Expedíciu Petén do Strednej Ameriky, archeologický výskum v sýrskom Tell Fecheryie či výskum v oblasti bratislavskej Vydrice pod názvom “Poznanie minulosti otvára cestu budúcnosti” prezentoval vo štvrtok večer Slovenský archeologický a historický inštitút (SAHI). Odborníci z oblasti archeológie a histórie prostredníctvom obrazového a filmového materiálu oboznámili účastníkov o výsledkoch výskumu. O expedícii Petén hovoril vedúci výpravy Milan Kováč, odborník na staroveké civilizácie v oblasti Strednej Ameriky. “Naším zámerom bolo preskúmať kľúčové pamiatky mayského klasického obdobia, ale tiež niektoré dôležité centrá ďalších kultúr ako boli Olmekovia, Zapotékovia, Mixtékovia a Aztékovia,” povedal Kováč. Výsledkom tejto výpravy je viac ako 12 hodín filmového materiálu, okolo 4000 fotografii a niekoľko desiatok vedeckých publikácii. Naznačil, že tento rok by chceli nadviazať na úspešnú expedíciu ďalšou výpravou s názvom “po stopách Diega de Landu” na polostrov Yukatán. Vedci tam chcú preskúmať mayské pamiatky z poloklasického obdobia.



Ďalším výrazným úspechom slovenskej archeológie na medzinárodnom poli je výskum v Sýrii v lokalite Tell Fecheryie. “Ide o jeden z najúspešnejších počinov slovenskej archeológie,” povedal archeológ Radoslav Hulínek, ktorý sa podieľa na výskume v Sýrii. Cieľom tohto bádania pod záštitou Inštitútu pre blízkovýchodnú archeológiu zo Slobodnej univerzity v Berlíne je nájsť hlavné mesto mitannskej civilizácie – Vašukanni. “Ak by sa podarilo mesto identifikovať, bol by to jeden z najväčších objavov v archeológii za posledné polstoročie,” prezentoval ciele výskumu Hulínek. “Príslušníci národa Mitanni mohli mať s veľkou pravdepodobnosťou indoeurópsky pôvod a jeho možná identifikácia je tiež jedným z cieľov modernej vedy,” dodal archeológ.



Minulý rok začiatkom júna začali slovenský archeológovia s veľmi významným výskumom v bratislavskom podhradí v oblasti Vydrica. Podľa vedúcej výskumu Tatiany Štefanovičovej ide o najrozsiahlejší archeologický výskum na Slovensku za posledných 20 rokov. V západnej časti lokality sa archeológom podarilo odkryť zvyšky hrobov od čias keltského osídlenia, v ktorých našli rôzne druhy keramiky či bronzové mince. Vo východnej časti zase našli základy stredovekých a novovekých pivníc a domov.



Štvrtkový večer bol okrem iného venovaný aj fotografickej výstave Zoroslava Kollára s názvom “Tajomstvo Veľkého Zimbabwe,” ktorá predstavuje autentické zábery z tejto oblasti. Na podujatí prezentovali aj mimoriadne vydanie dvojčísla Historickej reuve, ktoré je venované téme egyptských dejín. “V tomto špeciálnom vydaní si prídu na svoje milovníci dejín Egypta,” povedal vedúci vydania Historickej reuve Róbert Osaďan.