Cirkev chce v areáli kalvárie stavať vily
Areál banskobystrickej kalvárie na úpätí kopca Urpín, ktorý banskobystrické biskupstvo pred vyše rokom po komplexnej rekonštrukcii slávnostne otvorilo, chce teraz zastavať. Podľa zámeru, ktorý biskupstvo predložilo stavebnému úradu na územné konanie, sa majú v okolí kaplniek kalvárie postaviť štyri “rezidenčné vily”, Vzdelávací vyšší inštitút a Dom svätej Marty, ktorý má byť podľa hovorkyne biskupstva Zuzany Juhaniakovej penziónom pre seniorov. “Rodinné domy sú určené rodinám, ktoré si kalváriu ako vzácne duchovné a historické miesto Banskej Bystrice vezmú k srdcu. Tieto rodiny budú svojou prítomnosťou a prirodzeným rodinným rytmom života oblasť pod kalváriou chrániť. Týmto kľúčom vie biskupstvo zabezpečiť to, aby kalvária o krátky čas nebola znovu zdevastovaná,” uviedla pre agentúru SITA Juhaniaková.
Časť občanov Banskej Bystrice vrátane obyvateľov ulíc pod kalváriou však s výstavbou v areáli kalvárie nesúhlasí. Ako pre agentúru SITA uviedla mestská poslankyňa, architektka Ľudmila Priehodová, mesto ako stavebný úrad by takúto výstavbu nemalo povoliť, pretože je to v rozpore s územným plánom kraja a ide o pamiatkovo chránený areál. Patrí do ochranného pásma pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica, ktoré koncom roka 2008 vymedzil Pamiatkový úrad SR.
Zmena územného plánu aglomerácie z roku 2000, ktorá výstavbu v areáli kalvárie umožňuje, je podľa Priehodovej neplatná, pretože nie je v súlade so záväznou časťou Územného plánu Banskobystrického kraja ako nadradenej územnoplánovacej dokumentácie. “Občania podali svoje pripomienky v procese územného konania, teraz čakáme, ako mesto rozhodne,” povedala Priehodová. Podľa nej nemá ísť o rodinné domy, ale o bytovky, o čom svedčí veľkosť navrhovaných “rezidenčných víl”.
Obnova komplexu banskobystrickej kalvárie na úpätí Urpína, dokončená na jeseň 2008, zahŕňala rekonštrukciu jednotlivých kaplniek zastavení a vrcholového kostolíka, ošetrenie vyše 270-ročnej lipovo-gaštanovej aleje pozdĺž trasy krížovej cesty, vybudovanie nových prístupových komunikácií i chodníkov pre peších a cyklistov a tiež výstavbu budovy kláštora pre Rád bosých karmelitánov, ktorí majú na kalváriu dohliadať a duchovne pôsobia v jej obnovenom vrcholovom chráme. Ako vtedy informovala hovorkyňa Juhaniaková, náklady dosiahli 41,4 milióna korún (vyše 1,374 milióna eur), z toho vyše 13,5 milióna korún (vyše 448-tisíc eur) bolo na novostavbu kláštora. „Tieto výdavky boli pokryté z darov Biskupstva Banská Bystrica, finančných prostriedkov farnosti Banská Bystrica-katedrála získaných z predaja pozemkov a darov veriacich a ostatných fyzických osôb, ktorým skvost mesta leží na srdci,“ uviedla Juhaniaková.
Hlavným architektom renovácie komplexu kalvárie bol Jozef Frtús. Pre agentúru SITA uviedol, že s teraz navrhovanou výstavbou v areáli kalvárie nesúhlasí. Podľa biskupstva však výstavba nebude v rozpore s pôvodným zámerom obnovy kalvárie ako miesta určeného nielen na procesie veriacich, ale aj ako oddychovej zóny pre všetkých obyvateľov a návštevníkov mesta. “Naopak, je to naplnením toho istého uceleného zámeru: zachránenie a navrátenie kalvárie do života mesta. Architektúra prostredia pod kalváriou otvára druhú etapu tohto zámeru,” uviedla Juhaniaková. Zdôraznila, že biskupstvo v žiadnom prípade neplánuje rozpredávanie parciel určených na výstavbu, a preto je vylúčená svojvoľná architektúra a pôjde o výstavbu regulovanú pamiatkovým úradom.
Tradícia kalvárskych pútí na Urpíne siaha do roku 1663, odkedy sa tam konali procesie na sviatky Nájdenia a Povýšenia Svätého Kríža. V tom roku sa obyvatelia mesta pod vedením rehole jezuitov zaviazali, že tam postavia zastavenia kalvárie. Pôvodná vrcholová kaplnka niesla meno svätého hrobu a podľa zachovaných dokumentov ju dokončili v roku 1713. Od iných kalvárií sa banskobystrická líši práve vďaka pôvodu, keďže jezuiti mali na rozdiel od františkánov len osem a nie 14 zastavení. Posledné plastiky na kalvárii pribudli v rokoch 1902 a 1903. Ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia bola kalvária obľúbeným miestom nedeľných prechádzok Banskobystričanov, neskôr chátrala.
Cirkev chce v areáli kalvárie stavať vily
STV-1 – 11. 01. 2010 – Reportéri – Plány s Kalváriou
http://www.stv.sk/videoarchiv/relacia/reporteri/ : http://stv.livetv.sk/tvarchive//video/video.html?video=48994
Re: Cirkev chce v areáli kalvárie stavať vily
Zatulany prispevok:
Príspevok Zaslal: Ne. 10. Jan 2010 12:43 ksč
Pamiatkový úrad reguloval tak, že všetko en-blok povolil – súhlasil…
Vo veci totiž jestvuje len ÁNO alebo NIE – a riaditeľ PhDr. Sura má ešte nejaký ten rok do penzie stále pred sebou…
Pozoruhodné však je, že ide v rozpore s tým, čo podpísal Vladimír Mečiar ako predseda vlády SR (nariadenie vlády z roku 1998) – pritom HZDS je koaličným partnerom Smeru, do ktorého sa zmienený riaditeľ zaradil.
Re: Cirkev chce v areáli kalvárie stavať vily
Mesto výstavbu na urpínskej kalvárii neodmieta
BANSKÁ BYSTRICA 22. januára (SITA) – Výstavbe bytoviek, ktoré chce postaviť katolícka cirkev na svojich pozemkoch v areáli banskobystrickej kalvárie na úpätí kopca Urpín, z hľadiska mesta Banská Bystrica nič nebráni. Uviedol to po dnešnom rokovaní s členmi petičného výboru proti výstavbe na kalvárii banskobystrický primátor Ivan Saktor. “Vysvetlili sme zástupcom petičného výboru, že mesto musí konať v zmysle zákona. To znamená, že sme prísne oddelili veci stavebného charakteru a veci pocitového charakteru, ktoré boli obsahom tejto petície. Všetky takzvané právne argumenty, ktoré boli v petícii uvádzané, sú už dnes vyvrátené,” povedal Saktor s tým, že rozhodnutie Pamiatkového úradu SR o začlenení kalvárie do ochranného pásma mestskej pamiatkovej zóny zrušil začiatkom decembra súd. “Je to súkromný pozemok a je to priestor, ktorý je možný k zastavaniu. Je to nízka zástavba, ktorá patrí do tohto prostredia,” povedal Saktor.
Petíciu proti výstavbe na kalvárii platne podpísalo 521 občanov. Územné konanie stavebný úrad zatiaľ neukončil a požiadal o predĺženie lehoty na rozhodnutie. Podľa jeho vedúceho Stanislava Ferianca by mali rozhodnúť do mesiaca. “Námietky a pripomienky, ktoré v rámci územného konania prišli, možno rozdeliť do troch skupín. Jedna žiada absolútne zastaviť výstavbu v tomto území, druhá má problém s nedostatočným prístupom do tejto lokality a tretia s funkčným využitím a náplňou tejto výstavby,” povedal pre agentúru SITA Ferianc. Dodal, že väčšina z množstva námietok je od občanov.
V areáli banskobystrickej kalvárie na úpätí Urpína chce banskobystrické biskupstvo podľa zámeru, ktorý predložilo na územné konanie, postaviť štyri “rezidenčné vily”, Vzdelávací vyšší inštitút a Dom svätej Marty, ktorý má byť podľa hovorkyne biskupstva Zuzany Juhaniakovej penziónom pre seniorov. Pojmom “rezidenčné vily” sú označené dvoj- a trojpodlažné bytové domy. Podľa Juhaniakovej sú obavy ľudí “pekným znakom toho, že skutočne majú na srdci banskobystrickú kalváriu”. Pripomenula, že katolícka cirkev by nedovolila narušenie pietneho charakteru kalvárie.
Desaťročia chátrajúci areál kalvárie biskupstvo prednedávnom zrekonštruovalo. Jeho obnova, dokončená na jeseň 2008, zahŕňala rekonštrukciu jednotlivých kaplniek zastavení a vrcholového kostolíka, ošetrenie vyše 270-ročnej lipovo-gaštanovej aleje pozdĺž trasy krížovej cesty, vybudovanie nových prístupových komunikácií i chodníkov pre peších a cyklistov a tiež výstavbu budovy kláštora pre Rád bosých karmelitánov, ktorí majú na kalváriu dohliadať a duchovne pôsobia v jej obnovenom vrcholovom chráme. Ako vtedy informovala hovorkyňa Juhaniaková, celkové náklady dosiahli 41,4 milióna korún (vyše 1,374 milióna eur), z toho vyše 13,5 milióna korún (vyše 448-tisíc eur) bolo na novostavbu kláštora.
