Barokovú kaplnku reštaurujú študenti

V Aspremontovom paláci na Lekárskej fakulte UK začali s reštauráciou barokovej kaplnky. Kultúrno-historickú pamiatku by mali dostať do pôvodného stavu študenti Katedry reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Od leta renovuje nástenné maľby v kaplnke pod odborným vedením akademického maliara Vladimíra Plekanca študent 3. ročníka Ján Patsch. Ak sa na renováciu nájde dosť peňazí, zreštaurujú študenti v rámci svojich diplomových prác aj polychrómované (drevené viacfarebné) plastiky v špecializovanom ateliéri vedúcej katedry, akademickej sochárky Dany Salamonovej. Rovnakým spôsobom by mali reštaurovať aj závesný obraz Ukrižovanie, ktorý visí nad oltárom kaplnky.Palác dal postaviť cisársky kráľovský komorník Ján Gobert z Aspremontu v roku 1769 v barokovom štýle, ovplyvnenom architektúrou z čias francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI.Prodekan lekárskej fakulty profesor Pavol Traubner a profesorka Salamonová začali hľadať zdroje na reštaurovanie na jar tohto roku a z fondu Pro Slovakia sa im podarilo získať 250 000 korún. Tie stačili na základnú reštaurátorskú dokumentáciu, nákup lešenia a potrebného materiálu. V. Plekanec a J. Patsch doteraz určili rozsah poškodenia a potrebné renovačné zásahy a v prvej fáze renovácie očistili pôvodné maľby a odstránili premaľby z 19. storočia.Zistili tiež, že spodné časti múrov do výšky 1 až 1,5 metra v minulosti neodborne zabetónovali, aby zabránili opadávaniu omietok. Podľa D. Salamonovej by reštaurácia mala trvať ešte tri roky a bude na ňu treba okolo 400 000 korún – všetko je určené len na materiál. Podľa odborného asistenta Jána Hromadu kaplnku ohrozuje najmä voda. Múry od základov vlhnú, s vodou sa do muriva dostáva soľ, ktorá tiež veľmi znehodnocuje výzdobu. Preto súčasne s čistením malieb začali stavbu izolovať od vlhkosti. V druhej fáze budú musieť murivo odsoliť.Okrem bežne používaného sondážneho, kunsthistorického a chemicko-fyzikálneho výskumu pod vedením Ing. Jany Želinskej v kaplnke prvýkrát na Slovensku použili elektrónovú mikrosondu.Tá reštaurátorom uľahčuje prácu pri zisťovaní chemického zloženia a ďalších vlastností muriva, malieb a pigmentov výzdoby. Katedra reštaurovania predstavila projekt Aspremontovho paláca na výstave o ochrane a spoločenskom uplatnení kultúrneho dedičstva Nostalgia Expo 2001.MIRO GRMAN


Zdroj: www.sme.sk

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Umelecké vysoké školy chcú viac peňazí

Umelecké vysoké školy požadujú viac peňazí na umeleckú činnosť. Tri školy – Vysoká škola múzických umení (VŠMU) v Bratislave, Vysoká škola výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave a Akadémia umení v Banskej Bystrici chcú, aby im ministerstvo školstva dávalo ročne o 30 miliónov korún viac.

Reštaurujú sochu ukrižovaného Krista na Kalvárii

BRATISLAVA 29. januára 2002 (SITA) – Korpus ukrižovaného Krista z krížovej cesty na Kalvárii v Bratislave reštaurujú v súčasnosti v rámci projektu Starého Mesta Revitalizácia bratislavskej Kalvárie. Baroková plastika osadená na drevenom kríži pôvodne tvorila jedno zo zastavení krížovej cesty. Socha bola vysvätená v roku 1694. Jej autorom je neznámy nemecký sochár z preddonnerovského obdobia. Prieskum plastiky preukázal originálny bronzový odliatok s vrstvou prirodzenej medenej patiny. Pokrytá je hrubou vrstvou uhlíkatého depozitu a dvoma hrubými olejovými vrstvami náterov, ktoré sú prepojené s originálnymi vrstvami. Viditeľné sú stopy po streľbe, prestrelené miesta boli prelepené plátennými náplasťami a pretreté olejovými nátermi.