Slovenskí archeológovia budú v budúcich rokoch spolupracovať pri výskume v Kuvajte s ďalšími vedeckými tímami. Lokality s pozoruhodnými nálezmi budú skúmať v spolupráci s poľskými, talianskymi, francúzskymi a gruzínskymi archeológmi. Odborné problémy a možnosti budúcej spolupráce prediskutovali zástupcovia zahraničných vedeckých misií na prvej medzinárodnej konferencii k výskumu na ostrove Failaka v Perzskom zálive v utorok a dnes na pôde Archeologického ústavu v Nitre. „Každý pôsobíme v inej časti ostrova, ale v mnohých veciach sa prelíname, lebo skúmame aj tie isté časové úseky,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu v Nitre Matej Ruttkay. Ako dodal, na konferencii rezonovala najmä druhá polovica prvého tisícročia nášho letopočtu, keď nastávali rôzne zmeny v priestore Perzského zálivu, ktorý bol súčasťou významnej obchodnej cesty z Európy cez Áziu, Indiu až do Číny.

„Veľmi oceňujeme spoluprácu s Archeologickým ústavom v Nitre, ktorý pôsobí v Kuvajte od roku 2004 a teraz začína nový program. Momentálne máme v Kuvajte šesť zahraničných misií,“ povedal pre agentúru SITA radca kuvajtského emira Shehab Shehab. Okrem slovenských archeológov tu pôsobí francúzska, talianska, gruzínska misia a dve poľské misie. Ako Shehab dodal, takýto okrúhly stôl o výskume na ostrove Failaka organizujú po prvý raz. Cieľom je odštartovať medzinárodnú spoluprácu. Z Failaky chce štát Kuvajt vytvoriť kultúrny turistický ostrov a odkryť čo najviac z jeho dávnej histórie. „Archeologické pamiatky budú tvoriť jednu časť, zároveň chceme na ostrove prezentovať, ako zachovávať životné prostredie,“ dodal Shehab.

Slovenskí archeológovia absolvovali v Kuvajte šesť výskumných sezón. V súčasnosti sa pripravuje kontrakt na ďalšie trojročné obdobie. Najbližšie pôjdu do Kuvajtu na jar 2017. Obnoviť by chceli výskum na dvoch lokalitách – stredovekej ranokresťanskej a z doby bronzovej. „Chceme uzavrieť výskum rezidencie, ktorú sme skúmali aj tento rok. Zdá sa, že táto stavba bude profilujúca možno aj pre celý Perzský záliv. Máme k dispozícii veľmi cenný materiál aj architektúry, ktoré sa inde neopakujú,“ povedal námestník riaditeľa Archeologického ústavu v Nitre Karol Pieta. Ide o palác zo 7. storočia po Kristovi, v ktorom identifikovali doklady dávnovekej klimatizácie. V spodnej časti kamennej veže paláca objavili systém kanálov. Ide o tzv. windcatcher – dômyselný spôsob ochladzovania interiérov pomocou prúdenia vzduchu, ktorý sa zachytáva otvormi vo vežovej nadstavbe. Svedčí o mimoriadnej technickej vyspelosti tamojšej civilizácie. Pri výskume druhej lokality z doby bronzovej budú spolupracovať s poľským tímom, ktorý skúma v rámci podvodnej archeológie tamojší prístav.