Podľa biskupstva nebude plánovaná výstavba v rozpore s pôvodným zámerom obnovy kalvárie ako miesta určeného nielen na procesie veriacich, ale aj ako oddychovej zóny pre všetkých obyvateľov a návštevníkov mesta. “Naopak, je to naplnením toho istého uceleného zámeru: zachránenie a navrátenie kalvárie do života mesta. Architektúra prostredia pod kalváriou otvára druhú etapu tohto zámeru,” uviedla Juhaniaková. Zdôraznila, že biskupstvo v žiadnom prípade neplánuje rozpredávanie parciel určených na výstavbu, a preto je vylúčená svojvoľná architektúra a pôjde o výstavbu regulovanú pamiatkovým úradom.
Tradícia kalvárskych pútí na Urpíne siaha do roku 1663, odkedy sa tam konali procesie na sviatky Nájdenia a Povýšenia Svätého Kríža. V tom roku sa obyvatelia mesta pod vedením rehole jezuitov zaviazali, že tam postavia zastavenia kalvárie. Pôvodná vrcholová kaplnka niesla meno svätého hrobu a podľa zachovaných dokumentov ju dokončili v roku 1713. Od iných kalvárií sa banskobystrická líši práve vďaka pôvodu, keďže jezuiti mali na rozdiel od františkánov len osem a nie 14 zastavení. Posledné plastiky na kalvárii pribudli v rokoch 1902 a 1903. Ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia bola kalvária obľúbeným miestom nedeľných prechádzok Banskobystričanov, neskôr chátrala.
Re: Cirkev chce v areáli kalvárie stavať vily
… rozhodnutie Pamiatkového úradu SR o začlenení kalvárie do ochranného pásma mestskej pamiatkovej zóny zrušil začiatkom decembra súd. …
… Juhaniaková. Zdôraznila, že … je vylúčená svojvoľná architektúra a pôjde o výstavbu regulovanú pamiatkovým úradom.
Z akého titulu nechá biskupský úrad zasahovať Krajský pamiatkový úrad do svojho zámeru, keď ochranné pásmo mestskej pamiatkovej “zóny” na Urpíne de iure neexistuje? Žeby kvôli nadštandardným personálnym vzťahom od čias kauzy triptychu Klaňanie troch kráľov?
Re: Cirkev chce v areáli kalvárie stavať vily
Z akého titulu nechá biskupský úrad zasahovať krajský pamiatkový úrad do svojho zámeru, keď ochranné pásmo mestskej pamiatkovej “zóny” na Urpíne de iure neexistuje? Žeby kvôli nadštandardným personálnym vzťahom od čias kauzy triptychu Klaňanie troch kráľov?
Práveže RKC potrebuje niekoho, kto by vec posvietil, a vyvolal zdanie perfektnosti súladu s pamiatkou.
Celá situácia je aspoň na niečo dobrá: PhDr.Súra si konečne možno uvedomí, že sa z neho stala len hračka pre iných, ktorým umožnil všetky zvrhlé zámery (BŠ – kasíno; BŠ – garáže, dostavby, prístavby /Sládkovičova, Novozámocká, pri Piarskej bráne/; ZV – námestie /vivat Ing. Miklešová/; ZV – “shopping center VAV”; Halič – zámer podkopania kaštieľskeho nádvoria sa asi prehliadol!)…
Ochrane pamiatok v Banskobystrickom kraji pomôže jedine nútená správa z vonkajšieho prostredia!
Re: Cirkev chce v areáli kalvárie stavať vily
Začína sa ďalšia petícia proti zastavaniu kalvárie
BANSKÁ BYSTRICA 4. februára (SITA) – Odporcovia výstavby bytových domov v areáli historickej banskobystrickej kalvárie na úpätí kopca Urpín, ktorú presadzuje banskobystrické biskupstvo, rozbiehajú proti nej druhú petíciu. Prvú, ktorú podpísalo vyše 520 občanov, totiž mesto podľa nich zmietlo zo stola. Uviedol to pre agentúru SITA člen petičného výboru, mestský poslanec Pavol Katreniak. “Sme presvedčení, že zámer investora, Biskupstva Banská Bystrica (…) je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Taktiež sme presvedčení, že akákoľvek ďalšia výstavba kopec Kalvárie znehodnotí a poškodí. Tento priestor, ktorý je charakteristickou krajinnou dominantou mesta, patril verejnosti po stáročia. (…) Chceme, aby to tak ostalo pre nás a po nás i pre ďalšie generácie,” uvádza sa v petícii.
Podľa zámeru, ktorý banskobystrické biskupstvo predložilo stavebnému úradu na územné konanie, chce katolícka cirkev na svojich pozemkoch v areáli kalvárie postaviť štyri “rezidenčné vily”, Vzdelávací vyšší inštitút a Dom svätej Marty, ktorý má byť podľa hovorkyne biskupstva Zuzany Juhaniakovej penziónom pre seniorov. Pojmom “rezidenčné vily” sú označené dvoj- a trojpodlažné bytové domy. Podľa Juhaniakovej sú obavy ľudí “pekným znakom toho, že skutočne majú na srdci banskobystrickú kalváriu”. Zdôraznila, že cirkev by nedovolila narušenie pietneho charakteru kalvárie.
Hoci územné konanie sa ešte neskončilo a stavebný úrad predĺžil lehotu na rozhodnutie do 11. marca, primátor Ivan Saktor 22. januára po stretnutí s členmi petičného výboru k prvej petícii vyhlásil, že navrhovanej výstavbe z hľadiska mesta nič nebráni. “Je to súkromný pozemok a je to priestor, ktorý je možný k zastavaniu. Je to nízka zástavba, ktorá patrí do tohto prostredia,” povedal Saktor. Poslanec Katreniak považuje Saktorove vyjadrenie za zaujímavé. “Pracovníci stavebného úradu ešte nevedia, že výstavbe nič nebráni, a on už to vie,” podotkol Katreniak. Petícia podľa neho ukazuje vôľu Banskobystričanov, ktorí majú ku kalvárii “lepšie cítenie ako predstavitelia mesta aj ako biskup”.
Desaťročia chátrajúci areál kalvárie biskupstvo prednedávnom zrekonštruovalo. Jeho obnova, dokončená na jeseň 2008, zahŕňala rekonštrukciu jednotlivých kaplniek zastavení a vrcholového kostolíka, ošetrenie vyše 270-ročnej lipovo-gaštanovej aleje pozdĺž trasy krížovej cesty, vybudovanie nových prístupových komunikácií i chodníkov pre peších a cyklistov a tiež výstavbu budovy kláštora pre Rád bosých karmelitánov, ktorí majú na kalváriu dohliadať a duchovne pôsobia v jej obnovenom vrcholovom chráme. Podľa biskupstva nebude plánovaná výstavba v rozpore s pôvodným zámerom obnovy kalvárie ako miesta určeného nielen na procesie veriacich, ale aj ako oddychovej zóny pre všetkých obyvateľov a návštevníkov mesta. “Naopak, je to naplnením toho istého uceleného zámeru: zachránenie a navrátenie kalvárie do života mesta. Architektúra prostredia pod kalváriou otvára druhú etapu tohto zámeru,” uviedla Juhaniaková. Zdôraznila, že biskupstvo v žiadnom prípade neplánuje rozpredávanie parciel určených na výstavbu, preto je vylúčená svojvoľná architektúra a pôjde o výstavbu regulovanú pamiatkovým úradom.
Re: Cirkev chce v areáli kalvárie stavať vily
Petíciu za zachovanie prostredia banskobystrickej Kalvárie môžete podporiť elektronicky, cez internet.
Informácie o priebehu petície, o ďalších akciách ako i možnosť stiahnuť si prázdne petičné hárky na vytlačenie pre priame podpisovanie občanov nájdete na stránke http://www.poslanec.sk.
Nová petícia za zachovanie Kalvárie v Banskej Bystrici
Na sklonku minulého roku podpísalo 550 Banskobystričanov petíciu proti plánovanej výstavbe objektov na Kalvárii. Primátor Ivan Saktor ju 21. januára 2010 zmietol zo stola. Vraj „po právnej stránke nič nebráni tomu, aby sa plánovaná výstavba na banskobystrickej kalvárii realizovala.“ Lenže opak je pravdou. Preto vznikla nová petícia za zachovanie Kalvárie.
Banská Bystrica, 2. februára 2010
Pán primátor Ivan Saktor,
po Vašom stretnutí s Banskobystričanmi, ktorí sa vyslovili proti plánovanej výstavbe objektov na Kalvárii, ste sa dňa 22. 1. 2010 vyjadrili, že „po právnej stránke nič nebráni tomu, aby sa plánovaná výstavba na banskobystrickej Kalvárii realizovala.“
My, podpísaní občania, sme presvedčení, že zámer investora, Biskupstva Banská Bystrica, podľa projektu spracovaného architektom Marianom Šovčíkom pre územné konanie je v rozpore s platnou územno-plánovacou dokumentáciou. Taktiež sme presvedčení, že akákoľvek ďalšia výstavba tento priestor znehodnotí a poškodí. Kopec Kalvárie, ktorý je charakteristickou krajinnou dominantou mesta, patril banskobystrickej verejnosti po stáročia. Slúžil ľuďom na načerpanie fyzických a duchovných síl, poskytoval im pocit domova, slobody a krásy. Chceme, aby to tak ostalo pre nás i pre ďalšie generácie.
