Posledné dni roka patria v cirkevnom kalendári významným mučeníkom. Už od najstarších čias majú 28. decembra dôstojné miesto sväté Neviniatka. Títo chlapci, zavraždení Herodesom, ktorý chcel odstrániť malého Ježiša, sú považovaní za prvých mučeníkov. Svätý Augustín hovorí, že hoci nemali vek, aby mohli veriť, mali telo, aby mohli trpieť pre Krista. Ich „krst krvi“ je rovnocenný s „krstom vody“.

„Strašnú udalosť zachytáva Biblia v evanjeliu svätého Matúša. Herodesovu krutosť potvrdzujú aj ďalšie historické pramene. Nemal židovský pôvod, ale Rimania ho vnútili Židom za kráľa. Židia ho nenávideli a on im ukladal neznesiteľné dane a žil v ustavičnom strachu, že mu siahnu na korunu. Prenasledoval najmä potomkov židovského kráľa Dávida. Preto dal zavraždiť aj vlastnú manželku Mariannu, synov Alexandra a Aristobula a tiež najdôvernejších priateľov a príbuzných. Zhabal Židom rodopisy a dal ich spáliť, aby zničil ich doklad o príslušnosti k Dávidovmu rodu, z ktorého mal pochádzať Mesiáš.

„V čase Herodesovej vlády sa v Betleheme narodil Ježiš Kristus. Traja mudrci, ktorých k nemu priviedla hviezda, sa cestou zastavili v Jeruzaleme u Herodesa. Ten im kázal, aby mu prišli oznámiť, kde ho našli. Boh ich však vo sne varoval, aby sa do svojej krajiny vrátili inokade. Po odchode troch kráľov sa vo sne zjavil anjel aj Jozefovi a kázal mu odísť s Ježišom a Máriou do Egypta. Keď Herodes zistil, že ho mudrci oklamali, dal povraždiť v Betleheme a na okolí všetkých chlapcov mladších ako dva roky.

„O počte malých obetí existujú viaceré dohady. Ak mal Betlehem v tom čase tisíc obyvateľov, mohlo byť medzi nimi okolo 30 chlapcov do dvoch rokov. Spolu s chlapcami z okolia by ich bolo do 50. Niektorí vykladači Svätého písma spomínajú 10 – 20 obetí, najčastejšie sa hovorí asi o dvadsiatich.