Cesty umeleckohistorického bádania

Vo vydavateľstve Slovenskej akadémie vied Veda vyšla publikácia Problémy dejín výtvarného umenia Slovenska (Bratislava 2002, 280 strán, 164 obr.). Je kolektívnym dielom pracovníkov Ústavu dejín umenia SAV (J. Bakoš, M. Vančo, M. Togner, I. Gerát, I. Ciulisová, J. Medvecký, M. Pötzl-Malíková, D. Bořutová).

Monografiu dávam do pozornosti našim čitateľom nielen preto, že niektoré príspevky sa bezprostredne dotýkajú aj dejín architektúry (napr.: Martin Vančo: Počiatky kresťanskej architektúry. Veľkomoravská sakrálna architektúra na Slovensku; Dana Bořutová: Moderna inak. Modernizmus a architektonické krédo Emila Belluša), ale kvôli tomu, že cieľ, ktorý sleduje, môže byť inšpiratívny pre architektonické myslenie vôbec (nielen v skúmaní minulosti, ale aj ako „algoritmus“ v procesoch reflexie jej súčasných pohybov a vývinových súvislostí). Cieľom publikácie, ako ho J. Bakoš charakterizuje v úvode, je: „Akcentovať, že aj ten najkonkrétnejší umelecko-historický jav bez toho, aby musel obetovať čokoľvek zo svojej dejinnej jedinečnosti, je súčasne riešením všeobecnejšej problematiky.“ Alebo ako píše ďalej – „byť na jednej strane exemplifikáciou problémovej mnohorozmernosti dejín umenia Slovenska, na druhej strane slúžiť ako výzva k intelektuálnejšiemu ponímaniu umeleckej minulosti Slovenska“. V tomto kontexte sa publikácia dotýka viac-menej voľne vybraných tém (problémov) – príslušnosti Slovenska k umeleckému regiónu, počiatkov kresťanskej architektúry na Slovensku, stredovekej nástennej maľby, hagiografickej tematiky, niektorých špecifických otázok humanizmu a renesancie, počiatkov klasicizmu – klasicistického sochárstva i špecifík formovania modernizmu na príklade diela Emila Belluša. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že kniha je určená vymedzenému kruhu historikov umenia, má čo povedať aj architektom; nielen prehĺbením a inovovaním pohľadu do minulosti umenia, ale aj tým, že apeluje na intelektuálnu zdatnosť, na schopnosť objavovať a definovať problémy, skúmať ich spoločensko-historické pozadie, definovať súradnice, v ktorých je možné skúmať architektúru.

Peter Mikloš

Zdroj:
Fórum architektúry – mesačník Spolku architektov Slovenska č. 4/2003

Pre Obnova.sk Pavel Fabian

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

O divadelných budovách v strednej Európe

Zamyslieť sa nad budovami stánkov divadelnej kultúry nabáda návštevníkov Výstavného pavilónu Podhradie Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave jeho najnovšia výstava. Výstava Za každodennosťou: Divadelná architektúra v strednej Európe vznikla v rámci medzinárodného projektu TACE – Divadelná architektúra v strednej Európe. Vďaka spolupráci SNM a Divadelného ústavu Bratislava sa pokúša nájsť odpoveď napríklad na otázku, či reprezentuje Slovenské národné divadlo slovenskú architektúru. Kladie taktiež otázky o možnosti existencie národných divadiel na začiatku 21. storočia a ide aj ďalej, keď sa pýta, či vôbec existuje národná architektúra alebo výhradne globálny rukopis. Agentúru SITA o tom informovala Dana Tomečková z Divadelného ústavu.