Bratislava – Pressburg – Pozsony – Prešporok – obraz mesta v grafike 18. až 20. storočia zo zbierky Galérie mesta Bratislavy. Po preložení centrálnych úradov do Budína začala koncom 18. storočia sláva mesta zjavne blednúť a na začiatku 19. storočia žije už Prešporok, ako znie slovenský ekvivalent jeho nemeckého a maďarského názvu – Pressburg, Pozsony – pokojným životom mesta provincionálneho významu. Akoby symbolickým pre tento úpadok bolo vyhorenie hradu, ktorý však už dlhší čas neslúžil svojmu účelu a ktorý – stávajúc sa ruinou – sa potom po celé 19. storočie objavuje na vedutách v neutešenom stave, ako chátrajúci svedok zašlej slávy. Nakrátko ju pripomenuli ešte korunovácie, z ktorých tretia, konaná v roku 1830, bola zároveň i poslednou bratislavskou korunováciou. Jednako mesto si tieto straty do istej miery kompenzovalo hospodárskym rozvojom, ku ktorému ho predurčovala najmä výhodná strategická poloha. V roku 1831 bola založená Dunajská paroplavebná spoločnosť zabezpečujúca pravidelnú lodnú dopravu. V rokoch 1838-1846 sa buduje konská železnica do Trnavy a Serede, v roku 1848 sa dokončuje spojenie parnou železnicou s Viedňou, neskôr s Budapešťou. I v dôsledku nárastu obyvateľstva zaznamenávame v druhej polovici 19. storočia výrazný rozvoj v oblasti stavebného podnikania. Ďalší rozvoj Bratislavy nastal po roku 1918 v súvislosti s jej novým hospodársko-politickým postavením.
Na výstave prezentované diela sú jedinečným dokladom týchto zmien i pulzujúceho života rodiaceho sa moderného veľkomesta. K tradičnému poňatiu veduty pestovanej od 16. storočia – predovšetkým typické pohľady z juhu a zo severu – zachytávajúcej panorámu mesta v celej šírke jeho horizontu (napr. diela Jakoba Alta, Jozefa Lántza, Franza Sandmanna), pribúdajú i pohľady do mestského interiéru predstavujúce jeho jednotlivé budovy i nový vzhľad námestí (napr. diela Rudolfa Alta, Vincenza Reima, Antona Strohmayera).

Rudolf Alt- Franz Xaver Sandmann,Hlavné námestie,kolorovaná litografia, okolo 1850

Okrem domácich stredoeurópskych umelcov, činných prevažne vo Viedni, či Budapešti, sa v Bratislave objavujú i kresliari a grafici zo vzdialenejších európskych krajín, Nemecka, Francúzska a Anglicka, vytvárajúci mestské pohľady pre väčšie série vydávané vo veľkých nákladoch. Po výraznejšom nástupe fotografie od konca 19. storočia sa charakter topograficky presného pohľadu grafických listov uvoľňuje do výtvarnejšej polohy a to nielen stvárnením, ale i tematicky (napr. diela Richarda Luxa, Emila Ranzenhofera, Karla Frecha). Po oceľoryte a litografii objavujú sa výtvarne náročnejšie techniky leptu, mäkkého krytu, akvatinty, ale i linorezu a drevorytu, lepšie vyhovujúce lyrickejšiemu pohľadu na príťažlivé mestské zákutia.

Martin Čičo

v piatok 22. 4. 2005 o 17h v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy
Kurátor: Martin Čičo
Úvodné slovo: Štefan Holčík
Hudba: Pressburger Singers

Výstava sa koná pod záštitou primátora hl. m. SR Bratislavy Andreja Ďurkovského a potrvá do 29. 5. 2005
Otvorené denne okrem pondelka. 11-18h