Vedci analyzovali pozoruhodne dobre zachovanú skamenelinu dinosaura, uvádza časopis Proceedings of the Royal Society B. Opisuje sa v ňom, ako sa jemné tkanivá skameneliny zachránili pred rozpadom vďaka usadeninám, ktoré vytvorili akýsi nerastný odliatok. Testy ukazujú, že fosílie ešte stále obsahujú organizmy podobné bunkám, ale ich proteínové zložky sa rozpadli. Podľa vyjadrení tímu odborníkov sa bunková štruktúra dinosaurej kože podobá štruktúre dnešných dinosaurích potomkov.

Skamenelinu člena dinosaurej rodiny s kačacím zobákom našli v americkej Severnej Dakote a nazvali ju “Dakota”. Phil Manning z univerzity v Manchestri spolu so svojimi spolupracovníkmi zamestnal mnoho technikov, ktorí zo skameneliny získavajú toľko informácií, koľko je len možné. Podľa ich dohadov sa dinosaurus utopil a proces rozpadu sa spomalil najmä pre neprítomnosť kyslíka. Usadeniny zreagovali s jemnými tkanivami zvieraťa, čím vytvorili hmotu podobnú cementu. Takto vznikla 66 miliónov rokov stará fosília, ktorá ešte stále obsahuje organický materiál z pôvodného dinosaura zmiešaný s minerálmi.

Podľa vyjadrení vedeckého tímu, napriek tomu, že proteíny tvoriace kožu hadrosaura degradovali, aminokyseliny, ktoré kedysi formovali bloky proteínov, boli ešte stále prítomné. “Pozeráme sa na štruktúry podobné bunkám, postupne nimi prechádzame a môžeme vidieť zloženie buniek dinosaurej kože. Je to absolútne neuveriteľné,” uviedli.

Štúdium bunkových štruktúr ukazuje, že ich koža bola, podobne ako koža dnešných krokodílov a vtákov, zložená z dvoch vrstiev – povrchová epiderma a hlbšia kožná vrstva, zložená z husto naukladaných spojovacích vláken. “Ak máte nejakú hypotézu, ale neviete ju nijako odskúšať, ostáva aj naďalej iba hypotézou. Teraz však máme nezvyčajne dobre zachovalého dinosaura, ktorý nám po prvý raz umožnil položiť si otázku a zároveň si na ňu aj odpovedať,” povedal doktor Manning.

Štúdie ukázali, že dinosauria koža bola tenšia v okolí slabín a medzi bokmi a chvostom, v miestach, kde aj iné hadrosaurie fosílie vykazovali stopy po uhryznutí. Manning si myslí, že práve tieto oblasti boli akousi dinosaurou Achillovou pätou. “Tento objav jasne dokazuje, že jemné vlákna neprežijú, a že tieto procesy sú nie sú celkom obvyklé, avšak nemôžme ich považovať za absolútne nezvyčajné. Nevidím dôvod, prečo by sme takýto materiál ešte nemohli nájsť,” uzavrel Derek Briggs, paleontológ z univerzity Yale.

Informáciu zverejnil internetový portál news.bbc.co.uk.