Bojná: Pozlátené plakety z 9. storočia reštaurujú v nemeckom Mainzi

Obrázok k článku

Pozlátené plakety zo začiatku 9. storočia, ktoré sa našli v Bojnej v okrese Topoľčany, reštaurujú špičkoví odborníci v Rímsko-germánskom ústrednom múzeu v nemeckom Mainzi. Zároveň z nich vyrábajú kópie, ktoré skončia v múzeu. “Robia to pre nás grátis na základe dobrých kontaktov, inak by to stálo státisíce až milióny,” povedal zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay. Plakety sú v Nemecku od jari, na Slovensko sa vrátia do konca mája budúceho roka. “Potom by mala byť nejaká prezentácia ich vynoveného stavu a trvalé umiestnenie v múzeu,” hovorí Ruttkay. Vedci chcú zároveň predstaviť verejnosti novú publikáciu o plaketách a prezentovať ich aj na výstave v Moravskom zemskom múzeu v Brne.

Plakety sú prvým dôkazom šírenia kresťanstva a písma na našom území a majú nevyčísliteľnú historickú hodnotu. Svoje miesto nájdu v Ponitrianskom múzeu v Nitre, čo bolo podmienkou sponzorov, ktorí finančne prispeli na získanie tohto unikátneho nálezu. “Pravdepodobne vystavíme veľmi kvalitné kópie, originály takýchto vzácnych nálezov sa všade na svete zvyknú uchovávať v trezore,” povedal pre agentúru SITA vedúci výskumu v Bojnej Karol Pieta. Kópia jednej plakety je aj v múzeu v obci Bojná.

Plakiet sa našlo šesť, znázornené sú na nich okrídlené postavy a nápisy v latinke. Svedčia o tom, že kresťanstvo a písmo bolo u nás už pred príchodom Cyrila a Metoda. Podľa vedcov mohlo ísť o misijné pôsobenie, ktoré organizoval aquilejský patriarchát v dnešnom Taliansku. Plakety zrejme zdobili prenosný oltár, teda skrinku s liturgickými predmetmi. Siedma a najväčšia plaketa, na ktorej by mal byť vyobrazený ukrižovaný Kristus, sa zatiaľ nepodarila nájsť.

V Bojnej sa začal v júli vďaka päťmiliónovej štátnej dotácii systematický archeologický výskum, prvý po mnohých rokoch na Slovensku. Pre nedostatok financií sa robia zväčša len záchranné výskumy. Vedci dúfajú, že v Bojnej nájdu zvyšky najstaršieho kostola na našom území, zatiaľ sa to ale nepodarilo. Našli však veľmi dobre zachované drevá, ktoré zrejme pomôžu dendrochronológiou určiť presnú datáciu náleziska. Otázkou času je zrejme aj objavenie pohrebiska. Nálezisko je mimoriadne veľké, má 11 hektárov.

V Bojnej existovala na začiatku 9. storočia aglomerácia troch hradísk, ktoré pravdepodobne zanikli násilnou cestou. Dokladajú to stopy požiaru, nálezy zbraní a množstvo ukrytých pokladov. Archeológovia tu našli odlievané zvony, z ktorých jeden sa zachoval celý a dodnes zvoní. Poklad z Bojnej dotvárajú tisícky železných hrivien, ktoré slúžili ako platidlá. Nájdené železné putá na ruky aj na krk svedčia o obchode s otrokmi. Našli sa aj bronzové, strieborné a pozlátené šperky a množstvo poľnohospodárskych nástrojov. Dokonale vypracované kovania z opaskov dokladajú zručnosť tamojších kováčov. Na viacerých predmetoch boli znázornené kríže. Zlatom vykladané jazdecké ostrohy a kovania z konských ohlávok zas svedčia o existencii kniežacej družiny. Nálezisko vyvrátilo hypotézu, že Nitra bola jediným centrom Pribinovho kniežatstva, pravdepodobne ich bolo viac.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Archeológovia našli dve slovanské mohyly

Dve slovanské mohyly objavili archeológovia pri výskume v Bojnej v okrese Topoľčany. Priamo k hrobom sa zatiaľ nedostali, v hlinenom násype však už našli kopiju a časti hrncov, ktoré by mohli pochádzať z hrobov. Presné datovanie mohýl určí ďalší výskum. V nálezisku Bojná z obdobia 9. storočia sa už predtým našli pozlátené plakety, ktoré dokladajú kresťanstvo a písmo na našom území ešte pred príchodom Cyrila a Metoda. Systematický archeologický výskum sa tu začal v roku 2007 vďaka vládnej dotácii.

Odpovede

  1. Zabudol som napísať odkaz na

    Zabudol som napísať odkaz na fotky plakiet z knihy:   K.Pieta-M.Ruttkay-A.Ruttkay: Bojná  (Nitra 2007).

  2.  ————Prvá hlaholika

     ————Prvá hlaholika je z Bojnej?——Jedna z plakiet má nápis   S V A V M .
           Prof. Pavol Žigo z Katedry slov.jazyka FFUK navrhuje, že sú to hlaholské písmená GVDVM, skratka pre:  “Gospodi, v tebě dušon vbzdvigb mojon“, čo znamená: “Pane, k Tebe dušu pozdvihol som moju“.

    Je to Dávidov žalm z Biblie, Starého zákona.  Trochu ma mätie, že tam nie je nejaká skratka z Nového zákona, ktorý začína Zvestovaním Panne Márii. Tam totiž začína kresťanstvo.
         Tie písmená sú ale napísané podľa mňa dodatočne, tak, ako hovorí P.Žigo. Sú tam nepekne natesnané, hoci je tam miesto pre lepšiu kompozíciu. Akoby narýchlo vyťukané, na halabala. Písmo nie je rovnobežne s okrajom ako kolopis. Písal ho teda neumelec. Profesionál by ho napísal odspodu, v protismere hodinových ručičiek. Miesta je tam dosť. A nik by nemusel vykrúcať krk pri čítaní písmen.Chápem to tak, že po príchode bratov C&M (zavolaných vrchnosťou) sa rôzne insígnie korigovali na nový design. Niečo ako nový štátny znak po r.1993 u nás.
    Myslím, že veľa povie metalurgický mikroskop, ktorý ukáže štruktúru medi a zlatého povlaku u písmen plakety. Je tu možnosť, že plaketa bola ešte nepozlátená, keď prišlo ku doplneniu o hlaholské písmená  GVDVM.  Ale, ako vravieva Pavol Dvořák: možno bolo všetko ináč.

       Podrobnejšie:
           https://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/ksj/publikacie/zigo/Bojna_NU.pdf

     

     

Comments are closed.