Navštíviť obec Bíňa, ležiacu od Štúrova 16 km smerom na sever, chce od cestovateľa dve veci: túžbu hraničiacu s posadnutosťou vidieť jedny z najkrajších včasnokresťanských pamiatok, alebo takú dokonalú znalosť Slovenska, že len Bíňa omylom unikla jeho pozornosti. Trochu preháňam. Problémom Bíne totiž je, že leží v oblasti, ktorá nie je turisticky najzaujímavejšia. Dunaj, Burda, Kováčovské kopce, Štúrovo, Ostrihom sú sústredené na juhu. Kopce, ktoré potešia dušu horalov, sú dosť ďaleko smerom na sever. Prečo potom vôbec chodiť do Bíne? Pretože tu nájdete dve románske sakrálne pamiatky, ktorých význam prekročil hranice Slovenska.

Navštíviť obec Bíňa, ležiacu od Štúrova 16 km smerom na sever, chce od cestovateľa dve veci: túžbu hraničiacu s posadnutosťou vidieť jedny z najkrajších včasnokresťanských pamiatok, alebo takú dokonalú znalosť Slovenska, že len Bíňa omylom unikla jeho pozornosti. Trochu preháňam. Problémom Bíne totiž je, že leží v oblasti, ktorá nie je turisticky najzaujímavejšia. Dunaj, Burda, Kováčovské kopce, Štúrovo, Ostrihom sú sústredené na juhu. Kopce, ktoré potešia dušu horalov, sú dosť ďaleko smerom na sever. Prečo potom vôbec chodiť do Bíne? Pretože tu nájdete dve románske sakrálne pamiatky, ktorých význam prekročil hranice Slovenska.

Bíňa nie je zaujímavá len svojimi dvoma architektonickými pamiatkami, ale aj areálom s pôvodnou rozlohou 170 ha, ktorý bol v 10. storočí opevnený trojitým valom a vonkajšou priekopou. Podľa všetkého šlo o tábor vojsk Štefana I., zakladateľa Uhorského štátu, v boji proti pohanskému Koppányovi. Protištefanovské povstanie vypuklo v r.997. Po smrti uhorského panovníka Gejzu sa mal stať jeho nástupcom syn Štefan. Nakoľko však právny poriadok určujúci nástupníctvo panovníkov na tróne nebol práve najprepracovanejší, pokúsil sa vlády zmocniť pohanskému životu žičlivý veľmož Koppány. Rozhodol sa, že si vezme za ženu ovdovenú Štefanovu matku. Starí kronikári tvrdia, že by sa tým dopustil krvismilstva. Musel byť k nej teda vo veľmi úzkom príbuzenskom vzťahu. Dal dokopy silné a pomerne veľké vojsko, ktoré pustošilo Štefanove hrady, plienilo jeho majetky, zabíjalo poddaných a systematicky obsadzovalo kľúčové pozície. Zaujímavé je, že táto epizóda patrí k veľmi významným vo vzťahu k ďalšej existencii starých Maďarov. Historici usudzujú, že práve Štefan energiou vloženou do organizačného úsilia zachránil svojich súkmeňovcov pred osudom Avarov alebo Hunov, ktorí sa nikdy nezriekli svojho pastiersko-kočovného naturelu, podobne ako sa ho nechceli vzdať práve stúpenci Koppánya.

Prvý seriózny výskum unikátneho obranného valu vykonal v roku 1962 dr. Alojz Habovštiak. Jeden z najvýznamnejších nálezov hovoriacich práve v prospech tvrdenia o stavbe valu v čase spomínaného povstania sú zbytky veľkomoravskej chaty pod jeho základmi. Okrem iného obsahovali výrazný keramický materiál, ktorý pomohol datovať existenciu chaty.

Už na začiatku 12. storočia v rámci administratívneho členenia Uhorska, s ktorým sa stotožnila aj cirkevná organizácia, tu postavili rotundu s kruhovým pôdorysom, zvonovitou strechou a asymetricky umiestneným vstupom. Rotunda zasvätená Dvanástim apoštolom má v obvodovom murive 12 menších ník, symbolizujúcich práve 12 apoštolov. Analógie tohto typu rotundy sa dodnes nachádzajú na území krajín bývalej Juhoslávie. V prípade balkánskych pamiatok ide však zrejme o mladšie stavby.

Stavebné nadšenie pokračovalo a okolo roku 1217 v tesnom susedstve rotundy vyrástol unikátny dvojvežový románsky kostol. Revolucionár pán Thököly, nerešpektujúc historickú hodnotu kostola, tento už v roku 1683 silne poškodil. Napriek viacerým opravám, ktoré kostol mali modernizovať v duchu doby, kostol do dnešného dňa nesie nespochybniteľné znaky neskororománskej architektúry. Radí ho to k najhodnotnejším kostolom svojho druhu na sever od Dunaja.

Nič samozrejme nie je také jednoduché ako by sa zdalo. Za návrat k pôvodnej podobe môžeme vďačiť bombardovaniu okolia obce v roku 1944. Vďaka nemu odpadla baroková omietka a rekonštrukcia v roku 1954 smerovala k zachovaniu románskych prvkov na kostole. Jednou z najkrajších románskych umeleckých pamiatok kostola je pieskovcový reliéf s výjavom lovu na jeleňa. Dokumentuje rozvoj figurácie v sochárstve na prelome romaniky a gotiky, i napriek sumárne podaným tvarom a aditívne radeným postavám. Autor zachytil vtedajší spôsob lovenia a postava lovca zobrazuje pravdepodobne vtedajšieho zemepána Amadea, pravdepodobne zakladateľa kláštora.

Pre návštevníka by nemal byť problém pozrieť si aj interiér kostola a rotundy. Stačí zazvoniť na fare v tesnej blízkosti kostola.

Turistická mapa VKÚ Harmanec č. 142 – Burda, Ipeľská pahorkatina

Ľuboš Vodička,
pre www.obnova.sk