Barokovú kaplnku reštaurujú študenti
V Aspremontovom paláci na Lekárskej fakulte UK začali s reštauráciou barokovej kaplnky. Kultúrno-historickú pamiatku by mali dostať do pôvodného stavu študenti Katedry reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Od leta renovuje nástenné maľby v kaplnke pod odborným vedením akademického maliara Vladimíra Plekanca študent 3. ročníka Ján Patsch. Ak sa na renováciu nájde dosť peňazí, zreštaurujú študenti v rámci svojich diplomových prác aj polychrómované (drevené viacfarebné) plastiky v špecializovanom ateliéri vedúcej katedry, akademickej sochárky Dany Salamonovej. Rovnakým spôsobom by mali reštaurovať aj závesný obraz Ukrižovanie, ktorý visí nad oltárom kaplnky.Palác dal postaviť cisársky kráľovský komorník Ján Gobert z Aspremontu v roku 1769 v barokovom štýle, ovplyvnenom architektúrou z čias francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI.Prodekan lekárskej fakulty profesor Pavol Traubner a profesorka Salamonová začali hľadať zdroje na reštaurovanie na jar tohto roku a z fondu Pro Slovakia sa im podarilo získať 250 000 korún. Tie stačili na základnú reštaurátorskú dokumentáciu, nákup lešenia a potrebného materiálu. V. Plekanec a J. Patsch doteraz určili rozsah poškodenia a potrebné renovačné zásahy a v prvej fáze renovácie očistili pôvodné maľby a odstránili premaľby z 19. storočia.Zistili tiež, že spodné časti múrov do výšky 1 až 1,5 metra v minulosti neodborne zabetónovali, aby zabránili opadávaniu omietok. Podľa D. Salamonovej by reštaurácia mala trvať ešte tri roky a bude na ňu treba okolo 400 000 korún – všetko je určené len na materiál. Podľa odborného asistenta Jána Hromadu kaplnku ohrozuje najmä voda. Múry od základov vlhnú, s vodou sa do muriva dostáva soľ, ktorá tiež veľmi znehodnocuje výzdobu. Preto súčasne s čistením malieb začali stavbu izolovať od vlhkosti. V druhej fáze budú musieť murivo odsoliť.Okrem bežne používaného sondážneho, kunsthistorického a chemicko-fyzikálneho výskumu pod vedením Ing. Jany Želinskej v kaplnke prvýkrát na Slovensku použili elektrónovú mikrosondu.Tá reštaurátorom uľahčuje prácu pri zisťovaní chemického zloženia a ďalších vlastností muriva, malieb a pigmentov výzdoby. Katedra reštaurovania predstavila projekt Aspremontovho paláca na výstave o ochrane a spoločenskom uplatnení kultúrneho dedičstva Nostalgia Expo 2001.MIRO GRMAN
Zdroj: www.sme.sk