Archeológovia postavili slovanský dom z 9. storočia
Slovanský dom z 9. storočia postavili archeológovia na nálezisku Bojná v okrese Topoľčany. Stojí na mieste nálezu pôvodného slovanského obydlia a jeho súčasťou sú aj autentické prvky – spodné časti stien aj kozub v dome sú originály z 9. storočia. Dom sa zamyká presnou kópiou kľúča, ktorý sa tu našiel, a dvere sa otáčajú na replike nájdených kovových pántov. Návštevníci náleziska teraz budú môcť získať oveľa jasnejšiu predstavu o tom, ako naši predkovia bývali. Súčasťou prezentácie náleziska verejnosti je aj sčasti zrekonštruované valové opevnenie slovanského hradiska. Prezentácia sa postupne rozšíri o ďalšie prvky a pribudnú tiež informačné tabule.
Modelová rekonštrukcia predstavuje typické slovanské obydlie – zemnicu, akých sa na Bojnej našlo niekoľko. Z izolačných dôvodov sú zahĺbené do zeme alebo skaly. Centrom domu bola kamenná pec, ktorá slúžila na varenie a kúrenie. Ďalší priestor poskytovala povala. „Slovanské domy sú pre súčasníka nezvyčajné maličké, majú len zhruba 3,5 krát 3,5 metra, ale bolo to štandardné bývanie pre uzavretú, možno aj dvojgeneračnú rodinu so šiestimi až ôsmimi členmi,“ povedal pre agentúru SITA vedúci výskumu na Bojnej Karol Pieta z Archeologického ústavu v Nitre. Naši predkovia boli síce nižší ako dnešní ľudia, no skutočným dôvodom pre stavbu malých príbytkov bola lepšia ochrana pred chladom – malý dom sa dá ľahšie vykúriť ako veľký. Pieta pripomenul, že malé drevené domy nie sú u nás ničím výnimočným, veď len pár generácií dozadu bývali ľudia na dedinách v dreveniciach s rozmermi ako zhruba dva takéto slovanské domy. Život Slovanov sa odohrával najmä vonku, v dome väčšinou len varili a spali a v nepriaznivom počasí aj pracovali.
Zemnica je jednoduchá a na výstavbu nenáročná stavba. „Aj naša rekonštrukcia trvala len 10 dní. Keďže ani naši predkovia nešli do stavebnín, aby si nakúpili stavebný materiál, my sme museli postupovať ako oni a zoťať stromy, zbaviť ich kôry a lyka, pretože to sú prvky, ktoré znásobujú riziko poškodenia dreva v budúcnosti,“ hovorí Pieta. Archeológovia počítajú s tým, že naše súčasné technické možnosti vyvážila zručnosť Slovanov, preto im výstavba domu mohla trvať viac-menej rovnaký čas. Slovania si však drevo pripravovali vopred – stromy vytínali v zimnom období, keď neprúdi miazga, drevo odkôrňovali a vysušovali v predjarí a stavali až z vysušeného dreva. Archeológovia museli z časových dôvodov použiť nevysušené drevo. Natreli ho konzervačnými látkami, pretože inak by takýto nevykurovaný dom veľmi rýchlo podľahol skaze, napadol by ho hmyz, plesne a huby.
V horizonte niekoľkých rokov sa v Bojnej počíta s vybudovaním archeoskanzenu, ktorý by mal stáť v priestore medzi obcou a lesmi, kde sa nachádza nálezisko. Prezentoval by život Slovanov. Obec chce v spolupráci s archeológmi vypracovať projekt a získať naň financie.
nejaké foto by sa
nejaké foto by sa nenašlo?
Zatiaľ iba ilustračné. Až
Zatiaľ iba ilustračné. Až bude čas, nafotim…
jasné, ale ja sa trochu
jasné, ale ja sa trochu čudujem že oni sami neposkytli aspoň zopár fotiek, veď to by bola najlepšia reklama
S vetou:
„Slovanské domy sú
S vetou:
„Slovanské domy sú pre súčasníka nezvyčajné maličké, majú len zhruba 3,5 krát 3,5 metra, ale bolo to štandardné bývanie…”
mám problém. Buď to boli prvé cigánske osady, alebo prechodné príbytky nejakých utekajúcich pred zákonom, alebo valachov s ovcami. Tisíc rokov po stavbách na Akropole, Jeruzalemskom vŕšku, či trochu neskôr na Palatíne u Tibery, teda asi v roku 500 n.l., sa tu nik nezmôhol na stavbu 6×6 m? A čo v roku 900? Čo tu potom vlastne Maďari našli? Veď aj mravenisko najdeme 2×2 m. Aj Avari sa (ešte pred tými Maďarmi) natisli do tých unimobuniek? To bolo smradu!
