Hana Zelinová, SNM – EM – Dokumentačné centrum českej kultúry na Slovensku
Dokumentačné centrum českej kultúry na Slovensku vzniklo v roku 1999 ako organizačná zložka Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine, na ktorého pôde vznikol projekt Analýza podielu Čechov na hospodárskom, kultúrnom a spoločenskom vývoji Slovenska.Vďaka pochopeniu vedenia Slovenského národného múzea a podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky mohlo rok po vypracovaní projektu byť uvedené pracovisko zriadené a sprístupnené. Zriadenie inštitúcie bolo reakciou na situáciu, ktorá nastala po 1. januári 1993, kedy sa z Československej Federatívnej republiky vytvorili dva samostatné štáty – Česká republika a Slovenská republika a z jej príslušníkov – Slovákov žijúcich na území Českej republiky i Čechov žijúcich na území Slovenskej republiky príslušníci národnostnej menšiny, na Slovensku početne tretej najväčšej.1/ Organizáciou, ktorá združovala občanov českej, moravskej a sliezskej národnosti žijúcich na Slovensku a ich priaznivcov sa stal Český spolek na Slovensku. Inštitúcia, ktorá by bola zameraná na múzejnú dokumentáciu a prezentáciu českej kultúry ako kultúry jednej z minorít, ktoré žili alebo žijú na území Slovenska však absentovala. MK SR preto privítalo podnet zo strany SNM – EM i SNM a pridelilo spomenutému projektu účelovú dotáciu na národnostnú kultúru českú.

Cieľ pracoviska bol deklarovaný nasledovne: špecificky múzejnými prostriedkami dokumentovať hmotné a duchovné bohatstvo českého etnika na Slovensku, vytvárať a dopĺňať zbierkový fond predmetov hmotnej kultúry, ale aj písomností , tlačí a výtvarných prejavov, budovať bázu dát, obrazových a zvukových nahrávok rozmanitých prejavov kultúry českého etnika a iniciovať výskum súvisiaci s prítomnosťou a pôsobením Čechov na Slovensku. Následný proces vzniku tohoto pracoviska môžeme považovať za neštandartný, pretože v rámci záujmu o riešenie aktuálnej situácie – snahy o dokumentovanie českej kultúry na Slovensku – sa jeho zriaďovanie, získavanie zbierkových fondov i budovanie expozície diali takmer súčasne. Situácii napomohla skutočnosť, že v roku 1987 sa Slovenské národné múzeum – Etnografické múzeum v Martine stalo dedičom objektu obytného domu manželov Horákovcov – jednej z prvých profesionálnych slovenských historičiek PhDr. Anny Horákovej – Gašparíkovej a jej manžela akademika Jiřího Horáka. Myšlienka lokalizovať Dokumentačné centrum českej kultúry na Slovensku práve do tohoto objektu neodporovala úvahám manželov Horákovcov o tom, že dom spolu so zariadením venujú inštitúcii, ktorá by bola nielen dedičom majetku, ale súčasne myšlienkovým pokračovateľom ich odbornej a vedeckej práce. Za ďalšiu priaznivú okolnosť možno považovať zázemie vytvárané martinskou verejnosťou už od konca 19. storočia. Do Turčianskeho Svätého Martina – sídla politickej a kultúrnej reprezentácie Slovenska sa na konci 19. storočia sústreďovali kontakty s českým národom uplatňované v rámci idey slovanskej vzájomnosti . Martin bol zároveň jedným z miest, kde sa koncentrovali počiatky industrializácie aj za prispenia českých odborníkov napr. z oblasti typografie, potravinárskeho priemyslu a ďalších špecializovaných odvetví. Po vzniku Československej republiky prichádzajú do neďalekých Vrútok českí železničiari, do Martina učitelia, profesori, lekári a iná inteligencia z Čiech, aby sa podieľali
na budovaní štruktúr nevyhnutných pre chod novobudovaného štátu. Rad českých odborníkov pracoval, resp. spolupracoval v takých významných vedeckých a kultúrnych inštitúciách, akými boli Matica slovenská a Slovenské národné múzeum. Zaujímavým dokladom kultúrnych kontaktov Čechov a Slovákov sústredených do tohoto mesta je i opona K.V. Maška, venovaná Českou besedou “bratřím Slovákum”, inštalovaná v r. 1891 v Národnom dome v Martine, dnes súčasť zbierkového fondu Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine.

