XII. 1997 Stáva sa tradíciou, že sa pravidelne v Českej republike stretávajú historici a reštaurátori, aby si vzájomne porozprávali a rozdiskutovali mnohé z problémových otázok, s ktorými sa stretávajú pri svojej práci.Jubilejný, v poradí už X. seminár reštaurátorov a historikov sa uskutočnil na pozvanie Vyššej odbornej školy reštaurovania a konzervačných techník v Litomyšli. Organizátorom seminára bola sekcia Archívnej správy Ministerstva vnútra Českej republiky, Pobočka českej informačnej spoločnosti a hlavne Štátny ústredný archív v Prahe. Dôraz seminára sa kládol na referáty venované reštaurovaniu a konzervovaniu písomných pamiatok, preventívnej ochrane, etike reštaurovania a konzervovania, prezentácii reštaurátorských a konzervátorských materiálov a prostriedkov, odovzdávaniu skúseností zo zahraničných stáží, študijných pobytov, ciest a vzdelávaniu reštaurátorov. Seminár zahájil úvodným slovom Ing. Miroslav Brýdl, starosta mesta Litomyšl, Jiří Látal, akad. mal., riaditeľ Vyššej odbornej školy reštaurovania a konzervačných techník ako i PhDr.

Václav Babička, riaditeľ Štátneho ústredného archívu v Prahe. Od tohoto momentu sa začali štvordňové prednášky, začínajúci prezentáciou reštaurátorských techník, končiaci konzervárorskými technológiami. Seminár bol medzinárodný a okrem účastníkov zo Slovenska – Slovenského národného archívu v Bratislave, Univerzitnej knižnice v Bratislave, Strednej priemyselnej školy chemickej v Banskej Štiavnici a Matice slovenskej, mimochodom s najväčším počtom účastníkov zo Slovenska, sa na ňom zúčastnili konzervátori a reštaurátori z Berlína, Francúzska a Poľska. Prieskumom najvzácnejších rukopisov Národnej knižnice Českej republiky v Prahe sa venoval Jiří Vnouček.

S podstatnou časťou tejto prednášky sa mali účastníci podobných seminárov už možnosť oboznámiť v minulých príspevkoch, predsa však zaujalo predstavenie novovybudovaného pracoviska v Prahe – Hostivaři, ktoré sa vedúci tohoto pracoviska snažil vybaviť najmodernejšou technikou, čo sa mu aj podarilo. Reštaurovanie historickej knižnej väzby a technológiu spracovania orientálnej väzby prezentoval i na ukážkach svojich žiačok Ivan Galamboš zo Slovenského národného archívu v Bratislave. Zvláštny blok prednášok bol venovaný Reštaurovaniu islamského rukopisu v Národnej knižnici vo Francúzsku a jeho preväzbe po neodbornom pôvodnom reštaurátorskom zásahu. Kolektív reštaurátorov v Berlíne, pod vedením Arama Ter-Akopova reštauroval čínske tapety 18. storočia, ktoré charakterizoval ako reštaurátorsky oriešok”.Po odlepení horúcou parou sa tapety čistili gumovaním jemným gumovým práškom. Zelený pigment – malachit, spôsobil rapídne starnutie papiera. Neutralizácia sa vykonala rozprašovaním hydroxidu vápenatého Ca(OH)2 na vákuovom stole a povrchová fixácia metylcelulózou v alkoholovom roztoku. Pôvodné plátno bolo sňaté a nahradené bavlneným plátnom na nakašírovaný japonský papier zo spodnej strany tapiet. Študenti Vyššej odbornej školy v Litomyšli vykonávali odbornú prax pod vedením pána Ter-Akopova na zámku v Landshute, kde sa vystriedalo niekoľko reštaurátorov pri odstraňovaní tapiet lepených dextrínovým lepidlom. Pán Ter-Akopov navrhol odstraňovanie po predchádzajúcom navlhčení vodou a alkoholom (1:3) a následnom pôsobení enzýmu alfa-amylázy. Toto možno uviesť ako dobrý príklad toho, ako je potrebné pre reštaurátora zvládnuť vlastnosti materiálov a ich chemickú podstatu, aby sa vedel správne rozhodnúť pri výbere reštaurátorskych zásahov. Túto metódu možno rovnako uplatniť i pri odstraňovaní glejom lepených listov prídoštia na ich oddelenie od dosiek pri reštaurovaní kníh. Reštaurovaním anglických tapiet sa zaoberala i Kateřina Opatová a Jarmila Žebrová z Prahy, ktoré na neutralizáciu tapiet použili sýtený uhličitan horečnatý, ktorým sa tapety navlhčili a po sňatí ich nakašírovali na 32-gramový japonský papier škrobovým lepidlom. Retuš bola vykonaná temperovými a akvarelovými farbami. Pani Blanka Hnulíková zo Štátneho ústredného archívu v Prahe priblížila reštaurovanie máp na pauzovacom papieri a ich ukladanie do priesvitných fólií značky Tenolan.

