V lokalite Jeruzalemský vrch v Kežmarku objavili dvetisíc rokov starú nádobu, našli ju tam deti, ktoré sa v lesíku hrali. O náleze informovali Podtatranské noviny. „Ide o menšiu vázovitú nádobu, ktorá súvisí s pravekým osídlením lokality, v ktorej to najdôležitejšie praveké osídlenie bolo v období, keď tam sídlil ľud púchovskej kultúry, a táto nádoba patrí do tohto obdobia,“ povedala pre agentúru SITA Marta Kučerová, archeologička Múzea v Kežmarku. Nádoba sa podľa jej slov našla takmer celá, chcú ju rekonštruovať a v budúcnosti vystaviť v rámci pripravovanej expozície archeológie na Kežmarskom hrade.

„Zo spomínanej lokality máme dosť veľa nálezov, ale väčšinou ide len o zlomky nádob, takže vždy, keď sa nájde niečo, čo sa dá rekonštruovať, sme veľmi radi,“ uviedla ďalej Kučerová. Pochválila preto aj žiakov základnej školy, ktorí zhruba dvetisícročnú nádobu objavili a dokázali vybrať z pôdy takým spôsobom, že ju nepoškodili. „Teší ma, že boli natoľko uvedomelí, že nález zaniesli do školy učiteľovi, ktorý ich učí dejepis, on ich potom usmernil, že ho majú zaniesť do múzea,“ vysvetlila. Dôležité je podľa nej aj to, že sa pozná presné miesto, na ktorom sa nádoba našla. Ako dodala, v stanovenej časti lokality ešte nebol zrealizovaný výskum, oblasť nálezov v rámci pravekej lokality sa tak rozšírila.

Lokalita Jeruzalemský vrch je známa od 19. storočia. „Všetci významní dejatelia, polyhistori, ktorí pôsobili v rámci Uhorska a hlavne v rámci Spiša, napísali niekoľko článkov, spomínajú nálezy ako napríklad rímske i keltské mince, rôzne bronzové predmety, ale spomína sa odtiaľ aj poklad zlatých predmetov z trošku staršieho obdobia, z doby bronzovej,“ informovala SITA archeologička múzea, v ktorom sa tiež nachádzajú tisícky črepov a nálezov z lokality. Systematicky však oblasť nebola nikdy preskúmaná, vykonával sa tam iba menší výskum. Amatérsky výskum tam zrealizovali aj v roku 1927. „Keďže je to tam zalesnené, neorie sa tam, nie je celkom možné určiť rozsah náleziska. Práve vďaka ojedinelým nálezom, medzi ktoré patrí aj zatiaľ posledná nádoba, sa dostávame vždy ďalej v obraze, kam až siahalo osídlenie,“ doplnila Kučerová.