Slovenskí archeológovia ukončili výskum v Sudáne pre nestabilnú politickú situáciu v tejto krajine. Výskumný tím Archeologického ústavu SAV v Nitre a Národného múzea v Prahe začal v roku 2009 skúmať lokalitu Wad Ben Naga. Zmluvu o spolupráci podpísali Česi a Slováci s Ministerstvom kultúry Sudánu na roky 2009 až 2015 s víziou možnej spolupráce aj v ďalších rokoch. „Medzitým sa Sudán rozdelil na dve krajiny a je to tam také zložité, že len na vlastné nebezpečie sa tam dá ísť. Českí kolegovia tam ešte zostali, ale my sme povedali, že nie, lebo archeológia je dobrá veda, všetkých nás baví, ale keď už ide o život…,“ povedal riaditeľ Archeologického ústavu Matej Ruttkay. Dodal, že keď sa situácia stabilizuje, je možné, že sa do Sudánu vrátia.

Prvá česko-slovenská výskumná expedícia v Sudáne sa chcela pokúsiť rozlúštiť merojské písmo. Písalo sa ním od 2. storočia pred Kristom do štvrtého storočia nášho letopočtu v starovekej Núbijskej ríši, ktorej hlavným mestom bolo Meroe. Zostalo po nej vyše sto pyramíd čiernych faraónov, čo je oveľa viac ako v známejšom Egypte. Lokalita Wad Ben Naga sa nachádza 127 kilometrov severne od hlavného mesta Chartúm a má rozlohu štyri kilometre štvorcové. V minulosti tu stálo jedno z najväčším miest starovekej Núbie, ktoré mohlo mať v čase svojho najväčšieho rozmachu približne 25 000 obyvateľov. Nachádza sa tu palác kráľovnej Amanišacheto, päť chrámov, dve pohrebiská s dvesto hrobmi a kruhovitá stavba, ktorá zrejme slúžila ako svätyňa. Vedci chceli objaviť dvojjazyčný nápis v egyptských hieroglyfoch a merojskom písme, ktorý by viedol k rozlúšteniu tohto starovekého písma. Vedci vedia od roku 1911 v merojskom jazyku prečítať približne 50 slov. Odvtedy pretrváva snaha písmo rozlúštiť, no doteraz sa to ani za pomoci počítačových programov nepodarilo.