Pochybujem, že z takéhoto prostredia pochádzam. Lakomosť a prirodzený sklon k činorodosti by mi nedala, aby som si nestaval čosi lepšie. Materiálu bolo všade nadostač. Telo som nemal horšie, ako tí z Judei, či z Ríma. Prečo by som bol v roku 600 ako odkundes?
http://video.sita.sk/videoser
http://video.sita.sk/videoservis/bojna-archeologovia-postavili-slovansky-dom-z-9-storocia/28826-play.html
Vlčik . Tlčik veľká vďaka.
Vlčik . Tlčik veľká vďaka. naj … prosím Ťa povedz že si iba robíš srandu
„Slovanský dom“ 3,5 x 3,5 m.
„Slovanský dom“ 3,5 x 3,5 m. Nakreslil som si tých 8 tiel Slovanov v „slovanskom dome“ z roku 850 vedľa seba – po 50 cm na jedného je to 4 m. Ale povedzme, bolo ich len 6, aj tak zaľahli celú šírku domu v jednom rade. Zostal ešte pás 1,5 m od konca ich nôh po stenu (hlavy mali pri dverách), kde môhlo byť ohnisko, lavice, nádoby, oblečenie a iné harampádie. V podstreší asi nik nespal, asi bolo začmudené. Ak neležali na zemi, priestorové parametre sa ešte zhoršovali zavadzajúcimi ležoviskami cez deň. Poschodové postele možno mali, dúfam, že v tom rekonštruovanom „slovanskom dome“ budú. Pomery pri spaní zhoršovali aj chorí, starí a dojčiace nemluvňatá.
Prečo by boli Slovania takí masochisti, aby sa našli v sardinkovej konzerve? Nevedeli nič o okolitých kmeňoch a národoch? Veď sa tu pred nimi „prevalili“ hyperaktívni Kelti aj Germáni. Alebo slovanský mladý gazda v roku 600 naschvál postavil malinkú „kuču“, aby k jeho žienke neprišiel prezimovať Avar?
Motív stavby minidomčeka bol vraj minimalizovať vykurovací priestor. Museli kúriť celú noc a deň, lebo asi bola v streche diera. (Skúste v zime pootvoriť okno na celú noc). Bez tej diery by tak isto vykúril Slovan 10-násobný priestor. To by aspoň na drevenný komín neprišiel, keď videl, že tá diera v mu v januári zabíja deti? Zháňal by v boji s nasadením života zlaté retiazky od nepriateľa, aby žienku s deťmi doma utláčal v „slovanskom dome“ 3,5 x 3,5 m? Ona je to už dosť dobrá izba, len nesmie byť jediná pre viacgeneračnú rodinu.
Možno to vtedy riešili tak, že gazda mal aj tri také samostatné „slovanské domy“ pri sebe. Nazval by som to potom „slovanský modulový systém“. Možno prvý na svete. Tak sa dali riešiť priestorové pomery mnohočlennej rodiny, pri osamostatňovaní sa ich členov. Nestavali teda viacizbový dom, ale viacdomové bývanie. Ako krtko, keď má aj tri kopčeky.
Podstata toho, čo chcem povedať: neverím, že Slovania trpeli nedostatkom obytného priestoru. Už Avari to vedeli. A ešte: výnimky vždy sú, ale že sú výnimkami z nejakého pravidla – to už mnohí nechápu.
A Satrapoldovi: ano, trochu sarkazmu do mojich príspevkov miešam, aby navodili predstavivosť.
naj napísal/a:
„Slovanský
[quote=naj]
„Slovanský dom“ 3,5 x 3,5 m. A ešte: výnimky vždy sú, ale že sú výnimkami z nejakého pravidla – to už mnohí nechápu.
A Satrapoldovi: ano, trochu sarkazmu do mojich príspevkov miešam, aby navodili predstavivosť.[/quote]
Samozrejme, že výnimky boli, bohatí, obyčajní (teraz bežní) ľudia sa uspokojili aj s 12 m na druhú. Ani 19 a začiatky 20 storočia neboli bohviečo, aspoň na slovenskom vidieku, ale zasa boli výnimky.
Kelti, Germáni boli barbari, slovania detto, nerobil by som si ilúzie.
Spalo sa v pohode hore, nakoniec to je na videu aj vidno, v zime sa kúrilo cez deň, v peci sa nahriali veľké kamene, diera sa čiastočne prekryla trebárs kožou a veselo sa spalo. Izolácia strechy slama, trstina. Ešte aj zvery sa zmestili, smrad, ale teplo.
