Bralo hradu Likava nad obcou Likavka v ružomberskom okrese je bezpečné a nebude ohrozovať návštevníkov. Zároveň nehrozí zosuv časti brala, potvrdil dnes pre agentúru SITA odborný garant konzervačných prác na hrade Michal Hrčka. Pracovníci špecializovanej spoločnosti v súčasnosti ešte dokončujú konzervačné práce na južnom hradnom múre.

Geologický prieskum v minulosti ukázal, že bralo pod hradom je v havarijnom stave. „Geológ skonštatoval, že likavské bralo je asi najhoršie, ktoré ešte nie je sanované,“ zdôraznil Hrčka. Po spracovaní príslušnej projektovej dokumentácie začali práce odstránením zelene z brala. Všetky trhliny vyčistili a v roku 2017 začali s injektážou.

„Robili sme aj konzervačné práce na murivách, časť prác aj s pomocou výškovej techniky,“ dodal s tým, že na časť museli vybudovať 25-metrov vysoké lešenie. „Jednotlivé kotvy, ktorými sa pripevňovali bloky, mali od šesť po desať metrov. Za tri roky prefinancovali 220-tisíc eur z rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja.

V mieste sanácie murív bola pravdepodobne hradná kuchyňa, čo sa podarilo zistiť počas obhliadky stavebných historikov. Bola tam obrovská výlevka z pieskovca, ktorej používanie v minulosti prispelo k poškodeniu murív vylievaním zvyškov jedla,“ priblížil situáciu Hrčka.

Hrad Likava sa nachádza na strmom vápencovom brale Malého Choča neďaleko Ružomberka. Jeden z najmladších liptovských hradov postavili v polovici 14. storočia na doplnenie tamojšieho obranného hradného systému. Vybudoval ho zvolenský župan Donč, ktorý v roku 1318 udelil aj mestské privilégiá Ružomberku. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1341. V rokoch 1431-1434 bol významnou husitskou pevnosťou. Počas svojej existencie sa stal sídlom rovnomenného hradného panstva. Palácový komplex hradu sa radí medzi najvyššie stavby svojho druhu na Slovensku. V 14. až 17. storočí prekonal niekoľko obliehaní. Po dobytí hradu cisárskym vojskom v decembri 1670 sa stal majetkom uhorskej kráľovskej komory. Jeho história sa definitívne uzavrela v roku 1707, keď ho na príkaz kniežaťa Františka II. Rákociho zbúrali.