O svojej praxi v Rakúskej národnej knižnici vo Viedni a reštaurovaní zbierky filmových plagátov mala príspevok pani Helena Fukatschová zo Slovenského národného archívu v Bratislave. V informačnom bloku, ktorý nasledoval po prednáškach sme sa mali možnosť dozvedieť o využití klimatizačnej skrine pri konzervácii pergamenu. Klimatizačnou skriňou bola označená sklenená nádoba, v ktorej spodnej časti sa uloží nádobka s vodou, resp. butanolom a slúži na zvlhčenie a zároveň dezinfekciu pergamenu a pergamenových listín. Vhodne možno využiť na tieto účely špeciálne lepené akvárium tak, ako sa používa v Matici slovenskej. Na dezinfekciu butanolom musia byť však dodržané potrebné podmienky vlhkosti a koncentrácie butanolu. Ďalší blok prednášok bol zameraný na etické problémy reštaurovania a konzervovania, ktoré s veľkou citlivosťou rozoberala akademická maliarka Zdenka Kuželová. Poukazovala na nevyhnutnú potrebu dokumentácie stavu diela pred reštaurovaním, na etický vzťah reštaurovania a konzervovania a mnohokrát zle chápaný zmysel i vzťach oboch činností a kritické hodnotenie svojvoľného dotvárania reštaurovaného diela. Druhý blok prednášok sa týkal preventívnej ochrany hlavne knižných a fotografických záznamov. Bol venovaný tým, ktorí sa denne starajú o uskladnenie dokumentov, poukazoval na nedostatok informácií pracovníkov, ktorí takúto činnosť vykonávajú, pretože je zväčša ponechaná na knihovníkov a historikov. O klimatizačných jednotkách a ich využití v Národnej knižnici v Prahe rozprával Jan Francl z Oddelenia preventívnej ochrany, ktorá je zverená do rúk vysokoškolákov z chemickým a technickým zameraním. Veľmi pútavou bola prednáška Antonína Krejčího – Metodika ošetrenia archívnych fotografických záznamov. Pracovná skupina riešila grantovú úlohu, ktorej výsledkom je zhrnutie informácií do 44 – stránkovej publikácie. Aplikácia techník, popisovaných v publikácii umožní správcom fotografických fondov diagnostikovať stav fotozáznamu, vhodnosť prostredia, v ktorom je fond uložený, ošetriť fotografie vlastnými silami, zvoliť správny spôsob uloženia fotozáznamov a zvoliť optimálny spôsob ich duplikácie.

Publikáciu pod názvom Techniky ošetrenia, uloženia a duplikácie archívnych fotografických záznamov možno kúpiť na adrese: AMG, Kostelní 44, 170 00 Praha 7 za 57 českých korún. O ochrane písomných pamiatok pred negatívnymi účinkami UV a IR žiarenia venovanú hlavne výstavníkom a podmienkam vystavovania archívnych materiálov vo vitrínach s upravenými podmienkami, nevhodnosťou uloženia materiálov na svetle a vhodným výberom osvetlenia, či zatmenia prednášal Ladislav Tikovský. Odvolával sa na československú normu pre umelé osvetlenie vnútorných priestorov ČSN 36 0450. Ďalší blok prednášok bol venovaný vlákninám a farbám, používaným v reštaurátorskej praxi. Historickým prehľadom farbenia papiera sa zaoberala Hana Paulusová zo Štátneho ústredného archívu v Prahe. Autori Jan Novotný a Zorka Ulbrichová z Národnej knižnice v Prahe sa venovali farbeniu papieroviny pre dolievanie. Na farbenie použili ribacelové farby na báze azofarbív. Farbením dlhovláknitej sulfátovej ihličnanovej celulózy, vyrobenej v Slovenských celulózkach a papierňach v Ružomberku a papieroviny z Veľkých Losín, ako základných surovín pri dolievaní reštaurovaného papierového dokumentu, sa zaoberali Ing. Alena Maková, Ing. Ivan Kuka a Zdenka Kýšková z Matice slovenskej v Martine. Na farbenie vlákniny použili kvalitné papiernícke farby značky Cartasol. Autori sa zaoberali i výpočtom množstva papieroviny, potrebnej na doplnenie dolievaného dokumentu. Jedným z parametrov, potrebných pre aplikáciu počítačového programu na výpočet potrebného množstva, je zadanie dolievanej plochy. Niektoré z metód jej určenia tvorili podstatu ďalšieho príspevku týchto autorov. Jednou z možností, uplatňovanou v Matici slovenskej je určenie plochy nepravidelného útvaru pomocou skenera a na tieto účely vytvoreného programu. Ďalším dňom seminár pozvoľne prešiel do hodnotenia a kritického pohľadu na vývoj masových neutralizačných metód. Autori príspevku, Jiří Zelinger, Michal Ďurovič a Hana Paulusová rozoberali doteraz známe metódy masovej neutralizácie a poukazovali na ich klady a zápory. V príspevku sa priklonili k názoru, že je potreba dôkladne zvážiť, ktorej z metód sa prikoniť a v našich podmienkach skôr siahnuť po hotových a odskúšanych technológiách, než vymýšľať nové prototypy zariadení a technológií.