Moji predkovia to mali jednoduchšie, postavili jurtu, poskladali a išli ďalej, bez sarkazmu.
http://www.skyscrapercity.com
http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=904992
V súčasnosti nadobúdajú
V súčasnosti nadobúdajú na dôležitosti testy, dokazujúce akú-takú pravdivosť navrhovaných riešení. Napríklad sa simuluje let na mars -MARS-500. Robia sa crash-testy airbagov a deformácií aút. Na balsovej lodi sa Heyerdahl preplaví oceánom, lebo chce nejaké svoje tvrdenie dokázať (Kon-Tiki). Preto navrhujem, aby ten, čo nakreslí obrázok „slovanského domu“ v 9.storočí, prežil v takom dome tri zimy (december, január, február i marec). Archeológovia mu ho postavia. Myslím, že by to bol vhodný námet aj pre TV JOJ, až skončia nakrúcanie na Farme. V prípade akútneho zápalu pľúc by sa experiment samozrejme skončil. Pokračovalo by sa po zateplení stien domu v ďaľšej zime.
Aj keď sa pri tom usmievam, musíte uznať, že to má čosi do seba. Je to ale záležitosť zložitejšia: iná je zima v Rusovciach a iná vo Vrútkach. Možno to bude tak, že tu hore na Horniakoch Slovania ani neboli (vzhľadom na odhad pre súčiniteľa prestupu tepla nakreslených stien). Začali tu bývať až Slováci (niekedy po Tatárskom steeplechase), a rovno poviem, že v poriadných zrubových viacizbových domoch. Slovák by zimu netrpel.
Narýchlo som tu
Narýchlo som tu „zmastil“ bývanie pre asi 8-člennú slovanskú rodinu, niekde na severe Slovenska v roku 700. Je to dvoj-izbové bývanie, každý domek je jedna izba, (3,5 x 3,5 m). Ešte treba dokresliť hospodárske prístrešky. Opracovanie stromov na hrady prierezu 20 x 20 cm je ako-tak zvládnuteľné pre troch chlapov (z rodiny) do dĺžky 4 m. Väčšie dĺžky musí spracovávať partia remeselníkov. O týchto remeselníkov ináč nemôhla byť núdza ani v roku 700, veď okrem práce na poli nebolo jednoduchšej práce ako je práca s drevom. Prebytok pracovnej ponuky je večný, ako to vidíme aj dnes. Preto vidím minulosť optimistickejšie práve z tohoto dôvodu. Stavať drevenné príbytky – to musela byť v každej etape rozvoja ľudskej spoločnosti jedna z najradostnejších činností. Preto nechápem, prečo niektorí kreslia príbytky v ranom stredoveku ako šopy z prútia, čo boli asi prístrešky pre dobytok. Ako keby tí chlapi, čo taký príbytok stavali boli totálni lenivci. V teplejších krajoch podnebie vplýva na činorodosť záporne, zaujíma nás však územie Slovenska. Tu chalupa s tenkými stenami nemá miesto (vždy sa zima opýtala, čo si robil v lete). Iba ak na prechodné bývanie mimo zimy. A je jedno, či sme v roku nula, alebo 1000. Aj Maďari mali po krk pojazdných júrt a slovansko-germánske prostredie ich očarilo natoľko, že plachtové caravany snáď aj okázale spálili. Každý kraj je iný, preto generalizovanie jedného príbytku na „štandard“ nie je správne.
Naj, videl si niekedy
Naj, videl si niekedy drevenicu z konca 19 a začiatku 20. storočia zo severného Slovenska? Bolo to o 1000 rokov neskôr ako v Bojnej a tie domy sú väčšie o jednu izbu. Bývalo tam niekedy aj 15 ľudí naraz. Samozrejme že v lete sa spalo aj pod holým nebom, či na sene. Ale v zime keď bola kosa, tak sa tam proste nasáčkovali. Naozaj si myslíš že to bol pre nich až taký problém sa tam spolu vyspať? Dvojpriestorové (alebo nedajbože ešte viacpriestorové )zruby v 9. storočí – to bola naozaj záležitosť iba najvyššej šľachty – viď napr Ducové, kde máš pôdorys miestnosti, v ktorej žil veľmož a nie je to nič extra veľké.