Druhá polovica 20. storočia je spojená s príchodom českých odborníkov najmä z oblasti ťažkého priemyslu a armády. Výsledkom týchto procesov je skutočnosť, že skladba obyvateľstva regiónu Turiec (dnes okresov Martin a Turčianske Teplice, v čase posledného sčítania ľudu v r. 1991 okres Martin) je tvorená aj relatívne veľkým podielom obyvateľstva českého pôvodu, ktorí predstavujú 1,8 % jeho obyvateľov, resp. 1 947 obyvateľov. Okres Martin sa tak zaradil čo do početnosti občanov českej národnosti na 4. miesto na Slovensku ( za okresy Senica, Bratislava a Trenčín ). 2/V súčasnosti už 6 rokov pôsobí v Martine agilná Regionálna organizácia Českého spolku na Slovensku i Klub priateľov T.G. Masaryka a M.R. Štefánika.

Štúdium jednotlivých etník, v podmienkach existencie na území Slovenska prináša vedomosti o ich špecifikách. V súvislosti s bádaním českého etnika na Slovensku do popredia vystupujú nasledovné:
– napriek dlhodobým migračným pohybom medzi územím Čiech a Slovenska, ktorých počiatky kladú historici už do obdobia Veľkej Moravy a ktorých výrazná vlna sa viaže hlavne k obdobiu 16. storočia , je česká menšina na Slovensku tvorená predovšetkým migráciou novodobou, ktorej hlavným podnetom bolo vytvorenie spoločného štátu v r. 1918
– české obyvateľstvo vykazuje relatívne nízky stupeň regionálnej koncentrácie, tzn. obyvatelia tejto národnosti sú usídlení takmer po celom území Slovenska. Už v podmienkach 1. ČSR sa ich najvyššie zastúpenie sústreďovalo do miest s vyšším počtom štátnych zamestnancov, vyššie zastúpenie obyvateľstva českej národnosti v najväčších mestách Slovenska platilo aj v podmienkach spoločného štátu po 2. svetovej vojne. 3/
– obyvateľstvo českého pôvodu sa usídľovalo (s výnimkou kolonistov osídľujúcich oblasti južného Slovenska v súvislosti s 1. pozemkovou reformou ) prevažne v mestskom prostredí, resp. v prostredí vznikajúcich priemyselných centier, kde vytvárali “malé české kolónie”.
– až do roku 1993 (rozdelenie spoločného federatívneho štátu) nemali občania českého pôvodu žijúci na Slovensku potrebu združovania sa na etnickom princípe, sami seba ako príslušníkov etnickej minority nereflektovali, ani neboli ako menšina reflektovaní
– odlišnosti v kultúre a spôsobe života vo vzťahu k majorite spravidla neboli chápané na princípe etnicity, ale ako dôsledok iného kultúrneho a sociálneho statusu vyplývajúceho z určitého profesného a tým aj spoločenského zaradenia.

Z naznačených uvedených špecifík, ktoré si v žiadnom prípade netrúfame absolutizovať, skôr uviesť ako východisko pre ďalšiu diskusiu však vyplýva aj skutočnosť, ktorá sa odrazila v charaktere doteraz získaných zbierkových predmetov Dokumentačného centra českej kultúry na Slovensku. Prevládajú v ňom zbierkové predmety archívnej povahy – fotografie, dokumenty, písomnosti, rukopisy, knižné publikácie a výtvarné diela, ktoré v podmienkach múzejnej inštitúcie plnia nezastupiteľnú úlohu pramenného materiálu.

Ako už bolo uvedené, podnetom pre vznik Dokumentačného centra českej kultúry na Slovensku bol projekt Analýza podielu Čechov na hospodárskom, kultúrnom a spoločenskom vývoji Slovenska. Tento projekt pokračuje štúdiom archívnych prameňov, štúdiom dobovej tlače, odbornej a memoárovej literatúry i výskumom v teréne. Jeho výstupom bol okrem iného i materiál odovzdaný pre pripravovanú monografiu mesta Vrútky (Spolky 1918 – 1945, Sviatočný a spoločenský život Vrútok). Okrem tohoto projektu sa DCČKnS zapája aj do projektu Múzeá a etniká . V roku 1999 bol formou účasti na tomto projekte referát na tému “Usídľovanie Čechov na Slovensku p r. 1918 – na príklade regiónu Turiec, prednesený na konferencii Tradície staviteľstva a bývania v prostredí kultúr etnických minorít (Svidník, 9. – 11. 9, 1999) . V rámci projektu Múzeá a etniká 2001 prebieha výskum v “kolóniách” vzniknutých rozparcelovaním pôdy po 1. pozemkovej reforme, konkrétne v okrese Dunajská Streda.

