Archeológovia našli najväčšiu kostnicu na Slovensku
Archeologický výskum pri Dóme sv. Mikuláša v Trnave odhalil najväčšiu kostnicu na Slovensku. Ide o dvojpodlažnú rotundu s vnútorným polomerom 6,6 metra a hĺbkou približne šesť metrov, ktorá slúžila v podzemí ako kostnica a hore ako kostolík. „Je to najstaršia sakrálna stavba v Trnave, jej vznik rámcovo datujeme na 11. storočie, podľa črepov, ktoré sa tu našli.
Zanikla najneskôr v roku 1 360,“ uviedol na tlačovej konferencii po ukončení výskumu Erik Hrnčiarik z Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity v Trnave. Najbližšie príbuzné stavby sú podľa neho v južnom Rakúsku. Zaujímavosťou je, že rotundu postavili z kameňa, čo je v Trnave veľmi vzácny materiál. Podľa Hrnčiarika kameň pochádza z neďalekej Dobrej Vody. Okrem rotundy objavili aj ďalšie zaujímavé nálezy – zvyšky sakristie kostola sv. Michala či hroby zo 16. storočia. „Našli sme 20 hrobov, ktoré podľa ich výbavy patrili majetnejším Trnavčanom. Svedčia o tom mince, zachované zvyšky oblečenia, stredoveké čelenky či obuv,“ skonštatoval Hrnčiarik. Za najväčší objav považuje zachovanú lebku ženy s čelenkou, z ktorej ešte viseli zvyšky látky. Našli sa tiež krížiky, a veľmi vzácny medailón s reliéfom zo slonoviny z 15. storočia. Po archeologickom výskume bude nasledovať umelecko-historický výskum. Pomocou neho analyzujú jednotlivé architektúry, ktoré odkryli.
Investorom archeologického výskumu je mesto Trnava, tento rok naň vyčlenili 17 593 eur. Podľa viceprimátora Eduarda Čechoviča ďalšie prostriedky na prezentáciu výsledkov výskumu by mali vyčleniť na augustovom zasadnutí mestského zastupiteľstva. Do úvahy prichádzajú tri varianty, ako s nálezom naložiť. „Najjednoduchší variant je nález zasypať a nič s tým nerobiť, druhý variant je takisto zasypať a na vrchu znázorniť kruhovú stavbu s popisom. Tretia možnosť je stavbu nechať odkrytú, zakonzervovať ju, prikryť sklom a podsvietiť,“ uviedol Hrnčiarik. Ako najreálnejšia sa zatiaľ javí druhá možnosť, ktorá by príliš nezaťažila rozpočet mesta. Ostatné nálezy podľa neho vystavia v Západoslovenskom múzeu v Trnave, neskôr sa uvažuje o zriadení expozície v priestoroch Dómu v. Mikuláša.
Archeologický výskum ako súčasť záchrany a celkovej rekonštrukcie Dómu sv. Mikuláša sa začal ešte minulý rok, po zimnej prestávke s ním opäť pokračovali 18. mája. „Tento rok sme si dali za cieľ presne datovať vznik rotundy a potvrdiť alebo vyvrátiť hypotézy, ktoré sme mali. Neboli sme si totiž istí, či ide o kostol alebo kostnicu. Nakoniec sa však ukázalo, že obe hypotézy boli správne,“ dodal Hrnčiarik.
Archeológovia našli najväčšiu kostnicu na Slovensku
dufam ze zvolia treti variant,zasklia to a podsvietia.vo vyspelych zapadnych krajinach by si takyto objav patricne vazili a nezasipali by ho len tak,ako to planuju spravit tu,len aby s tym nemali robotu a nemuseli na to minut peniaze.a ako chcu zvysovat atraktivitu mesta a cestovny ruch v nom???
Archeológovia objavili zrejme najstaršiu sakrálnu stavbu v Trnave
Pravdepodobne najstaršiu sakrálnu stavbu odkryli archeológovia pri Kostole sv. Mikuláša v Trnave. Objekt v tvare rotundy slúžil ako kostnica. Tú datujú až do 11. storočia.
TRNAVA. To, kedy kostnica pod kostolíkom zanikla archeológovia vedia. Najneskôr v roku 1360 už neexistovala. Kam však siahajú jej počiatky, ostáva dosiaľ nejasné.
„V dolnej časti kostnice, v hĺbke asi šesť a pol metra sme našli črepy keramiky z jedenásteho storočia. Čiže naše datovanie je iba rámcové,” povedal archeológ Erik Hrnčiarik.
