Chránené objekty vo Vysokých Tatrách končia ako ruiny
Nedostatok peňazí, nezáujem o kúpu a v prípade pamiatkovo chránených objektov aj vysoké náklady na rekonštrukciu sú príčinami, že viaceré objekty vo Vysokých Tatrách chátrajú. Vedúci oddelenia výstavby Mestského úradu vo Vysokých Tatrách Peter Novák potvrdil, že pre niektorých majiteľov pamiatkovo chránených objektov je jednoduchšie nechať budovu rozpadnúť. Po zániku predmetu ochrany je potom pre majiteľa jednoduchšie postaviť na jej mieste repliku, prípadne úplne novú budovu. Mesto v súčasnosti eviduje niekoľko objektov, ktoré vzhľadom alebo stavom ohrozujú okolité objekty alebo ľudí. Patrí medzi ne aj Kúpeľný dom, hotel Lomnica, či hotel Európa.
Zatiaľ posledným prípadom vo Vysokých Tatrách, kde mesto nariadilo vlastníkovi z bezpečnostných dôvodov zbúrať časť pamiatkovo chráneného objektu, je bývalý hotel Weszterheim v Tatranskej Polianke z roku 1892. Na objekte sa prepadla časť strechy. Rozpadávajúca sa budova už ohrozovala blízku električkovú trať, aj chodcov. „Mesto dalo urobiť nevyhnutné zabezpečovacie práce, na čo stavebník reagoval tým, že odstránil vrchné poschodie,“ uviedol pre SITA P. Novák. Ďalším krokom bude podľa neho vyňatie tejto budovy zo zoznamu pamiatkovo chránených objektov, aby sa mohla zbúrať aj prízemná časť.
Mesto Vysoké Tatry má skúsenosti s obnovou pamiatkovo chráneného objektu. Drevenú Vilu Alica v centre Starého Smokovca muselo mesto kompletne rozobrať, ošetriť jednotlivé prvky a znovu postaviť do pôvodnej podoby. Náklady na rekonštrukciu sa z pôvodných 480 000 eur vyšplhali na 600 000 eur. „Bola to veľmi komplikovaná rekonštrukcia. Ani sám projektant nevedel, s čím môže počítať,“ uviedol Jozef Gál z Mestského úradu vo Vysokých Tatrách. Až po rozobratí stavby sa zistilo, že budova má plytké základy, ktoré sa museli urobiť nanovo. Stavbári museli vyrobiť aj nové stropy, čo v pôvodnom projekte nebolo.