Priestranstvo pred Kultúrnym a metodickým centrom Ozbrojených síl SR v centre Trenčína začali minulý týždeň skúmať archeológovia. Súkromný investor plánuje pred bývalým Domom armády, ako sa tomuto stredisku vojakov tiež hovorí, postaviť podzemné garáže. Robotníkov pracujúcich s ťažkými strojmi po odvoze prvých metrov kubických zeme vystriedali archeológovia. Zatiaľ sa im podarilo nájsť čriepky z dôb Veľkej Moravy, základy muriva pravdepodobne z 12. až 13 storočia či klenbu z 19. storočia. Archeológovia veria, že v zemi sa nachádzajú ešte staršie nálezy a možno aj stavby.

Vedúceho výskumu a zároveň riaditeľa Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre Mateja Ruttkaya by potešil nález veľkomoravského kostola alebo fragmentov ešte z doby, kedy tu zimovali Rimania. Ich tábor sa doposiaľ nepodarilo nájsť, svedectvo o návšteve v Trenčíne poskytuje len známy nápis na hradnej skale z roku 179 nášho letopočtu.

Podľa investičného riaditeľa spoločnosti Tatra Real Rudolfa Czellera uzavreli s archeológmi zmluvu na tri mesiace, do konca novembra a možno aj skôr by mali výskum ukončiť. Dovtedy budú musieť stavebnú činnosť zosúladiť s potrebami archeológov. Ruttkay upozornil, že veľké množstvo stavebných aktivít, špeciálne na Považí, býva spojených s výskumov. Je problém nájsť ľudí, ktorí majú o túto prácu záujem, zdôraznil.

Strategický význam oblasti okolo Trenčína viedol podľa internetovej stránky mesta k tomu, že už v dobe bronzovej, ale i v staršej dobe železnej tu ľud lužickej kultúry vybudoval viaceré mohutne opevnené hradiská. Archeológovia pri Trenčíne nedávno ukončili šesťročný výskum na najväčšom slovenskom pohrebisku z doby bronzovej, kde sa nachádzalo vyše 2 100 hrobiek. Najstaršie archeologické nálezy, ktoré sa v Trenčíne a okolí doteraz našli, siahajú do staršej doby kamennej, potvrdzujú prítomnosť človeka už pred 200 000 rokmi.

Prvý písomný dôkazom o existencii Trenčína je v diele „Geografia“ od grécko-rímskeho polyhistora Klaudia Ptolemaia (90 –168 n. l.). Osadu nazval „Leukaristos“, ľud ho poznal aj pod názvom „Laugaricio“, či „Leugaricio“.