Ako štatutára mesta Banská Bystrica Vás preto žiadame, aby ste výstavbu na Kalvárii nepovolili.
Petičný výbor:
PhDr. Klára KUBIČKOVÁ, PhD., Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica (predsedníčka);
Mgr. Ing. Pavol KATRENIAK, Horná 63, 974 01 Banská Bystrica (osoba určená na styk s orgánom verejnej správy – katreniak@gmail.com);
Mgr. Andrej ČIERNY, Cikkerova 11, 974 01 Banská Bystrica;
Ing. arch. Václav CHOCHOL, Severná 18, 974 01 Banská Bystrica;
Ing. Milan LICHÝ, Sitnianska 12, 974 01 Banská Bystrica;
Ing. Otto ŠTROFFEK, Kráľovohoľská 14, 974 01 Banská Bystrica
Re: Cirkev chce v areáli kalvárie stavať vily
Architekti nesúhlasia s výstavbou na Kalvárii
BANSKÁ BYSTRICA 17. februára (SITA) – Slovenskí architekti nesúhlasia s avizovanou výstavbou tzv. rezidenčných domov v oblasti banskobystrickej Kalvárie, ktorá je historickou a kultúrnou pamiatkou zo 17. storočia. V tejto súvislosti poslali Biskupskému úradu katolíckej cirkvi v Banskej Bystrici ako investorovi, primátorovi Ivanovi Saktorovi, ale i Ministerstvu kultúry a ďalším autoritám Otvorený list. Na tlačovej besede v Banskej Bystrici o tom dnes informoval viceprezident Spolku architektov Slovenska Igor Teplan a členovia petičného výboru na Zachovanie Kalvárie.
Architekti v liste píšu, že so znepokojením sledujú doterajší vývoj v prípade plánovanej výstavby na Banskobystrickej kalvárii. Obracajú sa na zodpovedné autority s výzvou, aby prehodnotili doterajšie postoje a aktivity smerujúce k zamýšľaným investičným cieľom. Výstavba, akokoľvek regulovaná, by priestor Kalvárie devastovala nielen z architektonicko-výtvarného a urbanistického hľadiska, ale najmä duchovne. Totalitný komunistický režim síce Kalvárii nevenoval primeranú pamiatkovú starostlivosť, avšak ani tento režim sa neodvážil tak razantne atakovať priestor v duchovnej správe vtedajšieho „triedneho nepriateľa“.
Obzvlášť dôrazne a s nádejou sa preto architekti obracajú na predstaviteľov súčasného potenciálneho stavebníka Rímskokatolíckeho Biskupského úradu Banská Bystrica, aby si vypočuli čoraz silnejší protestný hlas verejnosti a ukončili práce, ktorých výsledkom by mala byť realizácia plánovaných objektov. Napriek nesúhlasu architekti zároveň vyjadrujú hlbokú úctu a vďaku za úsilie a nemalé finančné prostriedky, ktoré Biskupský úrad venoval záchrane a obnove významnej národnej kultúrnej pamiatky akou je Banskobystrická kalvária.
Architekti listom oslovili aj svojich kolegov, aby ukončili práce na projektovej príprave tohto investičného zámeru, čo im umožňuje aj Etický poriadok Slovenskej komory architektov.
Podľa názoru architektov výstavbu bytových domov na Kalvárii môže zastaviť primátor Banskej Bystrice Ivan Saktor. Ten však podľa nich „nemá vôľu“ to urobiť. Podľa vyhlásenia hlavy mesta pre médiá v januári tohto roku “po právnej stránke nič nebráni plánovanej výstavbe na Kalvárii”.
Autori otvoreného listu tiež vyslovili obavu, že výstavba rezidenčných domov na Kalvárii by mohla byť precedensom, ktorý spustí výstavbu ďalších objektov na Urpíne. V priestore je pritom akútny nedostatok infraštruktúry.
V tejto súvislosti na budove Spolku architektov Slovenska v Banskej Bystrici vyvesili transparent Nestavajte na Kalvárii. Na Námestí SNP oproti Spolku architektov je sídlo Biskupského úradu.
Re: Cirkev chce v areáli kalvárie stavať vily
Biskupstvo od navrhovanej výstavby na kalvárii neustúpi
Podľa riaditeľa biskupského úradu Vladimíra Farkaša o projekte diskutovali tri roky s odborníkmi a vybrali definitívnu podobu
BANSKÁ BYSTRICA 2. marca (SITA) – Banskobystrické biskupstvo je rozhodnuté plánovanú výstavbu na banskobystrickej kalvárii na úpätí kopca Urpín, proti ktorej občania podpisujú už druhú petíciu, uskutočniť v navrhovanej podobe, vrátane štyroch bytových domov, voči ktorým je najväčší odpor. Uviedol to na dnešnej tlačovej besede riaditeľ biskupského úradu Vladimír Farkaš. Pripomenul, že projekt výstavby na kalvárii, respektíve dobudovania kalvárie vybrala v súťaži odborná porota. “Diskutujeme tretí rok. Dialogizujeme odborne, boli tu odborné poroty. Po troch rokoch, aby sme vám predložili niečo, čo je polotovar, je nemysliteľné. Toto je definitíva,” odpovedal Farkaš na otázku, či môže biskupstvo pristúpiť v tejto veci na kompromis.
Podľa zámeru, ktorý banskobystrické biskupstvo predložilo stavebnému úradu na územné konanie, chce katolícka cirkev na svojich pozemkoch v areáli kalvárie postaviť štyri “rezidenčné vily”, Vzdelávací vyšší inštitút a penzión pre seniorov Dom svätej Marty. Pojmom “rezidenčné vily” sú označené dvoj- a trojpodlažné bytové domy. Odporcovia tohto zámeru rozbehli začiatkom februára druhú petíciu, keďže prvú, podpísanú 520 občanmi, mesto podľa nich zmietlo zo stola. Územné konanie stavebný úrad zatiaľ neukončil.
Proti výstavbe na Kalvárii sa v otvorenom liste vyslovil aj Spolok architektov Slovenska. “Výstavba, akokoľvek regulovaná, by priestor Kalvárie devastovala nielen z architektonického a urbanistického hľadiska, ale najmä duchovne,” uvádzajú architekti v liste. V otvorenej odpovedi naň biskupstvo uvádza, že chce, aby zostala kalvária zachovaná pre budúce generácie, nie však ako múzeum, športovisko alebo rekreačná zóna, ale ako živá kultúrna pamiatka so živými ľuďmi, ktorí ju budú svojím regulovaným bývaním chrániť. “Nezdieľame názor, že Kalvária v Banskej Bystrici má slúžiť na venčenie psov, mačiek, tréningy športovcov, cykloturistiku a lyžiarske bežecké trate. Rovnako nemá slúžiť ani ako miesto stretávania pre závislosťou zdemolovanú mládež s injekčnými striekačkami! A toto všetko sa v súčasnosti deje aj po uzavretí prevej etapy rekonštrukcie Kalvárie naďalej!” uviedlo v otvorenej odpovedi na list architektov biskupstvo.
Odporcovia výstavby sa odvolávajú na ochranné pásmo banskobystrickej pamiatkovej rezervácie, ktoré vyhlásil Pamiatkový úrad SR v septembri 2008 a ktoré zahŕňalo aj urpínsku kalváriu. Po odvolaní sa mesta aj biskupského úradu rozhodnutie pamiatkového úradu potvrdilo aj ministerstvo kultúry. Následne ho katolícka cirkev napadla na súde, ktorý vlani v decembri rozhodnutie Pamiatkového úradu SR aj ministerstva kultúry zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Pamiatkový úrad SR začiatkom tohto roka začal nové správne konanie k vyhláseniu ochranného pásma pamiatkovej rezervácie a vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení. Zároveň informoval mesto o povinnosti zdržať sa v čase správneho konania zmien územnoplánovacej dokumentácie či rozhodnutí o umiestnení stavby.
Desaťročia chátrajúci areál kalvárie biskupstvo prednedávnom zrekonštruovalo. Jeho obnova, dokončená na jeseň 2008, zahŕňala rekonštrukciu jednotlivých kaplniek zastavení a vrcholového kostolíka, ošetrenie vyše 270-ročnej lipovo-gaštanovej aleje pozdĺž trasy krížovej cesty, vybudovanie nových prístupových komunikácií i chodníkov pre peších a cyklistov a tiež výstavbu budovy kláštora pre Rád bosých karmelitánov, ktorí majú na kalváriu dohliadať a duchovne pôsobia v jej obnovenom vrcholovom chráme.
Re: Cirkev chce v areáli kalvárie stavať vily
Biskup Baláž sa vyjadril ku kauze výstavby na kalvárii
24. 2. 2010 | Biskupstvo Banská Bystrica
Biskup Rudolf Baláž reaguje na otvorený list Prezídia Spolku architektov Slovenska k plánovanej výstavbe na Banskobystrickej kalváráii. Postoje v ňom prezentované podľa neho urážajú a poškodzujú cirkev a biskupský úrad.