Btw. Dnes som bol v Bojnej, tu sú fotečky (na konci článku) Odporúčam každému osobnú návštevu.
http://www.hradiska.sk/search/label/Bojn%C3%A1
Som rád, že som sa cez
Som rád, že som sa cez tvoje fotky Orgon môhol prvýkrát zoznámiť s tou Bojnou. Dúfam, že to bude taká slovenská Trója aj s nejakým Priamovým pokladom. Schliemann bol amatér a mal to, čo nemajú profesionáli –víziu a náruživosť, a stačí im pomoc priateľov.
Nie všetko z minulosti zanechalo archeologickú stopu, preto milión vecí archeológovia nevykopali a nevykopú. Po drevených domoch sa zľahla zem. Stredoveký človek bol pre mňa vyzrelejší ako dnešný. Keď poviem „stredoveký človek“, mám na mysli tú zodpovednejšiu väčšinu stredovekého obyvateľstva – roľníkov a remeselníkov. Mnohí oba v jednom.
To, čo vidíme na Bojnej a iných hradiskách, si myslím, že je miesto (a možno mesto) „politikov, vojakov a servisnej služby“. Prvé kasárne. Možno miesto pre insurekciu. Tamojšie bývanie asi nie je etalón pre bývanie rolníka.
Dom rolníckej usadlosti zo svojej podstaty sa rokmi vylepšoval a rozširoval. Rolník mal čas a priestor (celý svoj život) pre svoju slobodnú činorodosť. Na Bojnej (za valmi) rolník nebol, čo by tam robil? S daným vercajchom, materiálom a genetickou výbavou (tú máme s ním rovnakú), sa prejavil ako homo fáber, ale na poliach, nie hrádkoch. Niet dôvodu si myslieť, že odflákol okresanie drevenej klády a ponechal na nej zbytočné hrče. No, ako kto, pravdaže. Preto v duchu vidím stredoveké drevené „búdy“, ale i poriadne zruby.
Orgon, súbor v počítači pre
Orgon, súbor v počítači pre to hradisko Majcichov mi narástol na 10 MB a počítač mi ho už v plnej kráse nedokáže vyrendrovať. Hlási mi buď „memory full“ alebo „disc full“ a nevykreslí photorender. Terén o rozlohe 20 hektárov, desiatky stromov, tisíce kolov a 100 domov je na môj notebook priveľa.
Dĺžka valu je jeden kilometer. V plente za kamennou šikmou stenou je na 5 500 drevených kolov. Potom je 2 m široká ochodza ktorú drží tiež 5,5 tisíca kolov priemeru 16 cm. To je dokopy 11 tisíc kolov (dĺžky od 3 do 5 m). Komorové steny (ochodze) z dreva, a podložie (vodorovné brvná) pod kamennou plentou som radšej ani nekreslil. To by bolo ďaľších 10 tisíc kolov (či kôlov?).
Ak z jedného stromu mali 4 kôly, tak na tú valovú ohradu hradiska (osady?) potrebovali Slovania 20 000 /4 = 5 000 stromov. Nezvyčajné množstvo. U menších hradísk to nie je žiadný problém, hlavne na severe s hustými smrekovo-jedľovými lesmi, teda vtedy pralesmi. Kameňa do toho valu vychádza na 1 500 m3 , a premiestnenej zeminy z priekopy do ochodze 4 000 m3 . Teda klobúk dolu pred Trnavčanmi, ktorí sú isto ich potomkami.
Hradisko pomaly dopĺňam stavbami. S tou riekou som to asi prehnal, bola tam, či nie? A domy boli asi aj mimo hradiska. Zatiaľ tu dávam pár nedokončených obrázkov,aby si si nemyslel, že som na teba už zabudol..
Naj… klobúk dolu, musím
Naj… klobúk dolu, musím uznať že si si dal robotu a výsledok (aj čiastočný) vyzerá veľmi dobre.
Iba niekoľko poznámok k veciam, ktoré by som ja osobne opravil – ak sa to ešte dá.
1. ten “klin” v severovýchodnom rohu hradiska, ktorý tam urobila rieka, o tom píšu archeológovia, že pôvodne tam nebol a že ho až oveľa neskôr spôsobila erózia vody, keď potok zmenil svoje koryto. Takže podľa mňa by si tam nemusel ten klin robiť, ale líniu hradby ťahať viac-menej priamo
2. lesík v najbližšom okolí hradiska podľa mňa nebol. Jednak že ho zlikvidovali prirodzene počas budovania opevnenia ako stavebnú surovinu (sám si veľmi reálne vypočítal, aké haldy dreva sa pri tom minuli) a tiež to bolo neprípustné zo strategického hľadiska, pretože v lese v okolí hradiska by sa ľahko mohlo nepriateľské vojsko ukryť. Namiesto toho lesíka by som skôr predpokladal v okolí hradiska role, polia a prípadne ohrady na ovce a pod.
