Čierna a Klodová – Nežné pripomienky

Spoločný projekt Pavlíny Fichta Čiernej (1967) a Lenky Klodovej (1969) s názvom Nežné pripomienky vznikol spontánne na základe ich dlhodobejšej komunikácie. Korešpondencia obidvoch umelkýň (ktorej výber tvorí akúsi dokumentačno-archívnu časť projektu) ukázala, že vzájomné podobnosti, zjavne existujúce v oblasti osobného života a možno aj životnej filozofie, nekopírujú podobnosti v umeleckej tvorbe. Čierna a Klodová sa rozhodli pre tému „nežnosti“, ktorá sa stala ich spoločnou platformou. Motívy nežnosti sa u každej z nich objavujú v odlišnej kvalite a intenzite, ale ako téma neha/nežnosť predstavuje autentický bod stretnutia autorských prístupov, pričom rešpektuje individuálne východiská a súčasné kontexty tvorby každej z nich. Prezentované diela preto rozvíjajú strešnú tému na rôznych úrovniach, takže čítanie výstavy sa stáva viacvrstevným. Čierna vystavuje dvojicu nových videí, Klodová sériu digitálne manipulovaných tlačí a objektov.

Pavlína Fichta Čierna: „Chcela som, aby naša výstava mala jednu zaujímavú spoločnú ideu, ktorá bude nahliadaná z rôznych uhlov a mala by zastrešovať viac prelínajúcich momentov, s možnosťou rozvíjať ju slovom, v kontextoch … a mala by mať dosť príťažlivosti pre nás obidve. Zaujalo ma “hľadanie nežnosti”.“

Lenka Klodová: „Tak dlouho jsme navzájem uvažovaly o dílech té druhé, o tom, kde by mohly být body společného základu, až jsme v tom opatrném dotýkání se cizího sveta, s obavou, aby se nestalo nějaké násilí a něco nerozbilo, až jsme v tom hledání nalezly zálibu a nosné téma. To neviditelné, co nám nedovolilo ideu společné výstavy opustit, jsme nazvaly něžností. Díla, které vystavíme, jsou výstupy našeho hledání něžnosti. Některé z nich jsou inspirované dílem té druhé, jiné jsou zaměřené ven, k jiným lidem. Název a proklamace, že je to výstava o něžnosti, je pobídkou ke hře, k spoluúčasti. Měl by diváka navést k tomu, aby hledal něhu/něžnost ve věcech, kde by ho to bez té motivace nenapadlo, a tudíž aby posléze dělal totéž i v životě – hledal něhu v zdánlivě obyčejných nebo ironických nebo směšných nebo tragických situacích.“

Výstava: Pavlína Fichta Čierna (SK) a Lenka Klodová (CZ) – NEŽNÉ PRIPOMIENKY
Vernisáž: 31. marca 2005 o 17,00 hod. v Malej výstavnej sieni Považskej galérie umenia v Žiline, Štefánikova 2, 010 01 Žilina
Trvanie: 1. apríl – 15. máj 2005
Kurátorka: Lucia Gregorová

–lg–

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

V zálive Boka Kotorská objavili vrak rímskej lode

Vrak lode pochádzajúcej podľa všetkého z obdobia Rímskej ríše objavili na dne zálivu Boka Kotorská v Čiernej Hore. Ako vo vyhlásení uviedol tamojší Inštitút na ochranu kultúrneho dedičstva, podľa všetkého “sme našli loď, ktorá sa používala na prepravu tovarov.” Úrady miesto nálezu zatiaľ nezverejnili až do zabezpečenia jeho ochrany.

Výstava RONA v Martine

Výstava. prezentuje v dvoch tematických rovinách sklársku produkciu viažucu sa k sklárňam v Lednických Rovniach. Časť výstavy je venovaná voľnej umeleckej tvorbe. Ponúka návštevníkom ukážky diel slovenských i zahraničných výtvarníkov – účastníkov Medzinárodného sklárskeho sympózia, ktoré sa každý druhý rok z iniciatívy a.s. Rona a Združenia sklárskych výtvarníkov koná v Lednických Rovniach.

Galéria DIVYD sa predstavuje…

Na konci roku 2003 Galéria DIVYD sa pokúsila v jednom priestore vystaviť diela maliara Rudolfa Filu a sklárskeho umelca Pala Macha. Každý z nich tu prezentoval svoje vlastné diela a okrem toho vytvorili jednu sériu spoločných artefaktov.

B. Bystrica: V Galérii ÚĽUV otvoria výstavu Sloverige

Súčasnú slovenskú a švédsku remeselnú výrobu vychádzajúcu z tradičných ľudových techník a vzorov predstaví výstava Sloverige, ktorú pripravilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) v spolupráci so švédskou organizáciou Svensk Slöjd. Jej vernisáž bude v utorok 21. septembra 2010 v Galérii ÚĽUV na Dolnej ulici v Banskej Bystrici a záujemcovia si ju tam budú môcť pozrieť do 22. novembra 2010. Výstava prináša prostredníctvom tvorby 25 švédskych a 25 slovenských autorov konfrontáciu dvoch kultúrne odlišných a zároveň blízkych krajín. “Sloverige sa pohráva s tajomnom v umeleckom remesle – kladie hádanky, ktoré výrobky odkiaľ pochádzajú. Napokon však možno nezáleží až tak na tom, z ktorej kultúry a tradície tvorba vychádza, postavená vedľa seba sa dopĺňa,” uviedla Barbora Krížová z ÚĽUV.

Jozef Jankovič – sochy a objekty

Narodil sa roku 1937 v Bratislave. Študoval na VŠVU v Bratislave v sochárskom ateliéri prof. J. Kostku. Od roku 1990 pôsobí pedagogicky na VŠVU, od roku 1994 ako profesor. V rokoch 1990-94 bol jej rektorom. Za svoju tvorbu získal mnoho medzinárodných ocenení a vystavoval na desiatkach významných medzinárodných prehliadok.