Vec: Odpoveď na „Otvorený list Prezídia Spolku architektov Slovenska zodpovedným autoritám v prípade pripravovanej výstavby na Banskobystrickej kalvárii”
Vážení členovia prezídia Spolku architektov Slovenska,
k Vášmu listu označenému ako „Otvorený list Prezídia Spolku architektov Slovenska zodpovedným autoritám v prípade pripravovanej výstavby na Banskobystrickej kalvárii” zo dňa 12. februára 2010, si dovoľujeme uviesť nasledovné:
V prvom rade nevieme, k akému nášmu zámeru sa vo Vašom liste vyjadrujete. Ako investora nás vyzývate, aby v súvislosti s „plánovanou výstavbou na Banskobystrickej kalvárii” sme „ukončili práce, ktorých výsledkom by mala byť realizácia plánovaných objektov”. Nie je nám však zrejmé, či nesúhlasíte s konkrétnym architektonickým riešením plánovanej výstavby v Polyfunkčnej zóne Pod Kalváriou, t.j. s konkrétnym projektom pre územné konanie, ktoré je v súčasnosti vedené príslušným stavebným úradom, keďže tento projekt ste si od nás nevyžiadali (súčasťou tohto projektu je Dom sv. Marty, Vzdelávací vyšší inštitút rodiny, priestor pre vzájomné pôsobenie základného princípu votívneho miesta s princípmi modernej architektúry a 4 rezidenčné vily určené na bývanie) alebo nesúhlasíte so žiadnou ďalšou výstavbou v Polyfunkčnej zóne Pod Kalváriou.
Zo znenia Vášho listu nám skôr vyplýva, že ste proti akejkoľvek ďalšej výstavbe v Polyfunkčnej zóne Pod Kalváriou, keď uvádzate: „Výstavba, akokoľvek regulovaná, by priestor Kalvárie devastovala nielen z architektonicko-výtvarného a urbanistického hľadiska, ale najmä duchovne.”
Nebudeme na tomto mieste polemizovať nad otázkou, či je Spolok architektov Slovenska inštitúciou, ktorá by mala oprávnenie vyjadrovať sa k otázke, či pripravovaná výstavba v Polyfunkčnej zóne Pod Kalváriou spôsobí duchovnú devastáciu priestoru Kalvárie. V každom prípade predpokladáme, že členmi Spolku architektov Slovenska sú erudovaní odborníci v oblasti architektúry, ktorým musí byť zrejmé, že v Polyfunkčnej zóne Pod Kalváriou je v súčasnosti možné zrealizovať výstavbu iba v prípade, ak bude v súlade s platným a účinným územným plánom mesta Banská Bystrica a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Banská Bystrica č. 80/2000 o Územnom pláne aglomerácie Banská Bystrica – návrh zmien a doplnkov V. etapa bolo schválené uznesením Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici č. 145/2000 dňa 16. 3. 2000 a nadobudlo účinnosť dňom 5. 4. 2000. Podľa záväzných regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia schválených uvedeným uznesením Mestského zastupiteľstva lokalita 59 ..Polyfunkčná zóna Pod Kalváriou” je určená za polyfunkčnú zónu občianskej vybavenosti a bývania a regulatív stanovuje priestor urbanisticky dotvárať ako polyfunkčnú zónu občianskej vybavenosti a bývania.
Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Banská Bystrica (ďalej len „Biskupstvo Banská Bystrica”), nad rámec povinností, ktoré mu vyplývajú z právneho poriadku Slovenskej republiky, uvedomujúc si širší spoločenský dopad pripravovaného zámeru druhej etapy výstavby v Polyfunkčnej zóne Pod Kalváriou, zrealizovalo na vypracovanie návrhu urbanisticko-architektonickej štúdie na územie Pod Kalváriou v septembri 2007 súťaž, pričom výzvou oslovila štyroch architektov na predloženie urbanisticko-architektonickej štúdie (dvoch z Banskej Bystrice a dvoch z Bratislavy).
Medzi oslovenými architektmi bol aj Váš člen – Ing. arch. Jozef Frtús, ktorý realizoval prvú etapu rekonštrukcie Kalvárie a ktorý sa v súčasnosti na verejnosti prezentuje ako jeden z odporcov výstavby v Polyfunkčnej zóne Pod Kalváriou. Jeho návrh riešenia ďalšej výstavby v Polyfunkčnej zóne Pod Kalváriou, ktorý predložil, však odborná porota neprijala a teda v predmetnej súťaži neuspel. Ing. arch. Jozef Frtús pritom vo svojom návrhu, ktorý predložil v rámci súťaže a za ktorý mu mimochodom bola zo strany Biskupstva Banská Bystrica poskytnutá odmena, navrhol v Polyfunkčnej zóne Pod Kalváriou výstavbu ešte väčšieho počtu rezidenčných víl ako je náš súčasný zámer predložený v rámci územného konania. Na tomto mieste je teda namieste otázka, prečo Ing. arch. Jozef Frtús zmenil názor na výstavbu v Polyfunkčnej zóne Pod Kalváriou a zároveň či by tak urobil aj v prípade, ak by sme náš zámer v súčasnosti realizovali s ním a podľa jeho návrhu?
Vo Vašom liste súčasne uvádzate, že „Totalitný komunistický režim síce Kalvárii nevenoval primeranú pamiatkovú starostlivosť, avšak ani tento režim sa neodvážil tak razantne atakovať priestor v duchovnej správe vtedajšieho „triedneho nepriateľa”.
Dovolíme si Vaše uvedené tvrdenie opraviť. Totalitný komunistický režim nevenoval Kalvárii v Banskej Bystrici žiadnu pamiatkovú starostlivosť a razantne ju atakoval. Dôkazom bol zámer lyžiarskeho vleku, ktorý už bol čiastočne realizovaný ešte v čase komunizmu a ktorý jednou svojou pätkou pretínal dokonca vrcholovú kaplnku. Ďalším dôkazom bol zámer výstavby amfiteátru priamo na území v blízkosti Kalvárie.
Asi ste už zabudli na zdevastovanú a burinami zarastenú Kalváriu, ktorá bola realitou ešte pred niekoľkými rokmi. Boli by pre Vás uvedené riešenia prijateľnejšie z pohľadu architektonicko-výtvarného, urbanistického a duchovného charakteru Kalvárie?
Prepáčte, ale naozaj nerozumieme, prečo s Vašou výzvou prichádzate v dobe viac ako 10 rokov po schválení zmien územného plánu Mesta Banská Bystrica v časti Polyfunkčnej zóny Pod Kalváriou, ako aj po ukončení architektonickej súťaže v roku 2007. Rovnako nerozumieme ani Vami zvolenému spôsobu – mediálne prezentovaný otvorený list, ktorý ste nám zaslali bez toho, aby ste sa bližšie oboznámili s celkovou koncepciou nášho zámeru. Vyzývate nás na to, aby sme nerealizovali náš zámer, ktorý je v súlade s územným plánom Mesta Banská Bystrica. Máme teda Vašej výzve rozumieť tak, že nás vyzývate ako vlastníka pozemkov v Polyfunkčnej zóne Pod Kalváriou na postup, ktorý je v rozpore s územným plánom Mesta Banská Bystrica? Veď predsa ako architekti, ktorí dennodenne pracujú s územnými plánmi musíte veľmi dobre vedieť, že práve územný plán ako najdôležitejším rozvojový dokument mesta Banská Bystrica je nástrojom, ktorý má komplexne riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie daného územia, určovať jeho zásady, navrhovať vecnú a časovú koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno – historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.
Iba pripomíname, že Biskupstvo Banská Bystrica na vlastné náklady a bez prispenia čo i len jednej koruny alebo eura zo strany štátu alebo z rozpočtu Európskej únie zrealizovalo prvú fázu rekonštrukcie Kalvárie. Biskupstvo Banská Bystrica postupovalo a postupuje pri svojom zámere v súlade s predpismi civilného a cirkevného práva a v zmysle schváleného územného plánu Mesta Banská Bystrica, ktorý je platný už viac ako desať rokov a ktorý schválil výstavbu v Polyfunkčnej zóne Pod Kalváriou ešte v roku 2000. Biskupstvo Banská Bystrica v tejto veci postupovalo transparentne, čoho dôkazom je aj vyššie uvedená súťaž architektov a dlhodobé verejné prezentovanie svojho zámeru. Biskupstvo Banská Bystrica nechce, aby sa na Kalvárii zrealizovali zámery z čias komunistickej doby, naopak chce, aby Kalvária mohla zostať zachovaná pre budúce generácie, nie však ako múzeum, športovisko alebo rekreačná zóna, ale ako živá kultúrna pamiatka, so živými ľuďmi, ktorí ju budú svojím regulovaným bývaním chrániť.
Nezdieľame názor, že Kalvária v Banskej Bystrici má slúžiť na venčenie psov, mačiek, tréningy športovcov, cykloturistiku a lyžiarske bežecké trate. Na tieto účely predsa existujú v Meste Banská Bystrica iné lokality. Rovnako podľa nášho názoru Kalvária nemá slúžiť ani ako miesto stretávania pre závislosťou zdemolovanú mládež s injekčnými striekačkami! A toto všetko sa v súčasnosti deje aj po uzavretí prvej etapy rekonštrukcie Kalvárii naďalej! Ani mestské policajné hliadky tomu nezabránia. Nemôžeme dopustiť, aby sa Kalvária za pár rokov vrátila tam, kde pred pár rokmi bola.
Na záver Vám chceme pripomenúť, že Biskupstvo Banská Bystrica je vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v Polyfunkčnej zóne Pod Kalváriou a nesie plné právo, ale aj plnú zodpovednosť, v oblasti otázok ich funkčného využitia. Nesúhlasíme s Vašim názorom, že „Kalvária je národnou kultúrnou pamiatkou”. Kalvária v Banskej Bystrici ako celok nie je kultúrnou pamiatkou, tou je iba Kostolík Svätého kríža. Pozemky nachádzajúce sa v Polyfunkčnej zóne Pod Kalváriou, na ktorých chceme zrealizovať v súlade s územným plánom Mesta Banská Bystrica svoj zámer, teda nie sú súčasťou národnej kultúrnej pamiatky. Zároveň to nie sú pozemky patriace všetkým.
