Archívny výskum

Špecializovaný výskum k lokalite Dechtíc a mlyna sa zatiaľ nerealizoval. Dostupné historické podklady a dokumenty boli zistené pri návrhu na zápis areálu do ÚZPF v roku 2011 a doplnené k súčasnému výskumu.
Problematika špecializovaného archívneho výskumu vzhľadom na historické skutočnosti pred polovicou 19. storočia predstavuje bádanie vo viacerých archívoch a zdrojoch – ako z hľadiska svetských či cirkevných majetkov – panstvo hradu Dobrá voda, majetok Erdödyovcov, Pállfyovcov či územná, tak aj cirkevná príslušnosť územia k dvom župám či farám. Táto problematika presahuje rámec účelového bádania k pamiatkovému výskumu.
Karol Závodský (vlastník objektu) sám oslovil niekoľko fyzických osôb a 5 archívov ( archiv@sanr.vs.sk, archiv@sna.vs.sk, archiv@saba-ptt.vs.sk, archiv@saba-pmodra.vs.sk, archiv.saba@mvsr.vs.sk, z ktorých mu odpovedali len z archiv@saba-pmodra.vs.sk a archiv@sna.vs.sk. V súčasnosti je predpoklad, že archívny výskum bude spracovávať PhDr. Turcsány Juraj z pobočky štátneho archívu v Modre, ktorý spracoval predbežne Čiastkovú správu k archívnemu výskumu.

“Čiastková správa z archívneho výskumu k identifikácii predchádzajúcich vlastníkov tzv. Mudrochovho mlyna v Dechticiach  v období 18.-19. storočia”

Zo zachovaného archívneho materiálu z fondov Nitrianska župa a Bratislavská župa sa podarilo zistiť len kusé informácie o mlynoch v Dechticiach a ich vlastníkoch:

1.    –   v daňovom súpise Nitrianskej župy sa v roku 1752 v Dechticiach uvádzajú 4 mlynári ako cudzinci z Dechtíc v Bratislavskej župe (Ján Oravec, Ján Králik, Juraj Jurina a Jakub Jurina), ktorí mali v prenájme (spolu vždy dvaja) 2 jednokolesové zemepanské mlyny postavené na rieke Blava, prenájom odvádzali zemepánovi v peniazoch i naturáliách

2.   –   v daňovom súpise Bratislavskej župy sa v roku 1753 v Dechticiach uvádzajú 2 mlynári (Ján Šimkovič a Juraj Vavrík), ktorí mali v prenájme 2 zemepanské mlyny, prenájom odvádzali zemepánovi v naturáliách. Teda v Dechticiach boli spolu 4 mlyny, dva v časti obce spadajúcej do územnej pôsobnosti Nitrianskej župy a 2 v tej časti obce, ktorá administratívne náležala do Bratislavskej župy. Všetky 4 mlyny boli zemepanské, teda postaviť ich dal a aj ich vlastnil zemepán Dechtíc (Erdödyovci). Pracovali  v nich spolu 6 mlynári (2+2+1+1). Údaje sa viažu na 1. vojenské mapovanie mapa 08-04 1782 – 84

3.    –    urbársky súpis Dechtíc z roku 1768, pravdepodobne len bratislavskej časti obce, eviduje 2 mlynárov – sú to pod por. číslom 40. Ján Oravec, ktorý však býva v nitrianskej časti obce a pod por. číslom 58. Michal Králik.

