Bulharsko patrí medzi najstaršie kultúrne krajiny Európy. Spolu so susedným Rumunskom sa 1. januára 2007 stane ?lenskou krajinou Európskej únie.

Význam územia neskoršieho Bulharska vzrástol najmä v mladšej dobe kamennej, teda v 7./6. až 5. tisícro?í pred n. l., ke? výdobytky po?nohospodárstva z Blízkeho východu a Malej Ázie a územia Grécka tadia?to prenikali do celej Európy.

Medzi kultúrne rozvinuté krajiny patrilo Bulharsko aj v dobe bronzovej (od 3. tisícro?ia pred n. l.). V tom ?ase sa na tomto území sformovalo jedno z najstarších historicky známych etník v Európe – Tráci. (Trácka kultúra dokonca ovplyvnila až územie východného Slovenska.)

V ?ase rozkvetu tráckej kultúry v prvom tisícro?í pred n. l. bolo Bulharsko pod výrazným vplyvom antického Grécka. V 7. storo?í pred n. l. priamo zasiahla ?iernomorské pobrežie Bulharska grécka kolonizácia. Neskôr sem zasahoval aj kultúrny vplyv Dákov, ktorí boli príbuznými Trákov a predchodcami dnešných Rumunov. Trácia sa stala v 1. storo?í pred n. l. provinciou Rímskeho impéria. Po zániku Rímskej ríše zostali územia Bulharska sú?as?ou Východorímskej – Byzantskej ríše.

V 5./6. storo?í sa na území Bulharska za?ali usadzova? Slovania, ktorí utvorili zväz siedmich kme?ov. Až v 7. storo?í (okolo roku 679) sem prenikli turkotatárski Bulhari, ktorí dali krajine jej dnešné meno. Utekali zo stepí nad ?iernym morom pred expanzívnymi Chazarmi a ich vodca Asparuch priviedol svoj ?ud na územie v blízkosti zväzu siedmich slovanských kme?ov. Tu, v pravdepodobnej symbióze so Slovanmi, vytvorili Bulhari svoj štát – chanát. Postupne sa medzi Slovanmi asimilovali a zostalo po nich iba nieko?ko slovných spojení a názvov. S vä?šinovými Slovanmi splynul aj zvyšok romanizovaného tráckeho obyvate?stva.

Bulharská ríša odolávala rozpínavosti Byzancie aj Avarov. V 9. storo?í Bulhari prijali kres?anstvo: pod?a niektorých názorov už v roku 823, pod?a iných názorov až rozhodnutím panovníka Borisa I. v roku 864. Mocenskými centrami Bulharov boli najprv Pliska a potom Preslav (ich zvyšky sa zachovali ako výnimo?né pamiatky zo v?asnostredovekých ?ias a v sú?asnosti sú lákadlom pre mnohých turistov). Kultúrnym centrom bol Ochrid (ktorý sa nachádza na území dnešnej samostatnej republiky Macedónia).

V roku 1018 ovládla Bulharsko Byzantská ríša. V roku 1185 vznikla tzv. druhá Bulharská ríša, ktorá s výnimkou Grécka ovládla takmer celý Balkán. Ríša sa v 14. storo?í rozpadla na tri kniežatstvá, ktoré následne rozvrátila turecká expanzia. Po?as nadvlády Osmanskej ríše prežili Bulhari ve?ký národný a sociálny útlak, ktorého sa zbavili až na prelome 19. a 20. storo?ia.

Moderné Bulharsko vzniklo až na Berlínskom kongrese v roku 1878 po rusko-tureckej vojne ako kniežatstvo formálne závislé na Turecku. Po abdikácii prvého bulharského knieža?a Alexandra si Bulhari za svojho panovníka vybrali Ferdinanda Coburga (1861 – 1948); Turecko aj Rusko súhlasili s jeho korunováciou v roku 1887. Roku 1908 Ferdinand vyhlásil Bulharsko za nezávislý štát. Ako cár vládol do roku 1918, ke? odišiel z Bulharska a žil striedavo na Slovensku a v Nemecku.

Bulharské cárstvo pretrvalo až do záveru druhej svetovej vojny. Po Ferdinandovi prevzal trón jeho syn Boris III. (1894-1943), ktorý po stretnutí s Adolfom Hitlerom zomrel za záhadných okolností. Za jeho syna Simeona II. (*1937) prevzala vládu regentská rada, ktorú potom postrie?ali ruské vojská.

Po vojne sa Bulharsko stalo sú?as?ou socialistického bloku. Po páde komunistického režimu a železnej opony v roku 1989 Bulharsko nastúpilo na cestu demokratického vývoja. Boli uznané práva tureckej menšiny, ktorá po návrate ?asti vys?ahovalcov dosiahla 10-percentný podiel na bulharskej populácii.

V roku 1997 schválili poslanci bulharského parlamentu novú štátnu zástavu. Jej základom je lev s korunou a šes? krížov. Ide o kombináciu zástavy bulharského krá?ovstva z 12.-14. storo?ia a monarchistickej vlajky spred druhej svetovej vojny.

V parlamentných vo?bách roku 2001 zví?azilo Národné hnutie dedi?a bulharského cárskeho trónu Simeona II. (ob?ianskym menom Simeon Saxe-Coburg Gotha, Simeon Sakskoburggotski, Симеон Борисов Сакскобургготски) a on sa stal bulharským premiérom. Jeho vláda (do augusta 2005) priviedla krajinu k vstupu do NATO (2004, spolu so Slovenskom, Slovinskom, Rumunskom, Estónskom, Lotyšskom a Litvou) a Európskej únie. Bulharsko sa spolu so susedným Rumunskom stane ?lenskou krajinou EÚ 1. januára 2007.