Vlastnícke právo Biskupstva Banská Bystrica k uvedeným pozemkom je garantované priamo Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň zo Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky Oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod číslom 326/2001 Z. z., ktorou je Slovenská republika podľa Článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky viazaná, vyplýva, že Katolícka cirkev je chápaná ako subjekt medzinárodného práva, ktorý je autonómny, požíva právo vnútornej suverenity a rozhodovania vo všetkých svojich záležitostiach.
Z vyššie uvedených dôvodov Vaše postoje prezentované vo Vašom otvorenom liste odmietame, pretože nás urážajú a poškodzujú.
V úcte a s pozdravom,
Podpísaní:
Mons. Vladimír Farkaš, Moderátor kúrie, riaditeľ
Mons. ThDr. Marián Bublinec, Generálny vikár
Mons. Rudolf Baláž, Diecézny banskobystrický biskup
Zdroj: Changenet
Re: Cirkev chce v areáli kalvárie stavať vily
AMŠ Partners reaguje na otvorený list k výstavbe na Banskobystrickej kalvárii
23.2.2010 | AMŠ Partners
Spoločnosť AMŠ Partners, projektant výstavby na Banskobystrickej kalvárii reaguje na otvorený list Prezídia spolku architektov Slovenska. Zámer vybudovať na Kalvárii v Banskej Bystrici široké duchovné centrum, na počesť nespravodlivo umučených, popravených, trpiacich proti slobode a viere, je správna vec a v súlade s kresťanskými tradíciami, nielen historickej Kalvárie v Banskej Bystrici.
Vážení priatelia,
poznanie je v prvom rade pravda. A preto považujem za dôležité, v súvislosti s rozsiahlou dezinformáciou, ohľadne Kalvárie v Banskej Bystrici, „uviesť veci na pravú mieru“.
Odporcovia II. etapy výstavby na Kalvárskej hore Urpín, na čele s PhDr. Klárou Kubíčkovou a Ing. arch. Jozefom Frtúsom, zdôrazňujú len postavenie 4 rezidenčných víl. Ostatné duchovné a sociálne aktivity, sú zámerne zamlčované. Narábajú s množstvom neprávd a poloprávd, ktoré zavádzajú nielen banskobystrickú verejnosť.
Hlavným investičným zámerom Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstva Banská Bystrica na svojom súkromnom pozemku nie je dnešná vyfabrikovaná “kauza“ pod názvom „Vilková štvrť na Kalvárii“, ale vybudovanie Duchovnej správy Urpín, s cieľom zachovania Kalvárie ako silného votívneho miesta s rešpektovaním jeho výrazného krajinno-urbanistického prvku. Takto je celý zámer prezentovaný a spracovaný v žiadosti o vydanie územného rozhodnutia. Je až zarážajúce, že nikto neoperuje názvom Duchovná správa Urpín, pod ktorým sa investičný zámer od začiatku pripravuje.
Prvá etapa výstavby sa začala v roku 2006 a spočívala, na podnet biskupa Rudolfa Baláža, v rekonštrukcii Kalvárie a jej Kostolíka Svätého kríža, s Krížovou cestou s prístupovou cestou, realizáciou novostavby Kláštora Sv. Terézie Benedikty, ktorá symbolizuje silu odpustenia. Autorom 1. etapy výstavby je Ing. arch. Jozef Frtús.
Na druhú etapu v roku 2007 investor vypísal vyzvanú urbanisticko-architektonickú súťaž. Oslovil 4 kolektívy (2 z Banskej Bystrice a 2 z Bratislavy). Súťažné návrhy odovzdali 4 autorské kolektívy, medzi nimi aj Ing. arch. Jozef Frtús.
Hlavným cieľom riešenia urbanisticko-architektonickej súťaže bolo získať podklad, na základe ktorého bude možné usmerňovať ďalšie využitie a rozvoj územia Kalvárskej hory v rámci územného konania v zmysle územnoplánovacej dokumentácie. Súťažné podmienky jasne definovali snahu o investičný zámer v prostredí úpätia Kalvárskej hory, konkrétne aj požiadavku na „uplatnenie atraktívnej formy bývania v novom komplexe…“.
Preto informácie, že „po ukončení rekonštrukcie I. etapy“ … „ pod vplyvom rôznych developerských skupín začali silnieť a prevažovať názory a tlaky zo strany investora na komerčné využitie územia formou predaja pozemkov pre súkromných vlastníkov“, nie sú pravdivé.
Zdôrazňujem, že žiaden z návrhov nebol zo súťaže vylúčený pre nesplnenie súťažných podmienok. Za víťaza bol porotou vyhlásený návrh, ktorého autormi je Ing. arch. Marian Šovčík, CSc. a Ing. arch. Pavel Záriš aj preto, že sme najšetrnejšie riešili práve túto požiadavku súťaže. Proti jej výsledkom sa nikto neodvolal.
Ako podklad pre súťaž bol použitý Územný plán CMZ Banská Bystrica, Zmeny a doplnky Národná ulica – Urpín (ÚHA, Banská Bystrica, 1978). Predmetom priameho riešenia bola len tá časť Kalvárskej hory Urpín, ktorá je vlastníctvom Rímsko-katolíckej cirkvi.
Na základe výsledkov súťaže, vlastník pozemkov, Rímsko-katolícka cirkev, Biskupstvo Banská Bystrica, zaslal na MsÚ Banská Bystrica, odboru rozvoja a výstavby žiadosť o súhlasné stanovisko s vypracovaním zmien (týkali sa rozšírenia urbanizovaného územia na Kalvárii) k Územnému plánu Aglomerácie Banská Bystrica, Návrh zmien a doplnkov V. etapa, schválený Uznesením č. 116/1999-MsZ zo dňa 2.12.1999.
Po kladne vybavenej žiadosti sme v apríli 2008 vypracovali dokumentáciu pod názvom ÚPN aglomerácie Banská Bystrica, Zmeny a doplnky etapa XXX. Lokalita č. 166 Polyfunkčná zóna Pod Kalváriou. Jednalo sa stále o pozemky vo vlastníctve Rímsko-katolíckej cirkvi. Tento materiál však nebol predložený na schválenie MsZ, v dôsledku sporného výkladu ohľadne ochranného pásma pamiatkovej rezervácie.
Pokračovali sme preto na vypracovaní projektovej dokumentácie pre územné konanie podľa doteraz platného dokumentu, ktorým je Územný plán Aglomerácie Banská Bystrica, Návrh zmien a doplnkov V. etapa, schválený Uznesením č. 116/1999-MsZ zo dňa 2.12.1999. Tú sme odovzdali na pripomienkovanie v apríli 2009. Dňa 20.07.2009 zaslal MsÚ Banská Bystrica „Stanovisko k dokumentácii pre územné konanie Polyfunkčná zóna Pod Kalváriou, Banská Bystrica“ kde pre riešenú lokalitu vydal regulatívy, ktoré sme do projektovej dokumentácie nanovo zapracovali. Od tohto obdobia trvalo pripomienkové a schvaľovacie konanie na MsÚ do dňa 19.11.2009, kedy bolo ohlásené začatie územného konania, ktorého účastníkmi sú všetky dotknuté orgány na území mesta Banská Bystrica.
Druhá etapa sa teda začala pripravovať na parcelách, ktoré sú majetkom Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstva Banská Bystrica, v súčasnosti využité a evidované ako pozemky lúk a pasienky trvalo porastené trávami, na základe regulérne vyhlásených výsledkov vyzvanej urbanisticko-architektonickej súťaže, so súhlasom Mesta Banská Bystrica, v súlade so schváleným Územným plánom aglomerácie – zmeny a doplnky V. etapa, v súlade s riešením všetkých pripomienok Mesta Banská Bystrica a dotknutých inštitúcií na území mesta a v súlade s verdiktom Krajského súdu v Bratislave o zrušení ochranného pásma pamiatkovej rezervácie.
V projekte pre územné rozhodnutie, ktorý sme vypracovali a odovzdali na pripomienkovanie a schválenie je v súlade so všetkými spomínanými dokumentmi navrhnuté vybudovanie vyššej občianskej vybavenosti a to:
a/ Domu sv. Marty s celoslovenskou pôsobnosťou – ktorý má byť domovom pre dôstojné dožitie staroby kňazov. Starať sa o starých ľudí, je najdôležitejšia podstata prejavu ľudskosti.
b/ Vzdelávacieho vyššieho inštitútu rodiny – Inštitút rodiny bol erigovaný dňa 21.11.2004 v Bratislave. Bol darom Bratislavsko – trnavskej arcidiecézy pre Svätého Otca Jána Pavla II. pri príležitosti 26. výročia jeho pontifikátu a pri príležitosti prvého výročia jeho tretej návštevy na Slovensku. Hlavné ciele Inštitútu rodiny sú:
* obnovovať kresťanské rodiny podľa vzoru Svätej rodiny a v duchu náuky Jána Pavla II.;
* zapaľovať srdcia kňazov a laických spolupracovníkov, aby pochopili dôležitosť rodinnej pastorácie a pripravovali sa na ňu štúdiom teológie rodiny Jána Pavla II. a formáciou srdca;
* pomáhať rodinám pri zdravej kresťanskej výchove detí a pri evanjelizácii a katechizácii mládeže;
* vytvárať v rodinách „dom a školu spoločenstva“, aby sa šťastná kresťanská rodina stala nádejou pre súčasného človeka v Európe na začiatku tretieho tisícročia.
