Aristoteles
Budova západoeurópskych vied spočíva na základoch, ktoré položil grécky filozof Aristoteles. V jeho filozofickom pohľade na svet sa spájali všetky vedomosti staroveku. Nebolo takmer tematickej oblasti, ktorou by sa nebol zásadne zaoberal. V osemnástich rokoch sa stal Platónovým žiakom a takmer dvadsať rokov bol členom jeho akadémie. Aristoteles je azda najvýznamnejší filozof a prírodovedec západného sveta, celkom iste je to však osobnosť s najširším a najďalej siahajúcim vplyvom. Jeho univerzálne dielo sa stalo najdôležitejším základom stredovekej scholastiky Tomáša Akvinského.Aristoteles sa narodil v roku 384 pred Kr. v Stageire na polostrove Chalkidiké v severnom Grécku. Jeho otec bol osobným lekárom macedónskeho kráľa Amyntasa. Aj syn sa mal stať lekárom a v sedemnástich rokoch odišiel do Atén. Tam vstúpil do Platónovej akadémie, dvadsať rokov bol v nej žiakom a neskôr pôsobil ako učiteľ.
V roku 342 kráľ Filip Macedónsky, zjednotiteľ Grécka, pozval Aristotela na svoj dvor za vychovávateľa princa Alexandra, budúceho Alexandra Veľkého.
Roku 336 bol však Filip zavraždený a vládu prevzal Alexander. Aristoteles nesúhlasil s jeho veľmocenskými snahami a nebola mu po vôli ani orientálna nádhera, ktorou sa mladý kráľ čoskoro obklopil.
A tak nesprevádzal Alexandra na jeho víťaznom ťažení, na ktoré sa vydal roku 334 a vrátil sa Atén. Tam založil vlastnú školu Lykeion. Bola to vzdelávacia a výskumná ustanovizeň.
Aristoteles čoskoro zhromaždil veľkú knižnicu; o. i zozbieral ústavy všetkých vtedy známych štátov. Založil aj zbierku rastlín a zvierat z celého vtedy známeho sveta. Táto významná výskumná činnosť trvala dvanásť rokov.
Po nej sa dostavili politické ťažkosti. Po Alexandrovej náhlej smrti Aristoteles utiekol do Chalkidy na ostrove Euboia, na majetok svojej matky. Onedlho začal trpieť na žalúdočné ťažkosti. Zomrel po niekoľkých mesiacoch / 322 pred Kr./ vo veku šesťdesiatšesť rokov.
Aristoteles je najväčším systematikom v európskych duchovných dejinách. Jadro jeho učenia nájdeme v jeho METAFYZIKE. Chcel v nej preskúmať všetko existujúce. Konštatuje, že iba to, čo je jednotlivé je skutočné. Lenže túto jednotlivosť / napr. jeden exemplár rastliny / nemožno použiť na získanie skutočného poznania. Na to je potrebné to, čo ja nemenné. Toto nemenné Aristoteles videl vo formách.
Vo svojich prírodovedných spisoch hovorí o. i. o oblohe, o vzniku a zániku, o meteorológii, o živých organizmoch. Vzťah medzi telom a dušou vidí takto: telo je látka, duša je forma; duša teda pohybuje telom a formuje ho. Duch je však čistá nehmotná energia a je nesmrteľný. Vo svojej etike hovorí, že najväčším bohatstvom človeka je blaženosť.
Hoci sa diela tohto filozofa zachovali len čiastočne, tvoria „ucelený univerzálny systém bádania a učenia.“ Sú to spisy o logike, fyzike, metafyzike, etike a politike: Písal však aj o poetike, predovšetkým o tragédii.
Pre Obnova.sk Joviland