3. Tých domov tam podľa mňa nemusí byť príliš veľa, celá vnútorná plochy hradiska zrejme ani nebola určená na zástavbu, treba počítať že tam potrebovali miesto aj pre dobytok, kone, prípadne pre vojakov, ktorí v čase nebezpečenstva sa sem potrebovali uchýliť.
4. Tie domy – možno 2-3 v ktorých bývala šľachta mohli byť také dlhé, ale ostatné by som naozaj trochu skrátil z dĺžky. Pozri napr. ten zrubový dom z hradiska Bojná – to je podľa mňa taký štandardný rozmer. Ale je to samozrejme Tvoje dielo, takže urobíš to po svojom, ja len sa to snažím čo najviac prispôsobiť tomu, o čom som presvedčený že je najbližšie k realite.
Tak vďaka už aj za tieto obrázky a teším sa na definitívny výsledok.
Sev.-vých. strana hradiska je
Sev.-vých. strana hradiska je dorovnaná, lesík som tiež trochu „potrel“. Ten súčasný Vlčkovský hájik tam ale asi nezostal len tak. Buď tam bolo zamokrené miesto s ramenami Dudváhu, alebo tam bola malá prevýšenina nevhodná na oranie, ako pasienok. V roku 800 možno zdroj kameňa (ako rád by som sa tade prešiel, ale som vzdialený 150 km).
Ten severný pravouhlý roh je asi vyššie ako ostatné rohy hradiska, preto pri tom rohu bola asi suchá priekopa. Ak ale naopak, ak práve ten roh bol pristavaný k starému Dudváhu (ako vidieť na starej mape z 19.stor.), tak jeho tok by museli stavitelia valu „dorovnať“ do priamky – budúcej priekopy pre sev-vých najdlhšiu stranu hradiska. Bol by v tomto prípade zaručený stály pohyb vody vo všetkých priekopách. V tom rohu by mohli presmerovávať vodu vpravo-vľavo, aby mohli opravovať vysušené priekopy.
Ja som nakreslil tok Dudváhu tak, ako sa píše v správe archeológov, teda, že juho-východný (oblý) roh hradiska s jeho priľahlými stranami obmývala táto rieka. Predpokladám veľa slepých ramien a bažiny. Dokreslím ešte v okolí nejakú obrábanú pôdu s roľníckymi usadlosťami na západ od hradiska. Na východ a juh predpokladám bažiny.
Hradisko asi zohralo krátku rolu v histórii, veď už o 150 rokov tu boli Maďari a v rámci organizujúceho sa štátu sa obyvatelia hradiska nemali už pred kým brániť. To však nikoho vtedy nenapadlo, že maďarský nájazd nebol posledný. Trápnosť úteku Béla štvrtého pred Tatármi je dôsledok pýchy Gejzu, ktorý ešte poznal hradby Majthény.
Vyborne Naj,posunul si tu
Vyborne Naj,posunul si tu kresbu hodne kvalitativne vpred. Ten detail hradby a veze sa mi velmi paci. Len ma trochu zarazilo,preco si nedal dreveny most. Este mozno taky tip,ak este rozmyslas nieco pridat do vnutornej zastavby,tak mozno hlinene pece- take kopuly kde sa piekol chlueb a vypalovala keramika. Davas si na tom naozaj velmi zalezat,zato Ti velka vdaka
Orgon, mám tu
Orgon, mám tu “rekonštruovaný” most do západnej brány. Tie obrázky sa dajú (nanešťastie) vylepšovať do nekonečna. Ak ti zdajú obrázky príliš farebne saturované, nie je problém si ich v lepšom editore “zošednúť”, alebo ináč upraviť. V knihách sú tie obrázky také pochmúrne, tak si to odreagovávam na svojich výtvoroch. Rád by som nakreslil hradisko v mieste Ohrádza pod Veľkým vrchom (ako aj na ňom) v Divinke. Ale akosi sa nemôžem dostať k ďaľším informáciám, ako sú na stránke http://www.hradiská.sk . V Zborníkoch Pov.múzea nie je takmer nič. Mám to pod nosom (15 km), preto ma zaujíma to miesto. Archeológom sa tam akosi nechce.
Napríklad cez filter Old
Napríklad cez filter Old photography sa dá nasimulovať pérovka.
Na vyváženie tých farebných
Na vyváženie tých farebných pridám ešte čiernobiely obrázok. Pracujem už na Divinke, to je kopec vedľa kopca.