c/ Vytvorenie priestoru pre vzájomné pôsobenie základného princípu votívneho miesta s princípmi modernej architektúry – čo chápem ako spojenie historického tradičného kultového priestoru historickej Kalvárie, s realizáciou modernej architektúry a jej novými duchovnými funkciami, tak potrebnými pre súčasnú modernú pluralistickú spoločnosť.
d/ Uplatnenie atraktívnej formy bývania v polohách a celkoch rezidenčného úpätia Kalvárskej hory v 4 rezidenčných vilách. Tento atribút investičného zámeru, je zneužívaný petičným výborom a médiami a označovaný ako developerské aktivity. Rezidenčné vily predstavujú symbol spojenia duchovného a svetského v súčasnej postmodernej spoločnosti. Pre naplnenie tejto úlohy preto vnímam snahu kresťanstva „porozumieť súčasnosti“ a pôsobiť v „skúsenosti“ dnešného človeka, hlavne mladého, v kontakte s dnešnou komplikovanou realitou. Všetky cielené aktivity na tomto území, sú zamerané na potrebu otvoriť tento priestor pre všetkých, bez rozdielu veku, vierovyznania, dať vzkriesenému historickému duchovnému odkazu, ktorý Kalvária nesie, súčasný nový a širší kresťanský rozmer a poslanie.
e/ Dotvorenie územia ikonami sv. patrónov Európy s dominantou sakrálneho objektu Božieho Milosrdenstva. Celý tento zámer vnútorne chápem ako snahu Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstva Banská Bystrica, rozširovať posolstvo odkazu Jána Pavla II., ako odpoveď na potrebu nádeje v dnešnom svete. Rímskokatolícka cirkev považuje Božie Milosrdenstvo za dar určený na oslobodenie trpiaceho od bolesti a utrpenia. Múdrosť, veľkorysosť a ochota odpustiť sú sprievodné vlastnosti milosrdenstva a dávajú mu „božskú črtu“. … „Milosrdenstvo je ľudské nielen preto, že korunuje spravodlivosť, ale omnoho viac preto, lebo uznáva neduhy ľudskej prirodzenosti“.
Podľa Jána Pavla II. totalitné režimy, ktoré vládli v Európe v polovici XX. storočia, prispeli k tomu, že aj počet svätých na Východe a Západe Európy vzrástol. „Oni doplnili svojím mučeníctvom vykupiteľské svedectvo Krista a zároveň sú „základom nového sveta, novej Európy a novej civilizácie“.(In: Ján Pavol II. Prekročiť prah nádeje, s. 158.)
Preto dotvorenie priestoru územia Kalvárie sochami sv. mučeníkov považujem za silné umocnenie významu kresťanstva ako ručiteľa slobody a ľudskej dôstojnosti.
x x x
Výroky odporcov výstavby, ktorí sa obmedzili na mediálne bojové útoky a spolu s teologickými sebavedomými moralistami, označujú celý proces za devastáciu, považujem za vášne, ktoré síce majú byť vypočuté, ale nie som zaviazaný sa nimi riadiť. Glorifikujú a zveličujú ekologický aspekt prírodného prostredia nielen na Urpíne, čím vytvárajúc nový fundamentalizmus a nespravodlivú totalitu, nerešpektujúc právo pre nové a hlbšie usporiadanie záležitostí človeka v tomto priestore.
Vo svojej snahe, živiť dojem nekalého a protizákonného konania, zabúdajú okrem iného aj na jedno zo základných ľudských práv, a to právo na súkromné vlastníctvo a možnosť nakladania s ním, ktoré garantuje Ústava Slovenskej republiky, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. A v tomto konkrétnom prípade aj na Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá bola podpísaná vo Vatikáne dňa 24. novembra 2000.
Aktéri petičnej akcie hovoria o „utajovaní, zavádzaní a neinformovanosti verejnosti “.
Vyslovujem s týmto tvrdením zásadný nesúhlas, pretože celý proces schvaľovania prebiehal v súlade s legislatívou. Som zástancom slobodnej tvorby a slobodnej diskusie a rozhodnutí a informovanosti v spoločnosti, medzi všetkými skupinami obyvateľstva. Musia sa však uznávať argumenty, a nie ohováranie, demagógia, zavádzanie, škandalizovanie, kriminalizovanie a nerešpektovanie právnych rozhodnutí. Na druhej strane, nemôžem diskutovať s niekým, kto hneď na začiatku vysloví svoj zásadný nesúhlas. Niet potom o čom diskutovať.
Nepravdivým je aj názor, že „Kalvária je národnou kultúrnou pamiatkou“. Pod takéto označenie spadá jedine Kostolík Svätého kríža. Nový investičný zámer sa má realizovať v bočnom priestore Kalvárie, mimo zásahov do Krížovej cesty a chránenej lipovej aleje, na pozemkoch, ktoré sú evidované ako lúky a pasienky trvalo porastené trávami.
Prostredníctvom Vášho Otvoreného listu sme boli vyzvaní rešpektovať Etický poriadok Slovenskej komory architektov:
článok 3 písm. a/ zachovávať, rozvíjať a vážiť si hodnotový systém spoločnosti, prírodné a kultúrne dedičstvo spoločnosti v ktorej pracujem a
článok 5 písm. c/ neprijať zákazku, ktorá je v zjavnom rozpore so zákonom, s verejným záujmom alebo výrazne ohrozuje kultúrne alebo prírodne hodnoty alebo za takúto označila Komora vo svojom stanovisku.
Ako som správne pochopil, zámery Rímskokatolíckej cirkvi, vybudovať Duchovnú správu Urpín, sú označované za protispoločenské, v rozpore so zákonom a s verejným záujmom a naše aktivity, ako autorov projektu, ničia hodnotový systém slovenskej spoločnosti, jej prírodné a kultúrne dedičstvo. Žiadam Spolok slovenských architektov, aby konkretizovali svoje verejné obvinenie tak závažného charakteru. Domnievam sa totiž, že som na objektívne posúdenie dostatočne široko objasnil svoje pohnútky.
V Etickom poriadku Slovenskej komory architektov je totiž aj článok 3 písm. b/, v ktorom sa hovorí: Architekt „vykonáva svoju profesiu tak, aby prispel k zlepšeniu podmienok ľudského života, životného prostredia a bývania …“.
Vybudovanie Duchovnej správy Urpín v Banskej Bystrici považujem za jedinečný úmysel, hodný širokého obdivu a celoslovenskej a celospoločenskej podpory. Jeho ideovým základom je podaná pomocná ruka Rímsko-katolíckej cirkvi pomáhať pri riešení zložitých problémov súčasnej spoločnosti.
K nádhernej okolitej prírode a krajine na Kalvárii, poskytujúcej pocit harmónie, slobody, nádeje a šťastia, pribudne ďalší ľudský rozmer a to – pomoc starým a chorým, pomoc mladým rodinám a ochota odpustiť.
Otvorene prehlasujem, že byť účastníkom pri zrode tohto diela je pre mňa česť, vysoko si túto šancu vážim.
Som presvedčený, že zámer vybudovať na Kalvárii v Banskej Bystrici široké duchovné centrum, na počesť nespravodlivo umučených, popravených, trpiacich proti slobode a viere, je správna vec a v súlade s kresťanskými tradíciami, nielen historickej Kalvárie v Banskej Bystrici. Predstavuje novú šancou pre celé mesto, ktorá bude slúžiť spoločnému dobru pre všetkých jeho obyvateľov, bez ohľadu na vierovyznanie.
Výstavbu Duchovnej správy Urpín nepovažujem za dehonestáciu prírody a duchovna. Naopak, za povýšenie všetkých princípov a ako príspevok k celospoločenským kultúrnym hodnotám.
Na záver mi dovoľte, vysloviť zásadný nesúhlas s názorom v úvode Vášho listu, podľa ktorého sú zámery výstavby „Rímskokatolíckeho Biskupského úradu“ na zrekonštruovanej Kalvárii označené za „devastáciu“, a naopak, činnosť komunistického režimu, počas ktorého z Kalvárie ostali len burinou zarastené ruiny, za „neprimeranú pamiatkovú starostlivosť“.
Nie je pravdivé ani Vaše tvrdenie, že minulý „režim sa neodvážil tak razantne atakovať priestor“ Kalvárie. Veľa Banskobystričanov si totiž pamätá, že naprieč celým areálom Kalvárie bola v minulom období rozostavaná lanovka na Urpín, ktorá sa nedokončila len z finančných dôvodov.
Ing. arch. Marian Šovčík, CSc.
konateľ
Rozdeľovník:
Spolok architektov Slovenska, Prezídium SAS, Panská 15, 811 01 Bratislava
RK Biskupský úrad Banská Bystrica, Námestie SNP 19, 975 90 Banská Bystrica
Mesto Banská Bystrica, Primátor mesta, Ul. ČSA 26, 975 39 Banská Bystrica
Mesto Banská Bystrica, Mestské zastupiteľstvo, Ul. ČSA 26, 975 39 Banská Bystrica
Krajský pamiatkový úrad, Riaditeľ, Lazovná 8, 975 65 Banská Bystrica
Na vedomie:
Ministerstvo kultúry SR, Námestie SNP č.33, 813 31 Bratislava
Slovenská komora architektov, Panská 15, 811 01 Bratislava
Zdroj: Changenet
Re: Cirkev chce v areáli kalvárie stavať vily
Bystrickú kalváriu bráni aj kardinál Korec
1. 3. 2010 | Daniel Vražda
Proti plánom Biskupského úradu stavať na Urpíne sa postavila cirkevná autorita.
