(ukážka z knihy banskobelianskeho farára A. Hidvéghyho, Štiavnická Kalvária. Ako povstala, ako dnes vyzerá a ako sa na nej koná pobožnosť, z r. 1901 )

„Nesluší sa pútnikovi na ceste fajčiť. Kto nevie opustiť fajku na deň, na dva, či ten vie opustiť hriech na veky?“

„Nesluší sa muzikantom na miestach odpočinku vyhrávať svetské kusy.“

„Nesluší sa na ceste, v meste, stretajúc s inými procesiami, kríže k sebe prikladať, „aby sa bozkali“, Ježiš sám seba nemôže bozkať, ani ho takýmto spôsobom neuctievame.“

„Nesluší sa tlačiť okolo spovednice, postaviť sa blízko spovedného otca, kňaza. Berieš si tak na svoju dušu, čo hriešnik, ktorý sa spovedám zamlčí, lebo sa to boji povedať, lebo by si ho aj ty počul, a ide potom domov horší, ako sem prišiel.“

„Nesluší sa po sv. prijímaní hneď vstávať, mohol by si kňazovi vyraziť z ruky cibórium. Počkaj, kým odíde aspoň dva kroky od teba. Netlač sa, netískaj, nehniezdi sa, veď sám skutočný, naozajstný Pán Ježiš ide pred tebou a prichádza k tebe.“

„Nie je dovolené putovať tomu, kto doma nechce splácať dlhy a ktorý sa aj na púť vyberá s požičanými peniazmi.“

„Nič nie je platné putovanie takému človeku, ktorý odišiel z domu s hriešnou zvadou a hnevom. Bez dovolenia rodiča či manžela nesmieš odísť.“

„Darmo putuješ, keď máš doma hnevníka, s ktorým sa nechceš zmieriť.“

„Darmo putuješ aj ty, čo si doma nechal veľa práce, a tým si narobil zmätok a poriadok svojim doma.“

„Pri návrate domov daj pozor, aby si nepremárnil, nestratil ten poklad, čo si mnohým namáhaním a putovaním nadobudol.“