Do chátrajúceho kaštieľa v Moravanoch nad Váhom v okrese Piešťany sa majú po rokoch opäť vrátiť umelci a umenie. Noví vlastníci tohto renesančného skvostu Petra a Róbert Vydrovci v ňom chcú po rekonštrukcii vytvoriť podmienky pre tvorbu a prezentovanie slovenského, ale aj zahraničného výtvarného umenia, architektúry a dizajnu. Moraviansky kaštieľ, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, bol niekoľko desaťročí Domovom slovenských výtvarných umelcov a architektov. V roku 2006 ho výtvarníci predali, v posledných rokoch len chátral a bol domovom zlodejov, vandalov a bezdomovcov.

Aj keď si celý areál kaštieľa vyžaduje rozsiahlu a finančne náročnú rekonštrukciu, prvé akcie by sa v jednej jeho časti mohli podľa Róberta Vydru konať už toto leto. Peniaze na obnovu prvých výstavných priestorov má k dispozícii, postup prác bude teraz závisieť od rýchlosti získania potrebných povolení od pamiatkarov či stavebného úradu. Dôležité bude aj to, ako umelci zareagujú na podanú ruku. “Bude záležať na umelecko-architektonickej obci, či našu výzvu na spoluprácu príjme a či sa budú zapájať napríklad zapožičaním diel alebo nejakým kultúrnym manažovaním. My chceme byť len to neutrálne pozadie,“ načrtol víziu fungovania kaštieľa Vydra. Kedy bude celý kaštieľ kompletne zrekonštruovaný, nechcel odhadovať, žiadne rýchle riešenia však nesľubuje. Obnova je naplánovaná na štyri etapy, jej postup môže ovplyvniť úspešnosť pri získavaní grantov. Ak by sa ich podarilo získať, návrat kaštieľa umelcom a umeniu by to urýchlilo.

Právnici Petra a Róbert Vydrovci sa rozhodli do kaštieľa v Moravanoch nad Váhom a priľahlého parku investovať po tom, ako prakticky zmizol zo zemského povrchu kaštieľ v susedných Sokolovciach. Po narušení strechy hrozilo, že rovnaký osud postihne aj moraviansky kaštieľ. “Máme s manželkou radi renesanciu. Na Slovensku nie je veľa renesančných kaštieľov s takou pôvodnou zachovanou skladbou fasád, ako má kaštieľ v Moravanoch nad Váhom,“ vysvetlil investíciu Vydra, ktorý ako právnik pôsobí dlhodobo v zahraničí, aktuálne v Saudskej Arábii. Kaštieľ v Moravanoch je charakteristický svojou renesančnou poloblúkovou atikou.

Verejnosť za stav moravianskeho kaštieľa v posledných rokoch vinila predovšetkým pamiatkarov. Tí však podľa riaditeľky Krajského pamiatkového úradu v Trnave Gabriely Kvetanovej podnikli všetky kroky, ktoré im zákon umožňoval. Vlastníci boli v zahraničí, o komunikáciu s našimi úradmi veľký záujem nejavili. Pripravené bolo už aj vyvlastnenie, čo je v podobných prípadoch na Slovensku neobvyklý krok. Proces bol zastavený v poslednej chvíli, keď došlo k dohode o kúpe kaštieľa. Hodiny na jeho veži stoja, ukazujú čas o päť minút dvanásť. Róbert Vydra v tom vidí zaujímavú symboliku, objekt bol podľa neho naozaj len kúsok od toho, aby sa začal jeho “polčas rozpadu”.

Renesančný poschodový kaštieľ postavili koncom 16. storočia Thurzovci, vznikol spojením starších samostatných budov. V 18. storočí prešiel barokovými úpravami, postarali sa o ne Štefan a Pavol Motešickí. V 19. storočí kaštieľ nadstavili a vrátili mu renesančný vzhľad Zedwitzovci, šľachtická rodina z Bavorska. Poslednou väčšou prestavbou prešiel v 60. rokoch minulého storočia, keď bol upravený pre potreby výtvarných umelcov. V Moravanoch nad Váhom sa konali známe medzinárodné sochárske sympóziá.

Moravany nad Váhom sú známe aj nálezom najstaršieho umeleckého prvku na území Slovenska, Moravianskej venuše. Vek tohto artefaktu sa odhaduje na 22 800 rokov.

foto: zdroj commons.wikimedia.org