Ján Chryzostom kardinál Korec podporil ľudí, ktorí bojujú za záchranu historickej Kalvárie na vrchu Urpín v Banskej Bystrici. V liste predsedovi petičného výboru Miroslavovi Václavíkovi podporil ochranu pamiatky. Reagoval tak na výzvu, aby sa tiež pripojil k petícii, svoj podpis nepripojil.
„Veľmi dlhý čas sledovali veľmi mnohí ľudia na Slovensku s radosťou správy o obnove Kalvárie v Banskej Bystrici… No tí istí ľudia začali nedávno s napätím sledovať, že dôstojnosť cennej obnovenej pamiatky má byť prekrytá robustnou výstavbou bytových domov,“ napísal Korec.
Banskobystrická Kalvária s nedávno zrekonštruovaným kostolíkom stojí neďaleko centra mesta. Plány Biskupského úradu, ktorý vlastní pozemky, hovoria, že v blízkosti Krížovej cesty majú vyrásť rezidenčné vily, každá s piatimi bytmi, s luxusným výhľadom na centrum mesta. Vily podľa Biskupského úradu prispejú k zatraktívneniu miesta.
Plánovaná výstavba vyvolala v meste občiansky odpor. Dve petície proti výstavbe v pamiatkovej zóne doteraz podpísalo viac ako tisíc ľudí. Otvorený list proti výstavbe poslal cirkvi aj Spolok architektov Slovenska.
Zdroj: bystrica.sme.sk
Re: Cirkev chce v areáli kalvárie stavať vily
Stavať bytovky na kalvárii mesto cirkvi nepovolí
Stavebný úrad ukončil územné konanie zamietnutím návrhu banskobystrického biskupstva, podľa ktorého sa mali na urpínskej kalvárii postaviť štyri bytové domy, vzdelávací inštitút a penzión pre seniorov
(SITA, 3. marca 2010) – Zámeru výstavby na banskobystrickej kalvárii na úpätí kopca Urpín, ktorý presadzuje banskobystrické biskupstvo, dalo mesto, respektíve stavebný úrad stop. Návrh predložený na územné konanie stavebný úrad v utorok zamietol pre jeho rozpor s platným územným plánom pre danú lokalitu, podľa ktorého sa má urbanisticky dotvárať ako polyfunkčná zóna občianskej vybavenosti a bývania. Štyri bytové domy, ktoré sú súčasťou návrhu, však podľa stavebného úradu “nie sú objektmi občianskej vybavenosti, nezohľadňujú podmienku polyfunkcie, riešia iba funkciu bývania”. Predložený návrh navyše nepreukazuje bezproblémové dopravné pripojenie novej výstavby.
Na túto tému rokoval pred týždňom primátor Ivan Saktor s biskupom Rudolfom Balážom a otvoril aj otázku prípadného prehodnotenia investičného zámeru cirkvi. “My sme upozornili biskupský úrad, že tam musí prevládať iná funkcia ako bývanie. Trvali na tom, že je tam 70 percent bývania a iba 30 percent inej funkcie. Čiže je to v rozpore s územným plánom a nemohli sme to odsúhlasiť,” povedal po rozhodnutí stavebného úradu pre agentúru SITA Saktor.
Stavebný úrad tiež pripomenul, že v priebehu územného konania vydal Pamiatkový úrad SR predbežné opatrenie, podľa ktorého sa má mesto zdržať zmien územného plánu a rozhodnutí o umiestnení stavby a vydaní stavebných povolení na vymedzenom území, pretože sa ho týka správne konanie o vyhlásení ochranného pásma mestskej pamiatkovej rezervácie.
Hovorkyňa banskobystrického biskupstva Zuzana Juhaniaková pre agentúru SITA uviedla, že je zatiaľ predčasné odpovedať, či sa biskupstvo voči rozhodnutiu stavebného úradu odvolá. “Zatiaľ sme nemali dostatok času si rozhodnutie preštudovať a reagovať,” uviedla Juhaniaková.
Podľa zámeru, ktorý banskobystrické biskupstvo predložilo stavebnému úradu na územné konanie, chce katolícka cirkev na svojich pozemkoch v areáli kalvárie postaviť štyri “rezidenčné vily”, Vzdelávací vyšší inštitút a penzión pre seniorov Dom svätej Marty. Pojmom “rezidenčné vily” sú označené dvoj- a trojpodlažné bytové domy. Odporcovia tohto zámeru rozbehli začiatkom februára druhú petíciu, keďže prvú, podpísanú 520 občanmi, mesto podľa nich zmietlo zo stola. Proti výstavbe na banskobystrickej kalvárii sa vyslovil aj Spolok architektov Slovenska.
Desaťročia chátrajúci areál kalvárie biskupstvo prednedávnom zrekonštruovalo. Jeho obnova, dokončená na jeseň 2008, zahŕňala rekonštrukciu jednotlivých kaplniek zastavení a vrcholového kostolíka, ošetrenie vyše 270-ročnej lipovo-gaštanovej aleje pozdĺž trasy krížovej cesty, vybudovanie nových prístupových komunikácií i chodníkov pre peších a cyklistov a tiež výstavbu budovy kláštora pre Rád bosých karmelitánov, ktorí majú na kalváriu dohliadať a duchovne pôsobia v jej obnovenom vrcholovom chráme.
Re: Cirkev chce v areáli kalvárie stavať vily
Tlačová správa č. 2 Petičného výboru „Za zachovanie Kalvárie v Banskej Bystrici”, 30. apríla 2010
Ďakujeme Vám za podporu iniciatívy a petície Za zachovanie Kalvárie v Banskej Bystrici. Podávame Vám tlačovú správu č. 2 o stave vecí v kauze:
Po tom, ako Mesto Banská Bystrica 2. marca 2010 vydalo zamietavé stanovisko k umiestneniu rezidenčných víl a ďalších objektov na Kalvárii, rozšírilo sa uspokojenie. Netrvalo však dlho, pretože aktéri, ktorí mali a majú o výstavbu záujem, ďalej konajú.
Mesto Banská Bystrica sa 8. marca 2010 odvolalo proti Predbežnému opatreniu Pamiatkového úradu SR, ktoré bránilo výstavbu povoliť.
Biskupstvo Banská Bystrica sa 31. marca 2010 odvolalo proti samotnému zamietavému rozhodnutiu Mesta, napriek tomu, že biskup Rudolf Baláž sa krátko predtým v médiách vyjadril, že túto vec zastavil.
Medzičasom sa Biskupstvo usilovalo odviesť mediálnu pozornosť od Kalvárie tým, že zverejnilo vizualizáciu svojich plánov na Urpíne aj na cudzích pozemkoch. Vizualizácia, ktorú Biskupstvo stále prezentuje na internetových stránkach, nemá nič spoločné s dotknutým priestorom v okolí Krížovej cesty.
V piatok 21. mája 2010 sa v Divadle Ivana Palúcha na Námestí SNP 5 v Banskej Bystrici uskutoční verejný koncert na podporu myšlienky záchrany Kalvárie.
V nasledujúcich údajoch nájdete chronologicky usporiadané detaily spomenutého vývoja. Informácie nadväzujú na tlačovú správu č. 1 zo dňa 11. marca 2010.
Umiestnenie stavby „Polyfunkčná zóna Pod Kalváriou Banská Bystrica“
21. januára 2010: primátor BB Ivan Saktor sa pre médiá vyjadril, že po právnej stránke nič nestojí v ceste udeleniu rozhodnutia o umiestnení stavby pod Kalváriou.
1. marca 2010: Mesto BB vydalo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti Biskupstva BB na umiestnenie štyroch rezidenčných víl a dvoch ďalších objektov na Kalvárii z dôvodu rozporu s platným územným plánom mesta.
23. marca 2010: biskup Rudolf Baláž sa v relácii Rádia Lumen vyjadril, že Kalváriu zastavil.
30. marca 2010: Biskupstvo BB prostredníctvom advokáta Davida Soukeníka z právnickej kancelárie Soukeník – Štrpka vypracovalo odvolanie voči rozhodnutiu zamietajúcemu umiestnenie stavby „Polyfunkčná zóna Pod Kalváriou BB“.
15. apríla 2010: Mesto BB verejnou vyhláškou na verejnej tabuli upovedomilo účastníkov konania o podaní odvolania Biskupstva BB proti rozhodnutiu Mesta BB o zamietnutí návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Termín na podanie vyjadrenia k odvolaniu Biskupstva BB pre účastníkov konania je do 7. mája 2010.
Zámery Biskupstva BB na Urpíne na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve cirkvi
25. februára 2010: primátor Ivan Saktor uviedol, že medzi Mestom BB ako vlastníkom pozemkov pod serpentínami a Biskupstvom BB nie je žiadna písomná dohoda určujúca spoločný postup pri obnove serpentín. Náklady na rekonštrukciu serpentín sa dajú ťažko vyčísliť, pretože nebol vykonaný žiadny prieskum prostredia, v akom stave sa nachádza.
2. marca 2010: na tlačovej besede Biskupstvo BB prezentovalo novú vizualizáciu výstavby Urpína (vrátane serpentín) na úplne iných parcelách ako „Polyfunkčná zóna pod Kalváriou“. Tlačová beseda bola bez účasti Mesta BB.
