Slovenskí archeológovia odchádzajú koncom týždňa na štvrtú výskumnú misiu do Kuvajtu. Dvadsaťčlenný vedecký tím zložený z pracovníkov Archeologického ústavu SAV v Nitre, odborníkov z Kuvajtu a Turecka strávi na ostrove Failaka v Perzskom zálive tri mesiace. “V tejto sezóne by sme mali ukončiť záchranný výskum prístavnej osady z doby bronzovej Al-Khedr a zároveň rozvinúť výskum ranokresťanskej osady Al-Qusur v strede ostrova, ktorú sme zamerali a zdokumentovali v predošlých dvoch sezónach. Skúmať tu budeme vybrané objekty a pripravíme ich na následnú prezentáciu verejnosti,” povedal pre agentúru SITA vedúci výskumu Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV v Nitre.

Slovenských archeológov angažovalo Kuvajtské ministerstvo kultúry pred štyrmi rokmi na výskum Failaky s cieľom zachrániť pamiatky pred zničením príbojom a vytvoriť tu múzeum v prírode. Takmer neobývaný ostrov, kde dnes možno stretnúť najmä ťavy a škorpióny, má byť v budúcnosti rajom pre turistov. Kuvajťania by chceli slovenských vedcov, ktorí majú s prezentáciou archeológie v teréne skúsenosti, angažovať aj pri tvorbe skanzenu. Ich doterajšie pôsobenie prinieslo zaujímavé výsledky. Pri prieskume osady Al-Khedr z doby bronzovej objavili takmer 40 vzácnych mezopotámskych pečatí s klinopisnými nápismi a mytologickými výjavmi. Ľudia si nimi v minulosti označovali svoj majetok, zároveň mali aj funkciu podpisu. “Patria do obdobia civilizácie Dilmun, datovanou rokmi 2400 až 1500 pred Kristom,” informovala vedúca výskumu v tejto lokalite Lucia Benediková. Našli tu aj základy kamenných stavieb, predmety dennej potreby ako rybárske háčiky, britvy, nožíky, šperky z kostí, množstvo keramiky a arabské stredoveké mince.

Pri prieskume kresťanskej osady Al-Qusur zo šiesteho až ôsmeho storočia objavili archeológovia 140 obytných dvorcov, ohraničených kamennými ohradami. Ich základy sa v piesku veľmi dobre zachovali. Osadu tu založila nestoriánska cirkev ešte v predislamskom období. Vzácnym nálezom boli dva kilogramy polodrahokamov – ametystov a nádoby z farebného skla, ktoré sú prvou pamiatkou tohto druhu v celej oblasti. Našla sa tu aj minca bagdadského kalifátu zo začiatku ôsmeho storočia, množstvo keramiky, bronzové a medené ozdoby, pracovné nástroje. V strede osady stál kláštor s kostolom. Kresťanstvo tu dokladajú i nestoriánske kríže, aplikované na rôznych výrobkoch. “Pravdepodobne ide o misijnú osadu, ktorá šírila kresťanstvo ďalej na východ do Iránu a Indie,” skonštatoval Pieta.