Slovenskí archeológovia predstavia verejnosti svoje poklady. Unikátne nálezy z nášho územia, ktoré sa objavili napríklad pri Poprade alebo počas výstavby cesty R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou, spoznajú všetci záujemcovia v stredu 10. novembra 2010 počas Dňa otvorených dverí v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Nitre. V sídle ústavu na Akademickej ulici bude pripravený program počas celého doobedia už od 9:00. Návštevníci sa zoznámia s výskumom, odkrývaním nálezísk, uvidia a budú si môcť vyskúšať napríklad rekonštrukciu keramických nálezov, konzervovanie kovových predmetov, výskum pod mikroskopom, až po jeho poslednú fázu – po dokumentáciu nálezov fotografovaním, kresbami a 3D skenovaním, povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu SAV Matej Ruttkay.

Ústav zároveň predstaví časť z unikátnych archeologických nálezísk na Slovensku, napríklad z oblasti rýchlostnej komunikácie R1 Nitra – Banská Bystrica. Výskum okolo R1 je unikátnym rozsahom nálezísk. To, že ich bude veľa, archeológovia vedeli ešte pred jeho začiatkom, no nakoniec ich našli ešte viac ako predpokladali. Oblasť je unikátna tým, že je to “veľmi dobrý rez krajinou, že si vieme od Nitry až po Žitavu urobiť obraz o osídlení v rôznych dobách, od mladšej doby kamennej až po stredovek,” priblížil výskum pre SITA Ruttkay. Upozornil zároveň, že archeológovia majú len zriedka možnosť robiť takéto celoplošné prieskumy, ktoré umožňujú rekonštruovať život dávnych obyvateľov, napríklad ich sociálne a rodinné vzťahy. Počas výstavby R1 sa napríklad objavila celá stredoveká dedina v Mikovom dvore v Nitre, či celá osada z mladšej doby kamennej v Nitre – Selenci. V Beladiciach v priestore križovatky zas odkryli osadu z doby rímskej a zaujímavé sú i tri celé pohrebiská – v Čiernych Kľačanoch, v Tesárskych Mlyňanoch a tiež pri Nitre.

Samostatný priestor bude mať aj rekonštrukcia unikátnej kniežacej hrobky z Poradu – Matejoviec. Hrobku starú takmer 1600 rokov z obdobia sťahovania národov odkryli náhodne v roku 2005 počas výstavby priemyselného parku. Najprv sa zdalo, že ide o bunker z 2. svetovej vojny, nakoniec sa však ukázalo, že je to celosvetovo vzácny archeologický nález. Významom a hlavne zachovalosťou hrobovej architektúry sa prirovnáva až k Tutanchamónovi. “Hrobka bola síce vykradnutá, ale objem týchto archeologicky absolútne vzácnych vecí sa podarilo zachrániť, previesť do jediného spôsobilého európskeho laboratória, ktoré je schopné takéto veľké nálezy zakonzervovať a zreštaurovať, do Schleswigu v severnom Nemecku, kde od roku 2007 dodnes prebieha ďalší výskum,” povedal pre SITA Karol Pieta z Archeologického ústavu v Nitre. V hrobke sa totiž zachovali stovky veľmi krehkých predmetov, napríklad aj nábytok z dreva či zvyšky potravín a rastlín. V Nemecku hrobku skúmajú slovenskí a nemeckí archeológovia spolu a stále im vydáva ďalšie a ďalšie tajomstvá. Výsledkom bude napríklad rekonštrukcia celého prírodného prostredia tejto doby, doby sťahovania národov, kedy na Slovensku prežívali germánske kmene, tesne pred príchodom Slovanov. Zisťuje sa tiež genetická príbuznosť náčelníka v nej pochovaného. Prvé zreštaurované predmety – nábytok by mali vystaviť na Slovensku v roku 2011 a do roku 2015 by sa k nám mal postupne vrátiť zakonzervovaný celý objem z hrobky. Predstavuje pritom ohromných deväť ton organickej hmoty, dodal pre SITA Pieta.

Počas stredajšieho Dňa otvorených dverí v Archeologickom ústave SAV budú podľa Ruttkaya zaujímavé taktiež predmety z pohrebiska a sídliska z doby rímskej objavené v Zohore, ako sklenené a bronzové nádoby. Najnovšie technológie v archeológii zas zastúpia digitálne prezentácie, napríklad rekonštrukcie archeologických objektov preskúmaných v poslednom období, medzi inými i hradov ako sú Lietava, Hainburg a ďalších.

Napriek výborným výsledkom má Archeologický ústav SAV aj viaceré problémy. Jedným z hlavných je, ako v prípade väčšiny podobných pracovísk na Slovensku, nedostatok peňazí. Zlý stav jeho laboratórií by však mal zmeniť projekt na prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ. “Našim dosť veľkým problémom je byrokracia archeologického výskumu. To znamená, že napriek tomu, že existuje systém licencií, rôznych oprávnení, na to aby my sme išli povedzme zachrániť nejaký objekt, alebo keď vidíme, že ‘detektorári’ vykrádajú nejakú lokalitu, aby sme tam rýchlo urobili nejakú sondu a preskúmali to treba dosť dlhý čas a veľa byrokratickej námahy, aby sme to mohli urobiť legálne,” povedal pre SITA šéf Archeologického ústavu SAV Ruttkay. Nielen slovenským, ale celosvetovým problémom je tiež pribúdanie archeologických nálezov a ich následné konzervovanie a uskladnenie. Napriek tomu, že depozitáre Archeologického ústavu SAV sú najväčšie na Slovensku, už nestačia a preto sa začali rekonštruovať. Ruttkay verí, že časť nálezov sa časom presunie aj do regionálnych múzeí.

Deň otvorených dverí Archeologického ústavu SAV je súčasťou desiatok podujatí, ktoré pripravila SAV od 8. do 12. novembra v rámci Týždňa vedy a techniky 2010. Cieľom podujatia je spopularizovať vedu a zoznámiť verejnosť s prácou Slovenskej akadémie vied. Pracoviská akadémie vied na celom Slovensku ponúknu približne stovku rôznych akcií – besied, prednášok, výstav, dní otvorených dverí, ale aj súťaží a tvorivých dielní. Tento rok podujatia SAV koordinuje Archeologický ústav SAV. Na všetky je vstup zdarma. Ich podrobný zoznam je dostupný na webstránke akadémie http://www.sav.sk.