4.   –   podľa sčítania ľudu z roku 1828 v nitrianskej časti Dechtíc sú evidovaný pod poradovými číslami (číslami domov?) 51. až 53. traja mlynári: Juraj Králik – drží mlyn s jedným kolesom, pracuje bez tovariša (pomocníka), od pozemku (fundo) platí zemepánovi 10 zlatých, býva v mlyne. Ján Manca – drží mlyn s jedným kolesom, pracuje bez tovariša (pomocníka), od pozemku (fundo) platí zemepánovi 16 zlatých, býva v tomže mlyne. Martin Malonay – drží mlyn s jedným kolesom, pracuje bez tovariša (pomocníka), od pozemku (fundo) platí zemepánovi 16 zlatých, býva v tomže mlyne. Údaje sa viažu na 2. vojenské mapovanie mapa XXVI-41 1837

Teda vlastnícke vzťahy z dokumentov 3. a 4. sú nejasné, skôr sa dá predpokladať, že pretrvával stav z polovice 18. storočia (zemepanské mlyny v prenájme).

Vzhľadom na torzovitosť zachovaných archívnych dokumentov k tejto problematike vo fondoch spomínaných žúp je jedinou možnosťou podrobné štúdium cirkevných matrík farnosti Dechtice so zameraním na identifikáciu tých mlynárov, ktorí vlastnili, či mali v prenájme objekt tzv. Mudrochovho mlyna od konca 19. storočia spätne, teda až do polovice 18. storočia, odkedy sú systematicky vedené cirkevné matriky pre Dechtice. Až po takejto identifikácii majiteľov, resp. prenajímateľov predmetného mlyna sa možno pustiť do štúdia archívnych dokumentov vo fonde Archív rodu Erdödy (v Slovenskom národnom archíve). Po štúdiach cirkevných matrík v Štátnom archíve v Bratislave so zameraním na rodinu Neuvirth, ktorá vlastnila predmetný mlyn pred Ľudovítom Mudrochom, sa podarilo zistiť, že Henrich Neuvirth sa do Dechtíc priženil v roku 1860, pochádzal z Čiech, pôvodne bol stolár/tesár, zomrel r. 1902, predmetný mlyn získal kúpou (?) v rozmedzí rokov 1882-1892 od Michala Oravca. Najmä priezvisko Oravec je sľubné – mlynári s týmto priezviskom sa spomínajú v rokoch 1752 i 1768 – možno predpokladať, že prenajímateľmi, či vlastníkmi predmetného mlyna boli práve predkovia Michala Oravca. Údaje potvrdzuje katastrálna mapu z roku 1898 a jej protokoly z 1894
 

Vzhľadom na to, že pamiatkový výskum je financovaný s termínmi v rámci grantu MK SR Obnovme si svoj dom a stav pamiatky je hrozivý naše doterajšie archívne zistenia spolu so sondami, nálezovými situáciami a detailmi sú dostačujúce pre vyhodnotenie pamiatkových hodnôt NKP – PO a stanovenie návrhu obnovy. V prípade, že archívny výskum alebo ďalšia fáza prípravy obnovy prinesie zásadné údaje, ktoré by mohli ovplyvniť datovanie jednotlivých nehnuteľností, bude táto skutočnosť dopracovaná ako doplnok – dodatok k výskumu, spolu zo zisteniami, ktoré vyplynú zo zahájenia a priebehu obnovy

Iné súčasti a odporúčania dôležité k dokumentovaniu pamiatkových hodnôt, zachovaniu, obnove a prezentovaniu kultúrnej pamiatky:
– archívny výskum s dôrazom na panstvo hradu Dobrá Voda – panstvá Erdödyovcov i Pálffyovcov alebo cirkevné matriky,
– výskum a identifikácia strojového a technologického zariadenia podľa potreby s návrhom jeho prezentácie ( obnovenie pohybu)
– sledovanie prípravných a stavebných prác autorom výskumu a doplnenie vyhodnotenia nálezových situácii prípadne aj datovania dnes hypoteticky určených murív,
– posúdenie a návrh statického zabezpečenia areálu,
– posúdenie a návrh odvodnenia a odvlhčenia najmä budovy mlyna s dôrazom na prípadné využitie býv. náhonu pre pohon strojov,
– prípravná a projektová dokumentácia k stavebnému povoleniu.