Románska rotunda je prvým známym sakrálnym objektom v Trnave z tohto obdobia. Na Slovensku je ich doteraz poznáme iba devätnásť. Trnavský karner, ako sa odborne kostnica nazýva, je zároveň aj najväčšou stavbou tohto druhu u nás. V priemere meria takmer sedem metrov.
Miesto nálezu.
„Vrstva kostí siahala do výšky až tri metre. Pôvodne sme si mysleli, že tu bol iba kostol, ale tento nález potvrdil druhú hypotézu. Stála tu kostnica a nad ňou kaplnka alebo kostol,” doplnil.
Odkrytú architektúru preskúmajú aj odborníci z Krajského pamiatkového úradu v Trnave. Kamenná časť rotundy je totiž pre románske obdobie veľmi nezvyčajná.
„Pre stredovek sú typické tehlové stavby. Našli sme zvyšky plevových tehál. Preto sa dá predpokladať, že nadzemná časť kostnice bola z tohto materiálu. Ale už to nikdy nedokážeme,” vysvetlila Jaroslava Žuffová. kameň na stavbu doviezli robotníkom z Dobrej Vody. Podobná stavba sa nachádza v Olomouci.
Archeológ Erik Hrnčiari.
V súčasnosti sa snažia vedci zistiť okrem presného datovania rotundy aj to, komu bol karner s kostolíkom zasvätený. Trnavský historik Hadrián Radványi v minulosti tvrdil, že jeho patrónom bol pravdepodobne svätý Juraj. Usúdil tak na základe rotundy v Križovanoch nad Dudváhom s rovnakým patrónom.
Tento kľúč pravdepodobne slúžil na odomykanie kostnice.
„Zatiaľ nemáme o tom žiadne písomné záznamy. Možno raz vatikánske archívy vydajú svedectvo. Myslím si, že rotunda bola skôr zasvätená sv. Michalovi a neskôr patronícium prešlo aj na blízky kostol. Zdá sa to byť logickejšie,” dodal Hrnčiarik.
Prví nemeckí kolonizátori , ktorí prišli do Trnavy priniesli so sebou práve kult tohto svätca.
zdroj http://www.sme.sk
Dúfam, že nedopadne ako tento zvolenský karner, ktorý prisypali, prekryli provizórnym? prístreškom, čo bude ďalej, alebo už nedajbože je?
foto z môjho archívu, fotil Miro Huťka, vnútorný priemer karnera 6,5m
pôdorys nepravidelný šesťuholník, priemerná dĺžka strany cca 4.7m
karner súčasť špitálskeho komplexu, leto 2006
ono s tym prezentovanim je to tazko – osobne by som bol za to aby to zakonzervovali, prekryli a urobili naznakovu rekonstrukciu na povrchu, ale nielen v dlazbe, ale murmi aspon tak do vysky 1m. Ide o to ze ked je archeologicka pamiatka vystavena vzduchu, vzdy chradne. Prezentacia nalezov presklenim je tiez velmi problematicka, pokial je to v exterieri, vacsinou cez sklo absolutne nic nevidno, lebo je zaspinene zvnutra alebo zvonka, je zahmlene alebo su na nom vyzrazane kvapky vody, alebo kontrast svetla medzi vonkajsim prostredim a tmavym podzemim sposobi ze zas clovek nic neuvidi…navyse ak je to v historickom prostredi tak nejaky vyraznejsi pristresok zo skla a zeleza zas narusi okolite prostredie…
Re: Archeológovia našli najväčšiu kostnicu na Slovensku
Ja dufam, ze nezakryju toto uzasne miesto ZB doskou a neschovaju to tam nadobro… Ved od vedlajsej ulice tadial prechadzaju aj smetiary Arcibiskupskemu uradu.
Je tam, za kostolom, pomerne velky priestor na (seba)realizaciu takehoto miesta. I ked to na obr. tak nevyzera….
alebo vid 360° panoramu.
Nieco na sposob rotundy na trancianskom hrade, ci prezenacie kosickeho opevnenia – to by mohla byt cesta.
Tento vyskum vraj chcu este dokocit a odkopat to cele, tak snad najdu tak dolezity dovod, aby to mestu za to stalo.
V Trnave vsak poslednou dobou taketo prezentacie nedopadli /-nu stastne….
Tak som sam zvedavy.