Na žltnutie novinového papiera vplyvom svetla poukázal Vladimír Bukovský z Matice slovenskej, ktorý sa vo svojej práci venoval vplyvu MMMK (metylmagnézium – metoxycarbonátu) na neutralizáciu novín. Vplyvom tohoto činidla novinový papier výrazne žožltne. Rovnaký efekt dosiahne však papier počas prirodzeného starnutia bez neutralizácie. Zožltnutie novinového papiera je závislé od množstva drevoviny a teda lignínu, použitého pri jeho výrobe. Michal Ďurovič v prednáške Stabilizátory MMMK hľadal náhradu za toxický metamol, požívaný na riedenie nevodného neutralizačného činidla MMMK, ktoré možno v niektorých prípadoch použiť na úpravu pH papiera. Na upadajúcu kvalitu súčasných buničín a papierov z hľadiska ich stálosti a trvanlivosti upozornil Pavel Krkoška zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Trhové podmienky nútia dnes výrobcov myslieť viac na možnosť finančného zvýhodnenia výroby, čo je niekedy žiaľ, na úkor kvality výrobkov z hľadiska stálosti a trvanlivosti. Vplyvom archívnych krabíc na proces starnutia papiera sa vo svojich prácach zaoberala Jarmila Mináriková zo Slovenského národného archívu v Bratislave. Sledoval sa vplyv kyslosti papiera na uloženie archívnych materiálov v krabiciach. Výsledky ukázali, že nie je nevyhnutná výmena kyslých archívnych krabíc za neutrálne tak ako sa predpokladalo, avšak ich používanie je zárukou kvalitnej ochrany archívnych zbierok. Pani Silke Schröder z Berlína sledovala použitie derivátov celulózy v konzervátorsko-reštaurátorskej praxi a doporučuje použitie hydroxypropyl celulózy (Klucel). Nový fixačný prostriedok na atramenty bol testovaný v spolupráci s Vysokou školou chemickotechnologickou v Prahe. Paraloid K-175 je vhodný len na prechodnú fixáciu razítok. Následné vyextrahovanie 5%-ného roztoku paraloidu v toluéne sa doporučuje toluénom. Posledný deň prednášok sa sústredil na konzervovanie pečatí, pergamenu a kože. So skúsenosťami s používaním roztoku propolisu pri konzervovaní pečatí sa podelila autorka príspevku Jana Dernovšková zo Štátneho ústredného archívu v Prahe. Pergamen a vlhkosť alebo voda a kolagén sa stali predmetom skúmania kolektívu autorov z Otrokovíc – TOMA, a. s a Národnej knižnice v Prahe.

Dlhoročným výskumom tukovacích pást a sledovaním mikrobiologických vlastností väzbových usní sa zaoberal Alojz Orlita a Jaroslav Vaculík. Odzneli veľmi zaujímavé príspevky zaoberajúce sa rozborom a konzervačnými zásahmi veľmi vzácnych fragmentov kože nájdených v Relikviári svätého Maura z roku 1010, ktoré identifikovali ako pozostatky z obuvi sv. Jána Krstiteľa. Odobratím nepatrných kúsočkov sa elektrónovou mikroskopiou zistil pôvod a druh zvieraťa. Po čistení a dezinfekcii sa zvolil konzervačný zásah za pomoci tukovacích pást VÚK vlastnej výroby. Zaujímavosťou bolo i konzervovanie historických kožených a textilných črievic, uložených storočia pod vodou. TOMA a.s. prišla s ponukou tukovacích pást, ktoré už boli dávnejšie v jej ponuke. Novinkou bola tukovacia pasta na pergameny a biele kože, kde sa nahradilo toxické rozpúšťadlo chloroform benzínom. Svoje výrobky doporučujú používať na konzervovanie historických väzbových usní a pergamenov. S ľútosťou konštatovali, že výroba trieslomčinených väzbových usní v Otrokoviciach sa kvôli záplavám zastavuje. Okrem odborných prednášok pripravili organizátori zaujímavý kultúrno-spoločenský program, ktorého súčasťou bol koncert Sboru paní a dívek z Litomyšle, spoločenský večer, návšteva zámku a galérie, exkurzia na Vyššej odbornej škole reštaurovania a konzervačných techník. Seminár sa ukončil prehliadkou mesta Litomyšl. Nové techniky, technológie a materiály používané v bežnej reštaurátorsko-konzervátorskej praxi nútia neustále ku štúdiu a získavaniu nových informácií. Snáď by stálo za pozornosť zorganizovať pre odborníkov z oblasti reštaurovania a konzervovania, tak v súkromných ako i štátnych zariadeniach, pracovníkov knižníc, archívov, múzeí a galérií, vysokých i stredných odborných škôl, aby sa mohli pravidelne stretávať na odborných stretnutiach, či seminároch i na Slovensku.

Ing. Alena Maková

Publikované na: www.snk.sk