Niektoré štvrte metropoly Afganistanu sa ťahajú z údolia rieky Kábul na okolité strmé kopce GHAZNÍ – dôležité horské (2200 m n. m.) obchodné stredisko 145 km JZ od Kábulu na Ring Road, známe svojimi vyšívanými ovčími kožuchmi; 35 000 obyv.; bolo hlav. mestom ríše Ghaznavovcov (994 – 1160), spájajúcim časť severnej Indie, Perzie a strednej Ázie. Mnohé vojenské výpravy do Indie začínali práve v tomto meste a ich výsledkom bolo rozšírenie islamu ďalej na východ. Skaza mesta sa začala v r. 1151 vyplienením goridským sultánom Alauddínom a v r. 1221 ho Džingischán úplne zničil. Zaujímavosti: impozantná pevnosť, čiastočne obnovená po zničení za prvej britsko-afganskej vojny; ghaznavovský Palác sultána Masúda III. – centrum ghaznavovskej justície s obrovským komplexom (miestnosť s trónom, vládne úrady, kasárne, mešita s minaretmi a záhrady ako doplnok ku kráľovským apartmánom); dva osemboké minarety postavené Masúdom III. a Bahram-šachom v 12. storočí, ktoré slúžili ako vzor pre neskorší minaret ghórovských sultánov v Džáme a hlavne pre slávny minaret Kutub mínár v indickom Dillí – minarety majú v súčasnosti len zlomok svojej dávnejšej výšky, no vyniknú zvláštnou tehlovou dekoráciou s epigrafickými ozdobami v kuf ickom a nošskom písme, výzdoba je obohatená geometrickými vzormi (Masúdov minaret má bohatšiu výzdobu); Mauzóleum sultána Mahmúda nie je príliš zvláštnou budovou, aj keď je tu pochovaný najmocnejší vládca kráľovstva; väčší záujem vzbudzuje starostlivo zreštaurované Mauzóleum Abdula Razzaka s múzeom islamského umenia, hrobka chána Fateh Barakzai a v poslednom čase odkrytá budhistická stúpa Tapa Sardar, ktorá prežila dlhé obdobie islamizácie krajiny. Z Ghazní asi 60 km na západ sa nachádza v jazernej plošine obklopenej vrchmi Národný park Návor a južne smerom na Kandahár zaujímavé slané jazero Áb-e Istáde s obvodom 100 km.

KANDAHÁR (Qandahar) – druhé najväčšie mesto Afganistanu (226 000 obyv., prevažne Paštúnov) obohnané hlineným opevnením so šiestimi bránami, leží v bohatom zelenom údolí rieky Argandáb – nazýva sa Ovocnou záhradou Afganistanu (pestujú sa najmä granátové jablká, tzv. anáry). Kandahár bol prvým hlav. mestom krajiny, vyhláseným Ahmad-šachom Abdálí Durráním v r. 1747. Alexander Veľký tu založil Alexandriu Arachosie a o tento kraj neustále bojovali Safíjovci a Mogulovia.

Okrem zachovalej hlinenej pevnosti – hisár, je z histor. pamiatok dôležité napríklad Mauzóleum zakladateľa afganského štátu Ahmad-šacha Abdálí Durráního (18. stor.), ktoré sa stalo pútnickým miestom Afgancov, i Mešita Chirka Šaríf (Vznešené rúcho) – najposvätnejšie miesto Afganistanu s uloženým plášťom Proroka Mohameda, ktorý sem priniesol Ahmad-šach Abdálí Durrání; Čil zína (Čihil Zína) – 5 km od stredu mesta smerom na Herát je zaujímavým monumentom zo 40 schodov vedúcich do svätyne vytesanej v skale v 16. stor., pred ktorou sú umiestnené dva strážne kamenné levy (vo svätyni je nápis hovoriaci o jej vybudovaní Báburom – zakladateľom ríše Mogulov a obsahuje zoznam dobytého územia), od svätyne je nádherná vyhliadka na celé mesto; nad Kandahárom sa vypína aj bizarný pahorok s podobou slona Fílkúh (Slonia hora); ďalšie pozoruhodnosti: Zor Šár (Staré mesto), svätyne Harátdži Bábá a Bábá Válí, hrobka Míra Vajsa (Mír Waiss) – zakladateľa samostatného Ghilzajského kniežatstva, ktoré koncom 17. stor. vytvorilo predpoklady na vznik nezávislého afganského štátu, uložená v zelenej záhrade na brehu rieky Argandáb, a Čár-súk (Štvoro smerov) – bazár so štyrmi arkádami, kde sa križujú hlavné ulice; Mundigak – vykopávky starých kultúr zo začiatku 3. tisícročia pred Kr. (55 km severne od mesta). Ubytovanie: lacné hotely sú v okolí centrálneho autobusového nádražia a pozdĺž ulice smerom na Herát.

LAŠKARGÁH (Lashkar Gah) – stredisko provincie Helmand, asi 170 km západne od Kandaháru, postavené okolo údolia riek Helmand a Argandáb. Snahou bolo premeniť púštne oblasti na zelené úrodné polia, ako pred stáročiami, pokiaľ ich spoločenský zmätok a dobyvatelia nespustošili. V údolí Helmand bol kedysi vytvorený podzemný zavodňovací systém takzvanými karézami – tunelovými chodbami s chladnou vodou, ktoré miestami ústili na povrch pomocou hlbokých studní. Karézy zničil vpád Džingischána do tejto oblasti. Zaujímavosti: pevnosť Bost (Kale-yé Bost) – starobylé mesto niekoľko km južne od moderného admin. centra bolo po Ghazní druhým najvýznamnejším mestom tejto oblasti Ázie. Zmienky nájdeme už v zoroastrijských hymnoch Avesta (zbierka zachovaných častí staroiránskych svätých písiem z 1. tisícročia pred Kr.) i v písomných poznámkach z prvého storočia n. l. Citadelu obsadili okolo r. 661 Arabi a od 9. stor. mesto prežívalo najväčšiu slávu a rozkvet, v 11. – 12. stor. prosperovalo ako zimné sídlo Ghaznavovcov, r. 1151 ho vypálili Goridi a r. 1220 úplne zničil Džingischán. Dnes je zmesou ruín a rozhodených zvyškov kedysi mohutného mesta, s pozostatkami veľkého Masúdovho paláca a nádherne zdobeným mohutným portálovým oblúkom niekdajšej mestskej mešity s rozpätím 27 m (11. stor.).

Zdroj: www.markiza.sk