Bolo už uvedené že, súčasťou SNM – EM Dokumentačného centra českej kultúry na Slovensku je aj stála expozícia. Vzhľadom k tomu, že životné osudy i dielo manželov Horákovcov ideálne zosobňovali myšliennku spolupráce a vôbec vzťahov Čechov a Slovákov, rozhodli sme sa stálu expozíciu venovať práve im. (Autorkou expozície je PhDr. Eva Králiková). Túto ideu podporila aj skutočnosť, že napriek viacročnému využívaniu tohoto objektu na ubytovacie účely, zachovala sa tu významná časť pôvodného mobiliáru i soliterov evokujúcich spomienky manželov Horákovcov na detstvo, spoločných známych, priateľov, cesty do zahraničia. Podarilo sa tak vybudovať expozíciu navodzujúcu atmosféru staromartinskej buditeľskej domácnosti z konca 19. storočia a zároveň priblížiť vyhranený životný štýl a spoločenské aktivity týchto manželov spolu s nutnou mierou informácií o týchto osobnostiach. PhDr. Anna Horáková – Gašparíková , historička, editorka a prekladateľka, ( 28. 10. 1896 Martin- 23. 2. 1987 Martin) vyrastala v prostredí národne a literárne činnej rodiny Jozefa Gašparíka Leštinského. Po absolvovaní štúdia histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe pôsobila v rokoch 1929 – 1936 ako správkyňa osobného archívu prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka. Je autorkou kníh Slovensko (Praha, 1946 – 47) s úvodným slovom T.G. Masaryka a E. Beneša a Údolie Turca (Praha, 1934). O rokoch, strávených v kruhu rodiny T.G. Masaryka napísala knihu U Masarykovcov (Bratislava, 1995, ).
Akademik Jiří Horák ( 4. 12. 1884 Benešov – 14. 8.1975 Martin) český literárny vedec a historik, folklorista, slavista , akademik ČSAV ,
patril k najvýznamnejším predstaviteľom československej folkloristiky,
prednášal na Univerzite Karlovej v Prahe i v zahraničí. Bol riaditeľom Ústavu pro etnografii a folkloristiky ČSAV v Prahe, v rokoch 1945 – 1948 pôsobil ako veľvyslanec v ZSSR. Je autorom monografických prác , vyše dvesto štúdií v domácich i zahraničných odborných časopisoch, popularizačných článkov v časopisoch, statí v encyklopédiách a slovníkoch, zostavovateľ zborníkov.4/ Obaja patrili k významným osobnostiam vedeckej a spoločenskej society 20. storočia nielen v meste, kde žili až do svojej smrti, ale aj v rámci bývalej československej republiky, či v európskych reláciách.
Z uvedeného vyplýva, že jednou z ciest prezentácie českej kultúry na Slovensku je približovanie života a diela významných osobností českého pôvodu vo vzťahu ku Slovensku. Preto bola v čase sprístupnenia pracoviska sprístupnená aj výstava venovaná zakladateľke archívu Slovenského národného múzea – PhDr. Marii Jeršovej – Opočenskej ( 11. 7. 1899 Praha – 14. 2. 1978 tamže, pochovaná na Bystričke) pri príležitosti 100. výročia jej narodenia . Z tohto dôvodu je tu v súčasnosti pri príležitosti 150. výročia narodenia T.G. Masaryka inštalovaná výstava Masarykovci a Turiec, pripravená v spolupráci s Klubom priateľov T.G. Masaryka a M. R. Štefánika v Martine. Táto výstava prostredníctvom autentických fotografií, dobových tlačí , dokumentov i predmetov s väzbou na členov rodiny Masarykovcov dokumentuje mimoriadny vzájomný vzťah jej členov a tohoto regiónu, ktorý si TGM vybral za miesto svojich letných pobytov a tým aj za miesto spoznávania Slovenska.

Vzhľadom k tomu, že úlohou Dokumentačného centra českej kultúry na Slovensku je aj iniciovanie výskumu a vytvárania odborných štúdií na témy súvisiace s prítomnosťou a významom pôsobenia Čechov na Slovensku, stala sa prvou medzinárodnou aktivitou tejto inštitúcie medzinárodná konferencia Česi na Slovensku. Jej obsah môžeme na jednej strane považovať za príspevok k zhrnutiu vedomostí o prítomnosti Čechov na Slovensku, no na strane druhej za jej cieľ možno považovať snahu o podnietenie nielen na konferencii zastúpených inštitúcií k výskumu ďalšiemu , k jeho prezentácii i konfrontácii , aby bolo možné históriu, význam i premeny českej entity na Slovensku postihnúť čo najobjektívnejšie a najkomplexnejšie.

Poznámky:
1. Podľa posledného sčítania ľudu v r. 1991 sa k českej, moravskej a sliezskej národnosti hlási spolu 59 326 obyvateľov Slovenska, z toho k moravskej 6 037 a k sliezskej 405. Pozri Podolák, P. : Národnosti v Slovenskej republike, MS Martin 1998 , s. 42 – 43
2. tamže, s. 43
3. tamže, s. 44 a n.
4. Slovenský biografický slovník. II. zv. , Matica slovenská Martin, 1987, s. 376-377