Archeológ tvrdí, že objavil Aristotelov hrob

Obrázok k článku

Grécky archeológ Kostas Sismanidis  oznámil nález hrobu, ktorý by mohol patriť významnému antickému filozofovi Aristotelovi. Podľa vyjadrenia citovaného gréckou štátnou televíziou ERT, ktoré prevzala agentúra DPA, sa údajné miesto posledného odpočinku Aristotela nachádza v dnes už neexistujúcom meste Stageira, kde sa tento staroveký mysliteľ narodil.

 

Sismanidis, ktorý vedie vykopávky v oblasti Stageiry už od roku 1996, informoval o svojom náleze pri príležitosti svetového kongresu o Aristotelovi v Solúne, pričom poukázal na “silné náznaky”, že ide o hrob uvedeného filozofa. Nájdená stavba v tvare podkovy je podľa neho miestom, kam obyvatelia Stageiry na východnom brehu polostrova Chalkidiki uložili popol zosnulého Aristotela. Ten zomrel v roku 322 pred n. l. v prístave Chalkis na juhu Grécka.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Pri Bratislave našli unikátny hrob germánskeho náčelníka

Unikátny hrob germánskeho náčelníka z 1. storočia nášho letopočtu sa podarilo nájsť archeológom pri Bratislave. Nebožtík mal pri sebe milodary, ktoré predstavovali na tú dobu rozprávkové bohatstvo. Našlo sa tu sedem bronzových nádob, tri hlinené a dve sklenené misky – všetko importy z Rímskej ríše, ale aj šatové spony, britva, nôž, ovčiarske nožnice, ostrohy a súčasti opasku. „Najmä sklenené nádoby vyzerajú, akoby boli vyhotovené včera a nie pred takmer 2 000 rokmi. Osobitnú pozornosť si zasluhuje aj bronzová kanvica s vyobrazeným božstvom, pravdepodobne bohom obchodu Merkúrom. Presne sa tu bude dať určiť až po konzervácii,“ povedal vedúci výskumu Kristián Elschek.

Thor Heyerdahl – nórsky archeológ a etnograf

18. 4. 2002 – zomrel nórsky archeológ, etnograf a zoológ Thor Heyerdahl, nórsky národný hrdina. Vyštudoval zoológiu a geografiu na univerzite v Oslo. Už v r. 1947 sa zapísal do pamäti miliónov ľudí, kedy na lodi z balzového dreva, ktorá bola zhotovená podľa techniky predkov dnešných indiánov – bez jediného klinca, z kmeňov zviazaných konopným ľanom a s bambusovou kajutou Kon-Tiki prekonal 4900 kilometrov medzi Peru a Polynéziou za 101 dní.