré predvádzajú dejiská rímskeho života, vo vitrínach dostali miesto aj predmety každodennej potreby a súčasti odevu.
Popri charakteristických pôdorysoch domov oživujú vtedajší vzhľad mesta architektonické ozdoby, drevorezby a stavebné nápisy. Stavby z doby rímskej vybavovali luxusnými predmetmi v závislosti od hmotných možností. Zodpovedajúc podnebiu stavali podlahové vykurovania, okná zasklievali. Niekedy aj do súkromných domov zavádzali vodovod a odpadovú vodu kanalizácia odvádzala do Dunaja.

Dôležitú skupinu rímskych stavieb tvorili verejné budovy. Nepostrádateľnými boli svätyne so sochami božstiev a oltármi. Do dnes sú slávne rímske verejné kúpele s bazénmi rôznej teploty a vodou preplachovanými toaletami.

Ďalšiu dôležitú skupinu rímskych stavieb tvorili obytné domy. Ich rozmer bol závislý na majetku a postavení majiteľa. Aby vyvážili skromné zariadenie nábytkom, podľa možností pestro zdobili steny nástennými maľbami, dlážky pokrývali tehlovými, alebo kamennými mozaikami, zriedkavejšie mramorovými platňami.

V neskorej dobe rímskej kvôli barbarskému ohrozeniu mnohí obyvatelia opustili územie Aquinca. Tí, čo ostali, žili v starých, jednoducho obnovovaných budovách v susedstve postupne prichádzajúcich hunských, germánskych a avarských skupín.

Výstava “Aquincum – Rímania v Budapešti” v Košiciach prezentuje po prvýkrát takmer poltisíc jedinečných originálnych nálezov. K výstave je vydaný aj trojjazyčný katalóg.
Vernisáž výstavy sa koná v rámci Dni maďarskej kultúry v Košiciach. V roku 2004 bude táto výstava prezentovaná v Mestskom múzeu v Bratislave. Jej hlavným spoluorganizátorom a garantom je Kultúrny inštitút Maďarskej republiky v Bratislave, bez pomoci ktorého by sa tento projekt nebol zrealizoval.

Zdroj: Novysedláková Lívia – Východoslovenské múzeum v Košiciach