(ag), 2. 9. 2003
V histórii slovenských dejín Beckov od nepamäti zohrával dôležitú úlohu. Patril k popredným sídelným celkom Považia. Dnes sú z Hradu Beckov len ruiny. Z výstavného, prepychového sídla, akým bol hrad v 15. až 16. storočí, sa do dnešných čias zachovalo iba najodolnejšie murivo, ktoré dokumentuje riešenie hradu po jeho poslednej prestavbe.Starosta obce Beckov Karol Pavlovič nie je súčasným stavom nadšený. „Hrad sme prebrali do vlastníctva obce v roku 1991, dovtedy bol 25 rokov zatvorený. Dnes hľadáme cestu, ako túto pamiatku využiť.“

Ruina pred kolapsom?
Starosta Pavlovič by bol rád, keby sa táto národná kultúrna pamiatka čo najskôr dostala do rúk niekoho, kto by sa o ňu dokázal dobre postarať. „Hrad Beckov je strážny hrad v trojuholníku Beckov – Čachtice – Trenčín. Iní by dokázali z takejto hodnoty získať majetok, no my doň nedokážeme vložiť ani financie, ktoré by si morálne zaslúžil. Vlastníctvo takéhoto majetku je pre našu obec záťažou, prešlo na nás množstvo kompetencií a máme problémy so zabezpečením základného chodu života občanov.”
Ale ako zachrániť taký kolos, akým je Beckovský hrad? Kto bude ochotný investovať do jeho záchrany a splniť pritom veľmi tvrdé podmienky pamiatkarov? Starosta Pavlovič má eminentný záujem pohnúť veci dopredu: „Mám na mysli sprevádzkovanie objektu v rámci biznisu. No je veľmi málo investorov, ktorí by do toho išli. Naopak, mnohé inštitúcie bránia, aby sa takéto objekty prebudovávali na podnikanie. Aj mentalita ľudí v tomto regióne je taká, že si veľmi ťažko zvykajú na nových ľudí, na turistov. Hrad je síce naša pýcha, no pochybujem, že sa nájdu podnikatelia, čo v úzkej spolupráci s obcou dokážu zohnať finančné prostriedky, aby sa dalo na hrade posedieť či zrekreovať. Aby sa tu urobilo niečo, čo je vo svete bežné.”

Ako na to?
Predstavy a plány starostu Pavloviča pôsobia príťažlivo. Zdalo by sa, že nič nestojí v ceste ich uskutočniť. Ako však upozorňuje, „malé obce, na ktoré prešlo množstvo kompetencií, to samy nezvládnu. Malo by sa ich spojiť viacero podobných, ktoré by mali jedného manažéra, a ten by sa staral o financie a dotácie. Obce zatiaľ nevedia, ako vybaviť a spracovať fundovaný projekt, na koho sa obrátiť. Inštitúcií je veľa, každá niečo ponúka, ale nikto nezaručí, či financie budú. Myslím si, že by to mal niekto zastrešovať a v rámci regiónov by mali byť vyčlenené a vyškolené tímy, ktoré by pomáhali bezplatne a dostávali by provízie zo získaných financií.”

Hrad a kúria
O historické pamiatky v Beckove sa zaujímali Rakúšania, Nemci i Kanaďania. Všetko však akosi zaspalo, pretože podmienky stanovené pamiatkovým ústavom sú veľmi tvrdé. „Pokiaľ príde niekto s dobrým úmyslom a vedel by sa zžiť s týmto prostredím, získať financie a dať garancie, je lepšie prenajať to aj za symbolickú korunu, než nechať rozpadnúť. Ale rozhodnúť o tom musia poslanci alebo občania v referende,” dodáva Karol Pavlovič.
V historickom jadre obce Beckov sa nachádza aj kúria Dubnickovcov zo 17. storočia. Je jedinečná svojou architektúrou, ako stvorená na ubytovanie najmä preto, že možností tohto druhu je v obci stále málo. Ako poznamenáva starosta, „kúria je v dezolátnom stave, hoci je možné ju zrekonštruovať. Aj sa našlo viacero záujemcov zo Švajčiarska, z Nemecka, Španielska a Belgicka. Objavila sa aj slovenská firma, ktorá má o kúriu vážny záujem a chcela by ju pretvoriť na penzión s reštauráciou. To by bolo aj v súlade s naším územným plánom. Všetko závisí len od toho, kto ako bude chápať tento zámer. Mám tu na mysli občanov, obecný úrad, pamiatkový ústav. Myslím si, že na záchranu pamiatok treba hľadať maximálny možný kompromis, ktorý pomôže aj obci. Keby to záviselo odo mňa, predám kúriu aj za korunu. Lebo keď ju nekúpia títo ľudia, už ju asi nekúpi nikto. Pritom ide o zaujímavú lokalitu s početnou návštevnosťou.”

Zdroj: http://www.hnonline.sk/index.php?p=k00000_detail&article[id]=21467785