19. marca 2010: občania bývajúci pod Kalváriou požiadali Mesto BB o sprístupnenie informácií k umiestneniu prístupovej cesty z ulice Žlté piesky na Urpín.
25. marca 2010: v odpovedi na žiadosť zo dňa 19. marca 2010 Mesto BB uviedlo, že rozhodnutie o umiestnení cesty zo Žltých pieskov na Urpín sa vyskytla predbežná otázka a Mesto BB oznámilo investorovi Biskupstvu BB prerušenie konania do doby, kým nebude vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým bude vyhlásené Ochranné pásmo Pamiatkovej rezervácie BB a nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok.
13. apríla 2010: poslanec Pavol Katreniak interpeloval primátora Ivana Saktora, prečo Mesto BB nebolo na tlačovej besede Biskupstva BB konanej 2. marca 2010, keďže serpentíny ležia na pozemkoch vo vlastníctve Mesta a či Biskupstvo BB už ponúklo Mestu BB nejakú participáciu na obnove serpentín. Na odpoveď má primátor zákonnú lehotu 30 dní, ktorá uplynie 12. mája 2010.
Ochranné pásmo Kalvárie:
8. marca 2010: Mesto Banská Bystrica podalo odvolanie na Ministerstvo kultúry SR voči Predbežnému opatreniu Pamiatkového úradu SR vo veci ochranného pásma zo dňa 19. februára 2010, s odvolaním sa na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1. decembra 2009. V odvolaní Mesto BB požiadalo o jeho zrušenie. Podľa Predbežného opatrenia sa Mesto má zdržať zmien územného plánu a rozhodnutí o umiestnení a vydaní stavebných povolení na vymedzenom území, pretože sa ho týka správne konanie o vyhlásení ochranného pásma pamiatkovej rezervácie mesta.
19. marca 2010: Pamiatkový úrad SR podľa rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. 3S 158/2009-83 zo dňa 1. decembra 2009 vydal rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z., ktorým vyhlasuje ochranné pásmo pamiatkovej rezervácie. V predpísanom termíne je možné podať voči rozhodnutiu odvolanie.
20. marca 2010: historička umenia Klára Kubičková podala podnet na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky na rozšírenie Národnej kultúrej pamiatky Kalvária-kostol rímskokatolícky a Národnej kultúrnej pamiatky Kalvária múr ohradný o objektovú skladbu Krížovej cesty na vrchu Urpín Banská Bystrica. Do dnešného dňa totiž v zozname pamiatok nie je zapísaný celý rozsah Kalvárie vrátane kaplniek Krížovej cesty.
Podujatia petičného výboru:
8. apríla 2010: uskutočnilo sa stretnutie poslancov klubu Banskobystrická alternatíva s občanmi pod názvom Kalvária s Kalváriou. Za petičný výbor boli na podujatí Václav Chochol, Pavol Katreniak a Milan Lichý.
1. mája 2010: cirkev organizuje verejnú jarnú brigádu v lokalite Pod Kalváriou. Za petičný výbor sa nej plánujú zúčastniť Pavol Katreniak a Milan Lichý.
21. mája 2010: petičný výbor pripravuje v Divadle Ivana Palúcha, Nám. SNP 5 Banská Bystrica stretnutie a koncert pre podporenie myšlienky záchrany Kalvárie a upozornenie na trvanie jej aktuálnosti. Na koncert kapely Kontinuum o 19:00 h ste všetci pozvaní. Predstavíme taktiež Kalváriu vo fotografii. Pokiaľ máte fotografie Kalvárie v Banskej Bystrici, o ktoré by ste sa radi podelili, radi ich uvítame emailom do 15. mája na: andrejcierny@gmail.com
Petícia pokračuje, petičné hárky sú platné a odovzdávajú sa u členov petičného výboru osobne alebo poštou.
O vývoji udalostí budeme verejnosť naďalej informovať.
Za petičný výbor: Klára Kubičková, predsedníčka petičného výboru
Re: Cirkev chce v areáli kalvárie stavať vily
Petíciu Za zachovanie Kalvárie v Banskej Bystrici prevzal primátor
Tlačová správa pri príležitosti odovzdávania petície Za zachovanie Kalvárie v Banskej Bystrici primátorovi Ivanovi Saktorovi zo dňa 2. augusta 2010
Pred piatimi mesiacmi dňa 2.februára 2010 sme oznámili začatie petície občanov voči rozhodnutiu povoliť výstavbu na žiadosť investora Biskupstva v Banskej Bystrici na Kalvárii. Text petície bol nasledujúci:
My, podpísaní občania, sme presvedčení, že zámer investora, Biskupstva Banská Bystrica, podľa projektu spracovaného architektom Marianom Šovčíkom pre územné konanie je v rozpore s platnou územnou plánovou dokumentáciou. Taktiež sme presvedčení, že akákoľvek ďalšia výstavba tento priestor znehodnotí a poškodí. Kopec Kalvárie, ktorý je charakteristickou krajinnou dominantou mesta, patril banskobystrickej verejnosti po stáročia. Slúžil ľuďom na načerpanie fyzických a duchovných síl, poskytoval im pocit domova, slobody a krásy. Chceme, aby to tak ostalo pre nás i pre ďalšie generácie.
Žiadame Vás ako štatutára Mesta Banská Bystrica, aby ste výstavbu na Kalvárii nepovolili.
Petičný výbor: PhDr. Klára KUBIČKOVÁ, PhD., Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica (predsedníčka); Mgr. Ing. Pavol KATRENIAK, Horná 63, 974 01 Banská Bystrica; Mgr. Andrej ČIERNY, Cikkerova 11, 974 01 Banská Bystrica; Ing. arch. Václav CHOCHOL, Severná 18, 974 01 Banská Bystrica; Ing. Milan LICHÝ, Sitnianska 12, 974 01 Banská Bystrica; Ing. Otto ŠTROFFEK, Kráľovohoľská 14, 974 01 Banská Bystrica
Presne po mesiaci, 2. marca 2010 bola žiadosť investora o umiestnení stavby Mestom Banská Bystrica zamietnutá. Po následných právnych krokoch tak zo strany investora ako aj zo strany Mesta však máme obavy, že celý prípad môže byť znovu otvorený.
Očakávali sme, že v spracovanom Návrhu ÚPN sa objavia premietnutia tých dôvodov a dôkazov, na základe ktorých Mesto zamietlo žiadosť investora o výstavbu. Obytná výstavba sa síce v tomto území už neplánuje, ale objavuje sa iný druh zástavby a narušovania prírodného prostredia Kalvárie a Urpína.
Preto považujeme našu petíciu stále za aktuálnu – keďže stále sme presvedčení, že „akákoľvek ďalšia výstavba tento priestor znehodnotí a poškodí”.
Dnes odovzdávame 373 podpisových hárkov s podpismi 5206 občanov, plus na internete podporilo petíciu ďalších 1428 signatárov. V prílohe pripájame osobitne podané pripomienky Petičného výboru z 30. júla 2010 k Návrhu ÚPN BB aj s ich doplnením zo dňa 2.8.2010. na základe nových skutočností.
Žiadame, aby podľa Rozhodnutia o predbežnom opatrení Pamiatkového úradu SR zo dňa 19. februára 2010 bola považovaná povinnosť Mesta Banská Bystrica a) zdržať sa obstarania a schválenia územnoplánovacej dokumentácie, jej zmeny, doplnky alebo aktualizácie ako aj b) zdržať sa vydania rozhodnutia o umiestnení stavby a rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia na vymedzenom záujmovom území, ak sú v rozpore s podmienkami činnosti na tomto úyemí, tak ako sú stanovené v dokumente „Návrh na vyhlásenie ochranného pásma Pamiatkovej rezervácie BB a nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok” (ďalej len PR BB a NNKP), zaslanom Mestu BB listom zo dňa 13. mája 2008… za aktuálnu a platnú, nakoľko ide o opatrenie, ktorého cieľom je zamedzenie schvaľovania postupov nezvratne mariacich ciele pamiatkovej ochrany, pre ktoré je ochranné pásmo PR a NNKP vyhlasované a nakoľko do dnešného dňa neexistuje právoplatné ochranné pásmo PR a NNKP, vyplývajúce z § 18 ods. 1 zákona č.49/2002 Z.z.
Obraciame sa na pána primátora ako štatutára mesta so žiadosťou, aby pokračoval v odopretí vydania povolenia umiestnenia predmetnej stavby zo dňa 2. marca 2010, aby bránil v presadení akéhokoľvek zámeru výstavby do Návrhu ÚPN a aby akceptoval naše ďalšie pripomienky pre dobro mesta a jeho občanov. Zároveň ďakujeme médiám, všetkým aktívnym občanom a najmä signatárom petície, ktorí uprednostnili skutočné perspektívy Mesta pred krátkodobými záujmami dočasných správcov komunitného imania.
Za petičný výbor: Klára Kubičková, predsedníčka
Re: Cirkev chce v areáli kalvárie stavať vily
Zijeme desnu dobu… socialisti podporuju cirkev, cirkev socialistov.. preto ani socialista Saktor nemoze konat inak. Bezchrbtaci vsetci do radu, ako ich fuhrer Fico. A ze Mr. Sura opat exceluje v odsuhlasovani vsetkeho mozneho, je uz donebavolajuce. A zase cirkvou pozehnane.. hotovy kruh. :!:
Ocenujem obciansky postoj ludi blizkych BB a zelam si, aj im, vitazstvo zdraveho rozumu, zalozene na precitnuti spolocenskej zodpovednosti u kompetentnych.. :| Drzim palce