Re: Archeológovia našli najväčšiu kostnicu na Slovensku
Najväčšiu kostnicu na Slovensku zakryjú drevom
TRNAVA 18. septembra (SITA) – Pozostatky najväčšej kostnice na Slovensku a zároveň najstaršej sakrálnej stavby v Trnave zakryjú drevom. Mesto tak chce zabrániť nepriaznivým vplyvom počasia, ale aj vandalom. „Kosti vrátime späť do kostnice a do jamy vytvoríme montážny vstup so schodíkmi,“ informoval hovorca mesta Pavol Tomašovič. Takéto prekrytie je finančne nenáročné a umožní, že archeologický výskum bude môcť budúci rok pokračovať. Podľa vedúceho výskumu Erika Hrnčiarika z Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity totiž ešte nenašli odpovede na všetky otázky. Archeológovia spolu s mestom uvažovali o viacerých alternatívach, od zasypania jamy až po najdrahšie riešenie – jamu osvetliť, zaskliť a urobiť z nej atrakciu pre turistov. „Túto možnosť v budúcnosti nevylučujeme, naším záujmom je ponúknuť návštevníkom niečo zaujímavé aj v priestore medzi hradbami a kostolom,“ uviedol Tomašovič. Mesto Trnava, ktoré je investorom výskumu, naň tento rok vyčlenilo približne 17 600 eur.
Pozostatky kostnice z 11. storočia odhalil archeologický výskum pri Dóme sv. Mikuláša. Ide o dvojpodlažnú rotundu s vnútorným polomerom 6,6 metra a hĺbkou približne šesť metrov, ktorá slúžila v podzemí ako kostnica a hore ako kostolík. Stavba je na Slovensku raritou, keďže najbližšie príbuzné stavby sa nachádzajú v južnom Rakúsku. Okrem rotundy archeológovia objavili aj zvyšky sakristie kostola sv. Michala, 20 hrobov zo 16. storočia a rôzne predmety. Tie vystavia v Západoslovenskom múzeu v Trnave, neskôr sa uvažuje o zriadení expozície v priestoroch Dómu v. Mikuláša.
Re: Archeológovia našli najväčšiu kostnicu na Slovensku
Doplnam aj trochu “vizualu” – stav ku 25.11.2009 :
Re: Archeológovia našli najväčšiu kostnicu na Slovensku
Najväčšiu kostnicu sprístupnia verejnosti
TRNAVA 30. mája (SITA) – Najväčšiu kostnicu na Slovensku sprístupnia verejnosti. Mesto Trnava v týchto dňoch dostalo z Ministerstva kultúry SR 8000 eur na pokračovanie v skúmaní pozostatkov kostnice a prezentáciu projektu. Ďalších asi 10 tisíc eur je vyčlenených v mestskom rozpočte. „V tomto období sa robí ďalší archeologický výskum, ktorý by mal ukončiť náleznú časť. Po ňom v kostnici spravíme svetlíky a schodište tak, aby toto miesto mohlo bolo prístupné aj návštevníkom alebo odbornej obci,“ informoval hovorca mesta Pavol Tomašovič. S archeologickým výskum sa začalo v máji, nasledovať bude architektonicko-historický a reštaurátorský výskum. Sprístupnenie rotundy tak bude aktuálne pravdepodobne až na budúci rok.
Pozostatky kostnice z 11. storočia odhalil archeologický výskum pri Bazilike sv. Mikuláša ešte v roku 2008. Ide o dvojpodlažnú rotundu s vnútorným polomerom 6,6 metra a hĺbkou približne šesť metrov, ktorá slúžila v podzemí ako kostnica a hore ako kostolík. Stavba je na Slovensku raritou, keďže najbližšie príbuzné stavby sa nachádzajú v južnom Rakúsku. Zároveň je to najstaršia sakrálna stavba v Trnave.
Kostnica pri bazilike vydala svoje nečakané tajomstvá
“Unikátnym nálezom románskeho piliera zavŕšili archeológovia tretiu sezónu vykopávok pri trnavskej Bazilike sv. Mikuláša.
“V tomto roku sme sa dostali do hĺbky zhruba sedem metrov pod terajší terén. Pozostatky kamenného piliera sme našli na poslednú chvíľu, v stredu 23. júna a máme z neho veľkú radosť,” povedal archeológ Erik Hrnčiarik.
Stredový pilier podľa neho niesol celú stavbu a držal strechu podzemia.
“Týmto objavom sa trnavský karner začal odlišovať od všetkých ostatných na Slovensku. Svojou architektúrou a monumentálnosťou je jedinečný,” dodal Hrnčiarik.
Popri tom našli archeológovia v spodnej časti aj väčšiu časť románskej omietky na murive. Je to podľa Hrnčiarika ďalší významný článok k poznatkom o vývoji architektúry na Slovensku.
“Románske omietky sú na Slovensku objavené zatiaľ iba dve,” dodal, preto si aj tento nález zaslúži podľa jeho slov špeciálnu pozornosť a prezentáciu.”
viac na :
http://trnava.sme.sk/c/5437564/kostnica-pri-bazilike-vydala-svoje-necakane-tajomstva.html